Bola to totálna ruina, dnes tu nájdete funkčné rodinné bývanie. Pamiatkari vedeli, že iní by dom do takého stavu nedali, vraví majiteľka

Historický dom v Loki je dôkazom, že skutočný dizajn nie je len o estetike, ale aj o citlivosti, odvahe a schopnosti vidieť krásu tam, kde ju iní už nevidia. Keď ho Petra Gernerová objavila, bol v stave, nad ktorým by mnohí len mávli rukou. Ona v ňom však uvidela potenciál a príležitosť premeniť zrúcaninu na miesto s dušou. V rozhovore nám prezradila, ako sa jej podarilo vdýchnuť nový život starým múrom, čo všetko ju na tejto ceste inšpirovalo a prečo je pre ňu rešpekt k histórii rovnako dôležitý ako funkčný interiér.

Ako si spomínate na váš prvý kontakt s domom? Čím vás oslovil?

Z hľadiska práce, ktorú vykonávam, môžem povedať, že milujem staré domy a staré byty, ktoré v sebe nesú príbeh. Nezameriavam sa preto na novostavby, primárne vyhľadávam tieto staré nehnuteľnosti. Čo sa týka domu v Lokti, bol jedným z dvoch, ktoré v tom čase boli totálne ruiny. Samotná ulica však sama o sebe už bola pekne opravená, a tento dom bol takým chudáčikom uprostred všetkého. Mala som pocit, že opravu potrebuje, že potrebuje druhú šancu.

Mali ste už v minulosti skúsenosť s rekonštrukciou historických objektov, alebo bol dom v Lokti vašou prvotinou?

Tento projekt bol mojím prvým krokom do neznáma a veľmi mi učaroval. Na začiatku ma k tomu domu priviedli aj iné osobné dôvody, no v konečnom dôsledku som v ňom videla obrovský potenciál. Na prvý pohľad, z hlavnej ulice, vyzerá byť dosť malý. Ten druhý, ktorý tam bol, bol výrazne väčší. To bol aj dôvod, prečo sme sa rozhodli práve pre tento konkrétny dom.

Zaujímali ste sa aj o históriu toho domu? Aký si nesie príbeh?

Samotný dom je zaujímavý už len tým, že sa skladá z troch slohov. Má gotické pivnice, ktoré pôsobia naozaj veľkolepo, má renesančné prízemie a klasicistické poschodia. Z fotografií, nálezov a historických dôkazov z miestneho archívu sa dohľadalo, že tam žil rodina istého mešťana, ktorý tam mal svoj biznis či prácu. Na úplne spodnom poschodí je studnička. Dom má teda svoj vlastný prameň a predpokladám, že v tej dobe sa živili práve tým, že vodu predávali. Našli sa aj keramické fľaše a nádoby, do ktorých sa voda stáčala.

Myslím, že v tej dobe sa domy stavali štýlom, že sa postavilo prvé poschodie, potom sa pridalo niečo ďalšie a postupne sa dom podľa potrieb a požiadaviek menil a pretváral.

V akom stave bola statika domu? Nebáli ste sa, že dom budete musieť úplne zbúrať?

Zo začiatku tam bol problém so všetkým. V prvom rade, keďže išlo o historickú budovu, museli sa vykonávať sondy na červotoče v každom drevenom kúsku, sondy na plesne a celkovo sa vykonával taký „kondičný skríning“ domu. Teda ešte predtým, ako sa o rozsiahlej rekonštrukcii rozhodlo, vykonávali sa sondy vo všetkých možných smeroch vrátane statiky. Štúdie potvrdili, že rekonštrukcia je možná a môže sa k nej pristúpiť.

Veľkou výhodou sú spomínané gotické pivnice, na základe čoho má dom naozaj kvalitné kameninové základy. Keby ste sa pozreli na prierez domu, uvideli by ste štyri úrovne pivníc, no zároveň to nie sú úplne štyri poschodia. Treba si to však predstaviť tak, že každé poschodie alebo časť tej pivnice je v inej úrovni a úplne najspodnejšie podlažie má prameň.

