Zastali sa času

Zastali sa času

15. 12. 2009
Zdieľať

Kto má túlavé topánky, ten pozná pocit z objavovania čara všedných vecí v cudzom svete. Domácim často ani na um nepríde, že to, okolo čoho denne prechádzajú, sa pre hľadačov skrytých významov miestnych zvykov, architektúry a otvorenej nátury obyvateľov javí ako malý zázrak. Chorvátsko je plné kameníc, ktoré čakajú na odkliatie. Pozrime sa teda do jednej z tých, ktorým sa prihodili majitelia s citom pre ducha miesta.


Zastali sa času

233527

Toho roku som si sľubovala, že sa nenechám nikým a ničím strhnúť k pracovným zábavkám počas dovolenky. Opäť sa nepodarilo. Neodolala som stáročnej kamenici v mestečku Vrboska na ostrove Hvar. Patrím k tým, čo sa najprv výdatne naložia do slanej vody a až potom idú skúmať priľahlé pobrežie. Z okruhliakovej pláže, ktorá sa strieda s kamennými plochami, sme sa vybrali do mestečka Vrboska. Z cestovných príručiek sa dozviete, že miestni sa živia rybolovom, spracovaním rýb, pestujú olivy a vinič . Od Duška zo susednej Jelsy, žijúceho pamätníka partizánskych bojov na Hvare, Brači a ostatných ostrovoch strednej Dalmácie, sa zas možno dozvedieť neuveriteľné množstvo informácii z histórie a to, že turistickí sprievodcovia nás zavádzajú: „U nás sme voľakedy pásli kozy, lovili ryby, obrábali políčka; teraz lovíme najmä turistov,“ smeje sa a na grile obracia voňavé ryby, ktoré v ten deň ulovili jeho hostia z Banskej Bystrice. Deň pred našim bicyklovým výletom do Vrbosky nezabudol spomenúť, že z pamiatok sa nám určite zapáči opevnený renesančný kostol Milosrdnej Panny Márie zo 16. storočia. Keď Vrbosku ohrozoval vpád Turkov, v kostole našli jej obyvatelia bezpečný úkryt. Po schodoch vo veži sme sa dostali až k najvyššie položenej ploche kostola, z ktorej kedysi bránili mestečko. Pri pohľade na zátoku, ktorá sa ťahá hlboko do mestečka, až sa postupne stráca pod tromi kamennými mostmi, sme sa neubránili mierne sentimentálnemu dojatiu z výhľadu na vzdialenú pevninu s obrysmi Biokovských končiarov, chrbát ostrova Brač a kamenné mestečko pod nami. Hľadeli sme na strechy gotických, renesančných a barokových kameníc a obdivovali Kostol svätého Vavrinca, ktorý sa môže pochváliť cennými obrazmi od Tiziana, Veronesa či Bassana.


Zastali sa času

233567

… a potom som ju uzrela. Steny zo sivého kameňa v príjemnom kontraste s netypicky fialovými okenicami v levanduľovom odtieni. Od päty kostola ju oddeľuje len úzka prístupová cesta, ktorá sa rýchlo zvažuje dole do prístavu s rybárskymi a výletnými člnmi. Z fasády domu sa smerom ku kostolu načahujú pôvodné konzoly. Pod vokáňom sedlovej strechy pevné murivo z hrubo opracovaného kameňa. Obšmietala som sa okolo kamenice, zo záhrady voňal figovník a z malej terasy nás majetnícky pozoroval čierny pes…
 

Vrboska – voľakedy rybárska osada, dnes známe letovisko leží na oboch brehoch zálivu medzi borovicovými lesmi a vinohradmi na severnej strane ostrova Hvar. Vyrástla 9 km východne od starobylého prístavného mestečka Stari Grad. Hlboký zárez mora do pevniny premosťujú v tomto mieste tri kamenné oblúky. Vrboska je v Chorvátsku známa najkrajšou pevnosťou – Kostolom Panny Márie zo 16. storočia. Milovníci histórie a umenia sa zaujímajú aj o najstaršiu sakrálnu stavbu na ostrove: Kostol svätého Petra z roku 1331 a Kostol svätého Vavrinca, ktorého steny zdobia diela Tiziana, Veronesa a Bassaneho. Rybárske múzeum, v ktorom možno fotografovať, chráni dokumenty o rybolove až zo 16. storočia.
Historické pramene uvádzajú, že v 4. storočí pred naším letopočtom tu boli grécke osady, v 5. a 6. storočí sa v neďalekom Starom Grade usídlili obyvatelia zničenej Salony a Slovanom trvalo dve storočia, kým sa medzi 7. a 9. storočím postupne dostali na ostrov z pevniny. V 15. storočí sa Hvar stal dŕžavou Benátskej republiky. V období od 13. do 17. storočia obťažovali usadlíkov nájazdy pirátov. Kamenné domy a pevnosti boli na ostrovoch Dalmácie podmienkou prežitia. Keď sa neukázali piráti, doplavili sa Turci a mestečko okrem pevnosti v roku 1571 dôsledne zničili. Obyvatelia venovali koniec 16. a začiatok 17. storočia jeho obnove. V tomto období, v roku 1573, postavili aj dom s fialovými okenicami.

