Vďaka vhodne zvolenému mixu štýlov sála z trojizbového bratislavského bytu teplo domova

Trojizbový byt v malej bratislavskej mestskej časti sa síce nachádza v novostavbe s ešte nedokončeným exteriérom, ale už teraz „dýcha“ uvoľnene, domácky a priateľsky. Vráťme sa však do roku 2013.

Po svadbe si mladomanželia kúpili byt v pôvodnom stave v inej časti hlavného mesta. Keď našetrili peniaze na jeho rekonštrukciu, začali rozmýšľať, či naozaj stojí za to. Po spoločnom rozhodnutí sa začala poľovačka na nový. Manželia vedeli presne, čo chcú – hľadali „byt, ktorý rozpráva, ktorý má niečo do seba“. To všetko v ich predstavách spĺňali byty v starej časti mesta. Ich nadšenie však schladili vysoké ceny.

Trojizbový byt v malej bratislavskej mestskej časti sa síce nachádza v novostavbe s ešte nedokončeným exteriérom, ale už teraz „dýcha“ uvoľnene, domácky a priateľsky. Zdroj: Miro Pochyba

Pri hľadaní natrafili na vizualizácie ich súčasného bytu. Terasa s rozlohou menšieho dvojizbového bytu, so závideniahodnými 56 štvorcovými metrami a dobrá dispozícia, sú odpoveď na otázku, čím ich napokon zaujal v tom čase ešte neexistujúci byt.

„Realitný maklér bol taký príjemný a charizmatický, že sme bez dodatočných otázok vedeli, že byt chceme. Po kúpe sme zistili, že takmer rovnakú cenu by sme zaplatili za rozsiahlu rekonštrukciu bytu, v ktorom sme bývali dovtedy,“ spomína si majiteľka na začiatky, keď sa ich pôvodné rozhodnutie bývať v staršom byte zmenilo na bývanie v novostavbe.

V projekte mierne upravili dispozíciu bytu. Pôvodne šlo o štvorizbový byt, no jednotlivé miestnosti boli na vkus majiteľov primalé. Jednu izbu preto rozdelili medzi priestrannejšiu spálňu a detskú izbu. Kým sa však manželia mohli nasťahovať do nového, museli si prejsť dvojročnou tortúrou, ktorá sprevádzala stavbu a odovzdanie bytu do užívania. Na nepríjemnosti však zabudli, len čo začali so zariaďovaním interiéru.

Drevené skrine v spálni majú za sebou dlhú históriu.  Zdroj: Miro Pochyba

Príťažlivosť prírodných materiálov

Ich prvotná predstava bol industriálny štýl. Hlavné slovo v tomto prípade mal priznaný betónový strop, ktorému robotníci na želanie majiteľov ponechali jeho nahotu. „Surovosť“ materiálu majiteľov oslovila natoľko, že od betónového stropu sa potom odvíjalo zariadenie celého bytu.

„Chceli sme sa vyhnúť sterilite a strohosti industriálneho štýlu. Mne osobne sa veľmi páči rustikálny, no keďže ide o moderný mestský byt, napokon som usúdila, že nebude vhodné zariadiť ho vo vidieckom či výhradne industriálnom štýle,“ spomína domáca pani.

Detskú izbu pre mladého pána dopĺňa sivý a nadčasový nábytok, ktorý je zjemnený hravou tapetou, ručne vyrobenou posteľou v tvare domčeka a rozkošným kobercom. Zdroj: Miro Pochyba

Betónový strop zahriali drevom a tehlovým obkladom za televízorom. Drevo je zastúpené najmä na nábytku a doplnkoch.

„Podlaha je vinylová. Priestor sme nechceli deliť rozdielnou podlahou v kuchynskej a spoločenskej časti bytu. Preto sme zvolili vinylovú alternatívu. Dnes už by sme dali drevenú, lenže v čase kupovania podlahy sme si nevedeli predstaviť, ako bude vyzerať byt po zariadení – až potom sme zistili, že by sa sem viac hodila drevená podlaha. Vinylová síce vyzerá autenticky, ale je veľmi citlivá na poškriabanie a kopíruje aj menšie nedostatky podkladu. Je to riešenie len na niekoľko rokov, časom ju vymení drevo,“ dodáva majiteľka pri pohľade na podlahu. 

Časť zariadenia majitelia kupovali v predstihu, keď byt nebol postavený, dalo by sa povedať, že intuitívne. K dispozícii ho mali v tom čase len na papieri, a preto boli veľmi opatrní.

„Kúpené kúsky sme skladovali aj napriek zvedavosti nerozbalené v krabiciach v dočasnom prenájme alebo v práci, až kým na ne interiér nového bytu nebol pripravený. Keď sme konečne mohli nábytok porozmiestňovať po byte, zistili sme, že niektoré veci sa javia v priestore inak ako na papieri a v predstavách.

Tehlový obklad navodzuje pokojný rustikálny vzhľad s nádychom industrializmu. Zdroj: Miro Pochyba

Napríklad vitrína, ktorá bola pôvodne určená do obývacej časti, musela ísť do chodby. Samozrejme, že sme mali mierne obavy, či bude všetko vybavenie spolu ladiť, ale napokon sme to brali ako náš usporiadaný chaos. Veď o čo ide? Predsa o to, aby sme sa tu my cítili dobre,“ s úsmevom dodáva domáci pán. 

Drevené skrine v spálni majú za sebou dlhú históriu. Známky opotrebovania však ochotne vyriešil šikovný stolár. Zľahka ťažkopádny industriálny ráz miestnosti dopĺňa odľahčený luster -pavúk. Priestor tak spolu s veľkým oknom pôsobí vzdušne, a to aj napriek tzv. ťažkým materiálom. „Skrine v spálni našla moja mama pri kúpe ich domu pred cca tridsiatimi rokmi. Patrili babičke, ktorá mala takmer sto rokov, keď umrela. Skrine boli jej svadobným darom, čiže ich reálny vek je okolo sto rokov.

Keď sme navrhovali spálňu, myslela som najskôr, že si dáme  robiť vstavané skrine, potom som však dostala nápad, že čo takto zrenovovať tieto? Takto mám kúsok niekdajšieho domova v novom byte, keďže naši ich mali v spálni zhruba dvadsať rokov a viažu sa mi k nim moje spomienky z detstva. Zároveň tu máme solitéry s príbehom, ktoré majú ducha. (možno aj ozajstného 🙂 )“  dodáva majiteľka Kristína.

Frida a Alfons Mucha sú majiteľkini obľúbenci. Farebnosť príznačná pre týchto umelcov je v interiéri príjemne vyvážená svetlým dreveným dekorom. Zdroj: Miro Pochyba

Profil

Byt v bratislavskej novostavbe s rozlohou 89 m² 

Majitelia

Domáca pani má rada umelecky ladené interiéry, ktoré vyzerajú tak trocha ošúchané a sama sa vo voľnom čase venuje maľovaniu. 

Text: Alžbeta Měkotová

Foto: Miro Pochyba

Zdroj: Časopis Môj dom