Základy sa v minulosti stavali na obrovských kameňoch a boli dosť pevné. Keď sme sa však pustili do rekonštrukcie, samozrejmosťou bolo, že pamiatkari nás navštevovali s veľkou obľubou skoro každý deň. Na pár mesiacov sa stavba zastavila, pretože sa tam objavili vykopávky starých pecí. Dnes je tá časť už zasypaná, no pamiatkari sa tam rýpali asi tri mesiace. Dokonca našli aj nejaké hodnotnosti, ktoré sú dnes uložené v Karlovarskom múzeu. V tom čase bola nehnuteľnosť už vo výhradnom vlastníctve investorov, no nájdené objekty automaticky spadali do národného majetku, a preto ich pamiatkari zaistili.

Vašou snahou bolo zachovať v dome čo najviac dobovej podoby. No niektoré stavebné historické riešenia sú dnes už nepoužiteľné alebo veľmi nepraktické. Bolo nutné niečoho v mene praktickosti zmeniť?

Jediná odchýlka od pôvodnej architektúry, ktorú som si presadila, je uloženie okien.  Spočiatku sa okná ukladali tak, aby sa otvárali smerom von. V tomto nám aj pamiatkari vyšli v ústrety a všetky okná v dome sa otvárajú dovnútra.

Aké prvky z pôvodnej stavby sa vám podarilo zachovať?

Podarilo sa nám zachrániť časť doškovej strechy. Použiteľné pôvodné kusy boli skompletizované do jednej časti. Teraz je v podstate štvrtina strechy z vnútornej strany povaly nádherne zrekonštruovaná a obložená pôvodnými doškami. Všade sú aj pôvodné hrázdené steny.

V spodnom priestore úplne na prízemí vznikla jedna samostatne oddelená miestnosť. Nachádza sa tam malinký obchodík s pôvodným hlineným stropom.

Snažili sme sa zachovať všetky prvky, ktoré boli stopercentnou súčasťou domu. Všetky hlavné steny, všetky kamene a kameniny sa buď rozobrali a postavili nanovo, alebo sa trochu upravili. V podstate celá pivnica bola úplne v poriadku, je iba vyčistená a sanovaná. Takže všetko je v pôvodnom stave.

A čo interiérové detaily, dekorácie či vybavenie? Čo z dnešnej podoby je skutočným historickým kusom, prípadne aspoň vernou replikou?

V dome sme našli napríklad jedny staré dvere, na základe ktorých sa neskôr vyrobili všetky ostatné. Podľa tohto vzoru sa robili taktiež aj okná. Dávali sme si záležať aj na úplných detailoch. Na dverách sú dobové kľučky, ktoré sa odlievali z môjho vzoru, ktorý nám priniesla najatá stavebná firma.

Táto firma mala výborného majiteľa, ktorý sa v tej dobe venoval aj rekonštrukcii na nejakom hrade v Karlovarskom kraji. V celom procese rekonštrukcie nám veľmi pomohli. Chýbali nám napríklad dva alebo tri trámy, tak sa doplnili tými z hradu. Aj pre nás bolo obohacujúce nahrádzať potrebné prvky prvkami z tej doby a nie ich dopĺňať súčasnými modernými produktami.

Čo sa však týka vyslovene dobových prvkov, ktoré sa nám podarilo zachovať a využiť, ide o svetlovod v hornom poschodí. Skutočný obraz klasicistickej doby. Dom má niekoľko úrovní. Vojdete z ulice a nachádzate sa vo vstupnej chodbe, kde je hneď pár schodov hore. Otvorí sa vám poschodie s kuchyňou, obývačkou a následne je tam pôvodné, staré kamenné schodisko, ktoré si ani nevyžadovalo nejaké väčšie zásahy a úpravy. Dostanete sa na poschodie izieb, kde je veľký svetlovod. Ten sa zrepasoval. V jeho kópii sa urobil ešte jeden, ktorý privádza svetlo do kúpeľne, ktorá je takisto veľká a priestranná.

