Živý obraz

V radovom domčeku so záhradou býva rodina architekta a záhradnej architektky s dvoma malými deťmi. Už sám dom je ukážkou, ako neveľkú parcelu moderne a účelne využiť na plnohodnotné bývanie, záhrada potom tento prístup iba podčiarkuje a zdôrazňuje. Aj keď nepripravených a konvenciami zviazaných návštevníkov jej podoba môže prekvapiť alebo dokonca šokovať.

52905

Zabudnite na presne narysované francúzske záhrady, zabudnite aj na typický zadný dvorček rodinných domov, ktorým by sa takto umiestnená záhrada mohla v rukách iných majiteľov ľahko stať. Rozdiel medzi konvenčnou záhradou a záhradou, v ktorej som mal príležitosť stráviť niekoľko málo hodín, je ako rozdiel medzi hrnčekom instantnej kávy a šálkou čerstvo pomletej 100 % arabicy – táto záhrada o mnoho lepšie vonia, vyzerá a nakoniec aj chutí. Stačí sa len otvoriť možno trocha neortodoxnému prístupu autorky a vychutnávať pocity plnými dúškami.

Už samotný návrh domu naplno zužitkoval neveľkú zelenú plochu za domom. Fasáda spodného podlažia smerom do záhrady je zasklená, dom sa teda otvára zeleni a zeleň ako keby chcela prerásť až do interiéru. Tak to koniec koncov bolo na jeseň v roku 1998, teda ešte pred tým, než sa majitelia rozhodli porast najbližšie k terase vyrúbať a vytvoriť menšiu lúčku – predovšetkým preto, aby bolo viac miesta pre deti na hranie.

52909

Celá záhrada je komponovaná tak, aby v každom ročnom období a v každom štádiu svojho života zásobovala svojich užívateľov stále novými vnemami. Jednotlivé rastliny boli starostlivo vybraté a umiestnené do priestoru tak, aby si navzájom neprekážali. Skôr sa dopĺňajú.
Autorka záhrady, záhradná architektka Lucia Vogelová, vybrala rastliny, ktoré sa k sebe hodia farebne aj náročnosťou na starostlivosť alebo kvalitu pôdy. Vďaka vhodnému výberu sa preto nestane, že by záhrada bola bezfarebná, dokonca aj v zime vyžaruje skôr nostalgickú než melancholickú náladu – je totiž živou spomienkou na bohaté farby leta alebo romantickej jesene a zároveň je prísľubom krásnej jari.

52920

V záhrade pritom nenájdete rastliny príliš exotické alebo extrémne nezvyčajné, posúďte sami: javor, orgován, jazmín, vtáčí zob, zemolez, tavoľník, škumpa, tis, kéria, kalina, čierna ríbezľa, kručinka, zanoväť, karagana, muchovník, budleja, dráč, ľubovník, zimozeleň, skalník, brečtan, ale aj lieska, malina, ríbezľa, egreš, vinič, lesná jahoda… Kríky sú vysadené podľa dosahujúcej veľkosti od nízkych do 0,5 m pri dome až po vysoké 5 m pri hraniciach záhrady.

Japonské príslovie „Ak chceš byť šťastný jeden deň, opi sa. Ak chceš byť šťastný jeden rok, ožeň sa. Ak však chceš byť šťastný celý život, založ si záhradu.“ síce svojím častým opakovaním zovšednelo, ale rozhodne nestratilo nič na svojej platnosti. O tom, že autorka záhrady premýšľa nielen v horizonte nasledujúcej sezóny, ale naozaj svoju záhradu plánovala dlhodobo dopredu a o jej podobe má jasnú predstavu, svedčí aj priložená schéma. Rodina vie, ako bude záhrada vyzerať aj o desať rokov.

52923

Nebráni sa pritom ani prípadným zmenám, o čom svedčí rýchle prispôsobenie sa potrebám svojich detí a vytvorenie už spomenutej trávnatej plochy medzi terasou a porastom. Strom na konci záhrady, ktorý mal byť dominantou, už niekoľkokrát – z rôznych dôvodov – vymenili.

52913

Zvláštnosťou je, že záhrada pôvodne ani nemala byť od susedov po bokoch oplotená. Rastliny mali vytvoriť prirodzenú hranicu medzi pozemkami, jasne vymedziť domovské teritórium. Bezbariérové susedské spolužitie sa, žiaľ, uskutočniť nepodarilo, agresívne pletivo však cez rastlinnú hradbu prakticky nevnímate. Ďalšou výhodou takto koncipovanej záhrady je, že nie je náročná na údržbu. Iba rastie, mení sa a kypí, avšak bez toho, že by v nej domáci pán alebo pani trávili hodiny a hodiny pobiehaním s nožnicami alebo lopatkou. Povedané počítačovou terminológiou, táto záhrada jednoducho vychádza používateľovi v ústrety.

52921

To pravé čaro priestoru pritom doceníte až v prítomnosti detí. Neplatia tu nijaké zákazy vstupu mimo vyhradenej plochy, záhrada priam pozýva na hru a zábavu. No nie je to nejaké bezduché šantenie, skôr bádanie a skúmanie jednotlivých zákutí. Záhrada deťom doslova otvára svoju náruč, ponúka azyl (nielen) zeleného súkromia. Rodičia však majú istotu, že deti síce možno stratia z dohľadu, ale vždy ich budú počuť. To však nebráni malým zvedavcom, aby dali priestor svojej fantázii – raz sa záhrada premení na pirátsku loď, raz na indiánsku osadu…
Atmosféra tajomna a dobrodružstva celým priestorom priam prestupuje a bez problémov strhne aj dospelých návštevníkov. Aj ja preto radšej odchádzam a ponechávam záhradu v rukách ich skutočných majiteľov – dcéry a syna mojich hostiteľov…