Vzkriesenie


Zastali sa času

233533

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste

Pani Biljana, stavebná inžinierka a architekta, si so svojou rodinou vyhliadla kamenicu pred mnohými rokmi. Záhrebčania túžia po oddychu na ostrovoch rovnako ako zahraniční turisti. Oni však chceli viac: pevný bod, miesto s atmosférou, ktorú sem vniesli storočia a ktorá sa vpísala do múrov starej kamenice. Múry! Iba tie tu vtedy stáli. Nebola strecha, chýbali poschodia, z okeníc ostali len torzá. Trpezlivosť, skúsenosti zo stavieb a skutočnosť, že pani Biljana so synom vlastnia stavebno-architektonickú firmu, pomohli k úspešnej rekonštrukcii: „Peniaze sme minuli na kúpu nehnuteľnosti a na rekonštrukciu na motívy pôvodnej podoby domu. Interiér sme prispôsobili modernejšiemu životnému štýlu. Zachovali sme síce otvorený priestor prízemia, kde sa aj v minulosti odohrával rodinný život, ale schodisko sme už neťahali len po fasáde – hneď vedľa hlavného vstupu do domu. Dali sme si vstavať ďalšie schodiskové rameno do interiéru.“ Teraz si môžu vybrať, či do letnej kuchyne na poschodí a do spální vystúpia z prízemia, alebo sa tam dostanú rovno z ulice. Dom má aj zadný vchod, ktorý môžu používať ich hostia. Na poschodí sú tri spálne, jedna pre domácich a ostatné pre návštevy. Ich najväčšou ozdobou sú priznané pôvodné oblúky, výklenky, konštrukcie okenných otvorov a výhľady ako z pohľadnice. „Najväčšia bitka je o spálňu, z ktorej vidno na Kostol Panny Márie. Ako slnko prechádza po oblohe, múry pevnosti sa menia v odtieňoch pieskovej, sivej, modrastej… a aj presný čas si môžu kontrolovať na kostolných hodinách,“ otvára doširoka okenice pani Biljana. „Na zariadenie izieb nám už veľa neostalo. Niečo sme si doviezli zo Záhrebu z nášho bytu, ale najmä sme vedeli, že kamenica sama a jej atmosféra urobia svoje.“
 


Zastali sa času

233530


Zastali sa času

233531

Takto nás prilákali… Čo je z kameňa, to je pôvodné. Psík Kala má nádherný výhľad a výborný prehľad o turistickom ruchu.


 

Odkazy


Zastali sa času

233569

Koho sučka Kala pustí cez modré drevené vrátka, ten vojde na malý dvor a len-čo zdvihne pohľad k portálu nad hlavným vstupom do domu, uvidí nápis vytesaný do kameňa, ktorý potvrdzuje, že dom postavili v roku 1573 pre miestneho notára Fabria Nicolu. Počas pirátskeho útoku na Vrbosku v 18. storočí dom vyhorel, takže prišiel o drevenú strechu a konštrukcie v medziposchodí; časť múru sa zrútil do útrob domu. Ruiny domu ostali dve storočia nepovšimnuté. Objekt upadal, až kým v roku 1970 sa rodina Petrić neodhodlala ku kúpe parcely s historickými zvyškami pôvodne dvojpodlažnej goticko-renesančnej stavby. Prízemie slúžilo ako pivnica a hospodárska časť domu, na poschodí a v podkroví sa bývalo. Zo starých čias ostali na priečelí charakteristické oblúky okien, rímsy, obrysy komína a konzoly, na ktorých mali dávni obyvatelia domu vybudovaný drevený balkón. Pretrvali storočia, až kým neprechádzalo úzkou uličkou pozdĺž domu nové smetiarske auto a neposlalo kamenných svedkov minulosti neslávne k zemi. Teraz ich majú Petrićovci pietne uložených na okenných parapetoch.
 

Postup rekonštrukcie domu Larisy and Iva Lolu Petrića a pani Biljany Petrić
1. fáza: v rokoch 1973 až 1983 sa finalizoval projekt, vybavovali povolenia, začali rekonštrukciu poškodených častí domu, dostavovali zničené konštrukcie v súlade s pôvodným vzhľadom objektu, spevňovali a injektovali betónovou zmesou, postavili drevené konštrukcie medzi prízemím a 1. poschodím, vyčistili a opravili priečelia. Na poschodí vznikli tri miestnosti a kúpeľňa, v podkroví dve spálne, predsieň a malé WC. 
2. fáza: od roku 1983 nepretržite vylepšujú svoj domov, uzavreli schodisko na prízemí a na poschodí dokončili kúpeľňu.


Zastali sa času

233570

Pri rekonštrukcii sa dbalo na zachovanie pôvodného výrazu domu, dodržala sa výška objektu, úroveň jednotlivých podlaží i sklon pôvodnej strechy. Majitelia pri zariaďovaní interiéru rešpektovali originalitu architektonických prvkov, ponechali prízemie otvorené a zariadili ho v modrých a sivých odtieňoch, ktoré pripomínajú minulosť domu. Otvorený priestor slúžil donedávna aj ako rodinná galéria výtvarného umenia a malá koncertná sála pre spriatelených umelcov. Nábytok a doplnky nepochádzajú z nijakej hromadnej výroby, ale väčšinou sú zbierkou zrekonštruovaných starších kúskov vyrobených priamo na Hvare alebo privezených starými námorníkmi.

Kategória: Bývanie Návšteva
Tagy: chorvátsko návšteva zastali sa času
Zdieľať článok

Diskusia