No podobných prvkov bolo viacero. Napríklad na hornom poschodí v jednej z kúpeľní bola malinká pec, neviem na čo sa používala. Vyčistili sme ju a dnes slúži ako úložný priestor na čistiace prostriedky.

Spomínali ste, že pri rekonštrukcii boli návštevy pamiatkarov v dome celkom bežné. Dokonca majú kúsok od domu svoju pobočku. Ako vplývali na celý proces renovácie?

V podstate to bola veľmi príjemná spolupráca. Vedeli, že my sami chceme z toho domu zachovať čo najviac a chceme, aby to zapadlo do konceptu mesta. Komunikácia s nimi bola naozaj skvelá, naozaj sme si vzájomne vychádzali v ústrety. Rešpektovali sme požiadavky, ktoré nám pripomienkovali, pretože nám hrali do kariet. Nemali sme teda potrebu s nimi bojovať. Aj oni videli, že do toho veľa investujeme a dávame ten dom do stavu, do ktorého by ho asi nikto normálne nedal.

Takýto historický dom má svoju atmosféru. Ako ste na základe toho volili nábytok a zariaďovali interiér?

To je to, čo robím veľmi rada. Vnímam čo priestor sám vraví. V tej dobe som sa veľmi inšpirovala najmä anglickou a francúzskou architektúrou. Kuchyňa je vyložene inšpiráciou francúzskym vidiekom. So stolárom sme naozaj dlho hľadali vhodné riešenie so vzorkami materiálov a povrchov dreva, z ktorého sa vyrábali nábytky v minulosti. Snažili sme sa prísť aj s  vychytávkami, napríklad v pulte v ostrovčeku bol vykružený otvor na odpadkový kôš. Výsledkom sú naozaj krásne veci, ktoré sa vyrábali na mieru.

To isté platí aj v kúpeľniach. Keď sme s rekonštrukciou začali, nebolo bežné, aby v každom kúpeľňovom štúdiu mali batérie či iné kúpeľňové vybavenie v dizajne a štýle, aký sme potrebovali. Takže sme tieto záležitosti doviezli z Anglicka.

Bolo náročné tieto interiérové prvky zabezpečiť?

Vždy to bolo o nejakej predstave a inšpirácii. V kúpeľni pri detskej izbe, ktorú som už spomínala, sa nachádza krásna vaňa na nožičkách. Pochádzame z kraja, kde dominuje žula, a tak som vymyslela, že by som tam chcela obrovské, guľaté korido. Zámočníci nám urobili všetky kovové prvky, aby bol zvýraznený aj ten najmenší detail. Spravili nám napríklad žulovitú rúrku, na ktorú sa napojila sprcha. Tá vznikla z odlišných a na prvý pohľad nesúvisiacich komponentov. V dome teda nenájdete sprchu, ktorú by ste kúpili v štúdiu.

Takmer všetko bolo z veľkej časti o mojich nápadoch a víziách. No mala by som spomenúť, že to nebolo iba o mojej práci. Spolupracovala som aj s architektom, s ktorým celý život pracujem veľmi rada. Ide o Richarda Sideja zo Znamení čtyř – architekti. Je veľmi šikovný a rada s ním pracujem, pretože si neuveriteľne rozumieme. Spolupráca s ním dodáva celému konceptu odbornosť, pričom ma netlačí do vecí, ktoré nechcem. Rešpektuje ako dizajn vnímam a cítim.

Pôvodne ste dizajn neštudovali. Ako ste sa k nemu dostali?

Áno, pravdou je, že to nemám primárne vyštudované. Pre mňa to začalo realizáciou dvoch bytov. No v rámci tohto starého domu som sa vyškolila natoľko, že som to od tej doby začala robiť ako svoju hlavnú prácu.

