Vyskúšali sme netradičný koncept bývania: Budeme žiť v budúcnosti v kapsulách?

Je kapsulové bývanie budúcnosť či minulosť?

Je nás na svete už 8 miliárd, a tak sa zdá, že kapsula ako koncept bývania je nezvratný proces riešenia preľudnenosti, hlavne v husto obývaných oblastiach.

V súčasnosti viacero stavebných firiem či startupov ponúka rôzne tipy kapsulového domu či obytných jednotiek z priestorovo kompaktných kabín. No zdá sa, že ľudstvu sa do kapsúl ešte nechce. Dôkazom toho je ikonická budova Nakagin Capsule Tower, ktorú navrhol Kisho Kurokawou v 70. rokoch minulého storočia.

Väčšina kapsúl má zatiahnutú roletu, a tak môžete len hádať, či je „niekto doma“. Zdroj: Dušan Király

Bola to prvá budova na svete postavená na kapsulovom koncepte na „bežné“ rezidenčné bývanie. Časť zo 140 kapsúl sa do októbra 2012 stále ešte používala ako byty, zatiaľ čo iné ako priestory na skladovanie alebo kancelárie, no mnohé z nich len chátrali opustené a neudržiavané. Havarijný stav budovy dospel až tak ďaleko, že stavba bola minulý rok rozobraná a zbúraná.

Paradoxne, kapsulovým hostelom určeným na krátkodobé ubytovanie sa darí oveľa lepšie, ba v posledných rokoch sa stali priam trendovou záležitosťou.

Kapsuly, ktoré šetria miesto aj peniaze

Ceny za štvorcový meter obytnej plochy sa tu pohybujú v astronomických výškach. Niet preto divu, že práve v Japonsku sa v osemdesiatych rokoch minulého storočia zrodil vôbec prvý kapsulový hostel na svete. Pôvodne bol určený najmä pre businessmanov, ktorí nestihli posledný vlak domov, čo nie je v krajine, neslávne známej extrémnymi pracovnými nadčasmi, nič výnimočné.

Jednoducho, načo platiť astronomické ceny za hotelovú izbu, keď potrebujete len miestečko na pár hodín odpočinku. Tento koncept sa rýchlo ujal, postupne sa rozšíril do celej krajiny vychádzajúceho slnka, neskôr do Ázie a celého sveta. Dopomohli tomu aj čoraz väčší dopyt po cestovaní a klesajúce ceny leteniek.

Počet kapsúl na jednom poschodí (či izbe sa líši), v extrémnych prípadoch môže počet vašich „spolunoclažníkov“ dosiahnuť aj čísla 70. Zdroj: Dušan Király

Cesta „domov“ do kapsuly

Po 22 hodinách cesty, a potom, ako som päťkrát zmenil dopravný prostriedok, konečne stojím pred nenápadnou asi šesťpodlažnou budovou v postrannej uličke, len asi jeden blok od vychýrenej nákupnej štvrte Ginza. Pre istotu ešte dvakrát skontrolujem adresu a nesmelo vkročím dnu. Som taký uťahaný, že by som zaspal možno aj postojačky, no predsa mám isté pochybnosti.

Nájsť cenovo dostupné ubytovanie v 38-miliónovej metropole Japonska je priam husársky kúsok. Milióny ľudí, dochádzajúcich každodenne z predmestí do centra Tokia vlakom hodinu či dve, by vám vedeli o tom rozprávať.

No ja nie som businessman, čo zajtra ráno vstáva do práce, ale unavený cestovateľ, ovešaný ťažkými kuframi. Nemal som si radšej priplatiť za hotelovú izbu? Beží mi hlavou, ako vchádzam do úzkeho priestoru recepcie. Potom, ako podpíšem pár dokumentov, v ktorých nerozumiem ani slovo, konečne fasujem vstupnú kartu, na ktorej je vyrazené číslo mojej kapsuly.

Vynesiem sa na tretie poschodie a prikladám kartu na čítačku pred drevenými dverami, na ktorých stojí veľkým ONLY MEN. Aj keď dnes už existuje pomerne veľká ponuka kapsulových hostelov, kde existujú zmiešané poschodia pre mužov a ženy, práve tento je tradičnejší, a ženám je vyhradené celé poschodie pod nami. Samotné poschodie je rozdelené tak, aby sa využil pôdorys poschodia čo možno najkomplexnejšie, veď samozrejme, každý meter obytnej plochy v Tokiu má cenu zlata.

Ak máte šťastie, svoju kapsulu dostanete na „prízemí“ a nemusíte sa šplhať po rebríku na lôžko, ktoré je nad ňou. Zdroj: Dušan Király

Moja kapsula, môj hrad

V miestnosti panuje až prekvapivo hrobové ticho a príjemné chladno. Pripadám si ako Howard Carter, keď prvýkrát vstúpil do Tutanchamónovej hrobky, akurát tu je tých „hrobiek“ niekoľko desiatok. Kráčam ďalej dnu, pátrajúc po kapsule s rovnakým číslom, ako je vytlačené na mojej kartičke.

Obchádzam rady kapsúl, väčšina má zatiahnutú roletu, a tak môžem len hádať, či je „niekto doma“. Už keď takmer uverím ilúzii, že som v miestnosti sám, ktosi kdesi zakašle, zastavím a obzriem sa vôkol seba, ale odkiaľ zakašľanie vyšlo, nevedno.

