Víkendový domček – Fénix z Ahrenshoopu

Jedinečný projekt takzvanej malej architektúry pred časom rozvíril pokojnú hladinu medzi pôvodnými a zrekonštruovanými chatami a chatkami v nemeckom Pobaltí. Pravdupovediac táto kategória projektov nijako výrazne nepriťahuje ostrieľaných architektov. Tí si svoju kreativitu radšej brúsia na návrhoch veľkolepejších stavieb. V prípade víkendového domčeka neďaleko Ahrenshoopu to bol možno „trucpodnik“ overeného ateliéru Knebel & von Wedemeyer. Pravou príčinou mohla byť aj skutočnosť, že investorom bola práve rodina jedného zo spolumajiteľov.

172814

Od roku 2003 sa zahraničné zdroje pretekajú v chválach typu: „A-konštrukčný systém s najcoolovejším výrazom, aký sa kedy videl…“ Zistili sme, že ide o zrekonštruovaný objekt pôvodne postavený v duchu 70. rokov a vtedajšej predstavy malej rekreačnej chatky v blízkosti vody, ktorá mala prichýliť nocľažníkov a zabezpečiť najnutnejšie. Časy sa zmenili, nároky narástli a noví majitelia zatúžili vyprodukovať z tuctovej konštrukcie neštandardný oddychový domček, ktorý by svoje rekreačné služby povýšil na estetický zážitok splynutia krajiny a obytného objektu.

Z trabanta limuzína

Medzi Baltským morom a jednou z lagún polostrova Darß sa rozprestiera rozľahlá, otvorená krajina. A-tvar drevenej konštrukcie mal nájsť spoločnú reč s okolím. To sa doširoka rozprestiera, obteká lagúnu a nebadane splýva s morskou hladinou. Rovina, niekde mierne zvlnená, sa mala zmieriť s tvarom malej rozkročenej stavby. V časoch, keď je v rovinatej krajine trendom klásť dôraz na horizontály moderných stavieb, architekti neváhali urobiť výnimku. Domček, ktorý pripomína skôr osamelú sedlovú strechu pohodenú v krajine, ako serióznu chatu, architektonický návrh tvarovo nezmenil. Našiel sa oveľa galantnejší spôsob ako stavbu prepojiť s okolitou krajinou.
 

172803		172812
Architektom najprv prebehla myšlienka mysľou, neskôr nákresom a napokon sa zhmotnila v drevenej plošine, ktorá uteká 30 metrov záhradou a priamym ťahom si to strieľa rovno cez vyprázdnený priestor chatky, až sa zastaví niekoľko metrov za jej zadnou stenou.		Drevená plošina jednoznačne a bez zaváhania prechádza pozemkom a chatou ako momentálny nápad génia. Načo zložito, keď sa dá jednoducho! Tie najprostejšie riešenia sa môžu nezainteresovaným zdať ako „odfláknutá“ robota lenivých architektov, ale opak je pravdou.

Drevený chodník-mólo bez zaváhania vzal chatku za svoju. Predstavuje symbol roviny a súčasne sa stal funkčným prvkom stavby. Jeho rozbehnutý pás sa rozprestrel zo záhrady rovno pod šikminy a potom znova von, kde sa zastavil v podobe terasy. Vnútro chatky otvoril prírodnej scenérii, objekt ukotvil, A-siluetu nechal plachtiť na svojom chrbte… Takto sa obrys chaty zbavil svojej malosti, získal na vážnosti. Teraz dôstojne spočíva v krajine podriadenej rytmu mora.
 

172802		172811
Renováciou sa mala precítiť jestvujúca krajina,stavba mala byť pokračovaním prirodzeného prostredia, nenarušiť charakter krajiny, a pritom zmodernizovať a presvetliť vnútorný priestor víkendového domčeka. Zasklenie štítových stien až po najvyšší vrchol splnilo očakávania. Pri zariaďovaní sa vyhli masívnemu nábytku, radšej si vybrali kreslá ľahkej konštrukcie a okrem prírodných materiálov sa rozhodli výlučne pre biele nátery stien a biele dyhy na nábytkových korpusoch.		Horizontály a vertikály úložných priestorov a priznaných konštrukcii vnášajú do na pohľad jednoduchého interiéru pokoj a pokoru.

Podstatné detaily

Oplechovanú „strechochatku“ zušľachtili napnutými kovovými tiahlami, ktoré v pravidelných rozstupoch kopírujú vonkajšie plochy šikmín. Z pôdy sa po jednoduchej drôtovej nadkonštrukcii ťahajú popínavé rastliny. Záhrada sa takto pohla smerom k chatke, ktorú čoskoro druhýkrát zastreší. Cieľom, podľa predstavy objednávateľa a architekta (dve osoby v jednom tele), bolo prepojiť okolie so stavebným objektom čo najjednoduchšie, a pritom pôsobivo. Na prvý pohľad prosté riešenie sa udomácnilo aj v interiéri. Pod šikminami sa umne poukladali úložné priestory, kuchynská linka, dokonca aj kozub.
 

172808		172807
Drevená plošina pripomína a vnáša vonkajší svet v jeho premenlivosti dní a ročných období… Líniovú kuchyňu vkomponovanú do šikminy prepojili s jedálňou. Pod hrebeňom strechy je ukotvený kubus, v ktorom si zariadili spálňu. Spať sa chodí po rebríku.		…aj malý interiér si môže dopriať obývačku, ak sedenie nezaberá zbytočne veľa miesta.

Nezabudlo sa na jedálenský stôl, kreslá opticky odľahčenej konštrukcie a dôsledné rozvrstvenie modulov nábytkovej zostavy. Tie vstavali pozdĺžne po oboch stranách prízemia. Priestor sa v ňom nečlenil, ale fyzicky i opticky uvoľňoval smerom k exteriéru. Na nábytku a stenách sa bielou nešetrilo. Svetlo intenzívne vháňajú cez zasklené štítové steny do celého vnútorného priestoru s výnimkou spálne. Tú dômyselne ukryli celkom pod strechou nad stredom otvorenej dispozície prízemia s vlastným strešným oknom. Na nočné bydlo si domáci vyliezajú po rebríku…

Článok bol uverejnený v časopise Môj dom 10/2008.