Spomínali ste, že pri realizácii tohto historického domu ste sa inšpirovali nálezmi v miestnom archíve. Nebolo však využívanie pôvodných materiálov a techník z hľadiska zachovania histórie povinné?

Nie takto to nebolo. Históriu domu sme chceli zachovať, preto sme hľadali v archívoch. Pamiatkari nám často vychádzali v ústrety a mnohé komponenty aj pomáhali nájsť.

Čo sa však týka legislatívnej povinnosti a toho, ako pri rekonštrukcii k historickým budovám pristupovať, asi dosť záleží aj od lokality. V Prahe by to bolo asi trochu iné ako tu v Lokti. Myslím, že miestni pamiatkari boli vďační, že sa niekto podujal pustiť sa do tejto rekonštrukcie. Na druhej strane, nebolo ani toľko dochovaných vecí. Nenašli sme to, ako napríklad vyzeral komín tohto konkrétneho domu. Našli sme iba ako sa budovali komíny všeobecne a z toho sme vychádzali.

Rovnako sme postupovali aj pri fasáde domu. V tej dobe boli tri najhlavnejšie farby, ktoré sa bežne využívali, tak sme si vybrali jednu z nich.

Čo vás najviac prekvapilo a čo vo vás vzbudzovalo najväčšie obavy počas rekonštrukcie?

Asi to, že neviete vôbec nič odhadnúť. Neviete ovplyvniť, čo vás stretne. Neviete, čo bude nasledovať, keď vykopete nejakú dieru a niečo tam objavíte. Vytvoríte si hrubý plán, aj rozpočtovo a máte nejakú čiastkovú predstavu, v akom štýle chcete všetko ladiť a s akou precíznosťou chcete ku všetkému pristupovať. A to je to, čo vás prekvapí asi najviac. Veci naberú úplne iné obrátky, časové a predovšetkým rozpočtové.

Obavy boli len na začiatku v tom zmysle, či sa rekonštrukcia vôbec podarí, či je samotný dom vhodný na rekonštrukciu. Od toho sa odvíjali aj mnohé iné záležitosti. Rátali sme s tým, že sa zateplí celá strecha a krásne sa využije horné poschodie. No dom bol určitým smerom koncipovaný a stavaný a tento krok by mu vyslovene uškodil. Hovorili sme o zrážaní vody a vlhkosti a pre tieto skutočnosti sa do podkrovia vôbec nešlo a ani sa nemohlo. Pôjd je však nádherne vyčistený a celkový priestor pôsobí krásne. Dá sa však využívať asi iba od apríla do októbra. V zimných mesiacoch je tam veľmi chladno. Zároveň pôjd plní funkciu prirodzeného vetrania. V dome odpadá nutnosť otvárania okien. Stačí otvoriť dvere na povalu a dôjde k prirodzenému vetraniu celého domu.

Čo cítite a vnímate dnes, keď stojíte pred výsledkom viac ako trojročnej práce?

Rekonštrukcia sa podarila naozaj vo všetkých smeroch. Je v nej zachovaný odkaz pre budúcu dobu. Myslím si, že ten dom poslúži ešte mnoho rokov. Na druhej strane, možno ho vnímať aj ako takú inšpiráciu, keď zohľadníme koľko tu máme objektov, ktoré dnes len chátrajú.

V našom prípade to bolo od začiatku o tom, že sme všetko skutočne chceli. Bolo to také naše osobné, a tak sme do toho, prirodzene, veľa investovali. Samozrejme, ak si niekto podobný objekt kúpi a chce ho na biznis, je prirodzené, že do toho až tak veľa investovať nebude a ani nechce. V tom prípade to má úplne iný rozmer. Ale tento domček naozaj odzrkadľuje, že sa na ničom nešetrilo a dnes je prekrásny.