Konečne stojím pred svojou kapsulou, rozhodne nič pre klaustrofobikov. Mám šťastie, je na „prízemí,“ a tak sa nemusím šplhať po rebríku na lôžko, ktoré je nad ňou. Vsúkam sa dnu a nahmatám jedno z tlačidiel po pravej strane. A konečne, po pár omyloch sa vnútro kapsuly rozžiari a hneď je všetko útulnejšie.

Bývanie v kapsule rozhodne nie je pre klaustrofobikov. Zdroj: Dušan Király

Čo všetko sa zmestí do kapsuly

Na ľavej strane je nainštalovaná televízna obrazovka a zvuk sa dá počúvať len cez slúchadlá, ktoré ste dostali na recepcii. Niet divu, sväté pravidlo všetkých hostelov je: Dodržujte ticho a buďte k ostatným ohľaduplný.

Ďalšia výbava kapsuly je malé zrkadlo, čo ocenia najmä naše nežnejšie polovičky a malý stolček, ktorý sa dá sklopiť zo steny. Aby nebolo v uzavretom priestore dusno, každá kapsula (v novodobejších hosteloch) je vybavená vetrákom, prípadne klimatizáciou, ktorú môžete ľubovoľne regulovať.

Televízna obrazovka v kapsule. Zvuk sa dá počúvať len cez slúchadlá, ktoré dostanete na recepcii. Zdroj: Dušan Király

Samotná veľkosť kapsuly sa od hostelu k hostelu líši, no prevažne platí, že sa na lôžku môžete posadiť bez toho, aby ste sa temenom hlavy dotýkali stropu. Niektoré kapsulové hostely ponúkajú aj jednotky s rovnakou výškou kapsuly, ale zato s väčšou obytnou plochou. Nachádza sa v nej aj malý stolček, kde môžete pokojne v lotosovom sede pracovať za počítačom.

Ba nájdu sa aj také, ktoré majú „poschodia“ dve. To znamená, že hosť si objedná akési „premium kombo“, kde dolná kapsula je uspôsobená viac na relax, pokým tá nad ňou primárne na spánok.

Hostelová „izba“ v meste Kyoto ponúka akýsi medzistupeň medzi kapsulovým hostelom a štandardnou hotelovou izbou. Zdroj: Dušan Király

Z čoho sa to vlastne stavia?

Materiál, z ktorého sú zhotovené kapsuly, sa líši – zväčša sa vyrábajú na objednávku. Celý projekt sa bez testovania a vynaliezavosti nezaobíde.

Vnútorné izolácie, vzduchotechnika a elektrina (každá kapsula by mala byť vybavená aj vlastným požiarnym hlásičom a elektrickou zásuvkou) je práca, ktorá si vyžaduje riešenia šité na mieru. Najčastejšie sa používa sadrokartón, kovová konštrukcia, ale kapsule si môžete objednať aj ako plastové moduly, ktoré sa na seba dajú ľubovoľne naskladať ako kocky lega.

Samotnou kapitolou je zvuková izolácia materiálu, často na ňu projektanti zabúdajú a hlavne pri plastových prefabrikátoch je to Achillova päta. V takejto kapsule je počuť každé vrznutie od susedov (nepripomína vám to staré dobré paneláky?), a tak najlepšie sa osvedčuje poctivé drevo a zlaté tesárske ručičky.

Kontajnerové „domy“ inak, ako ich poznáme

Samostatnou kapitolou medzi kapsulovými hostelmi sú „cabin hostels“, ktoré pre svojich hostí ponúkajú kapsulu, v ktorej sa dá aj stáť. Ide o akýsi menší kontajner bez okien, do ktorého sa vchádza posuvnými dverami. Pre japonské protipožiarne a bezpečnostné regulácie nemôže byť takýto priestor uzamykateľný.

No nebojte sa. Váš kufor spolu s cennosťami si môžete odložiť do skrinky pod posteľou, ktorá je vybavená zámkom na kľúč či číselným kódom.

Konzumácia jedla v kapsulách je zakázaná, na to je vyhradená jedáleň. Zdroj: Dušan Király

Dodávam ešte, že jedenie v kapsulách je zakázané. Nikto predsa nechce spať v opare arómy vášho ohrievaného gulášu. Na to je vyhradená jedáleň na prízemí, kde si môžete prinesené jedlo zohriať v mikrovlnnej rúre či zaliať vriacou vodou.

Samozrejmosťou je čaj či káva zadarmo, prípadne priestor slúži aj ako spoločenská miestnosť, keby ste sa chceli socializovať. Čo vám po noci strávenej vo vyhnanstve vašej kapsuly, odrezanej od zvyšku sveta, príde rozhodne vhod.

Ak sa chcete socializovať, každý dobrý kapsulový hostel má spoločenskú miestnosť. Zdroj: Dušan Király

Kapsulové wellness

Ak by ste si chceli pobyt na kapsulovom hosteli spojiť s unikátnym zážitkom, aký môžete zažiť len v Japonsku, stačí si len vybrať jeden z takých, ktorý ponúka pre svojich nocľažníkov aj termálne kúpele (v japončine Onsen) pod jednou strechou.

To rozhodne ocení nielen bussinessman po ťažkom dni v práci, ale i „gaidžin“ (pomenovanie pre cudzinca v Japonsku) po 22-hodinovej ceste ako ja. No mňa už z bidla dnes nikto nedostane a po pár minútach spím ako zarezaný, presne ako Tutanchamón.

Text a foto: Dušan Király