Toto by ste mali vedieť o úspornom bývaní! Aké normy musí spĺňať dom A0, aké pasívny dom a v čom sme na tom lepšie ako iné štáty?

Na úvod treba povedať, že obe skupiny domov spája vysoká úspornosť, každá však vychádza z inej logiky. Kým v A0 dome sú primárnym cieľom legislatívne stanovené energetické limity, pasívny dom musí spĺňať omnoho prísnejšie stavebnokonštrukčné kritériá, pričom sa viac sústreďuje na energetickú sebestačnosť. Zaujímavosťou je, že napriek pomerne dlhej histórii (viac ako 30 rokov) nie sú pasívne domy legislatívne ošetrené nielen u nás, ale ani vo svete.

Na prvý pohľad sa oba typy nemusia nijako líšiť. Zo stavebného hľadiska je pasívny dom dokonalejšou formou A0 domu, na projekčnú prípravu a vypracovanie konštrukčných detailov sa kladú podstatne vyššie nároky. 

Dom kategórie A0

Táto energetická trieda je výsledkom sprísňovania noriem a súvisí s ochranou životného prostredia a so šetrením energiami. Požiadavka na primárnu energiu nesmie v tomto prípade presiahnuť hodnotu 54 kWh/m² za rok. Do primárnej energie sa započítava iba energia spotrebovaná na vykurovanie a prípravu teplej úžitkovej vody, nerieši napríklad spotrebu domácich spotrebičov či energiu na osvetlenie. 

Pri návrhu A0 domov sú dôležitými kritériami tvar budovy, orientácia na svetové strany aj spôsob vetrania. Podmienkou je, aby takáto budova mala aspoň v jednom mieste spotreby energie obnoviteľný zdroj energie.

Keď už sme spomenuli jeden obnoviteľný zdroj, zaraďuje sa sem energia z nefosílnych palív, teda vodná, slnečná, veterná či geotermálna energia. Takisto biomasa, bioplyn, biometán či hydrotermálna energia. V praxi to znamená, že takmer nulové domy budú ohrievať vodu vďaka solárnym panelom alebo využívať tepelné čerpadlá, fotovoltické panely či vykurovať vďaka kotlom na pelety so zásobníkom na palivo. Každý zo zdrojov má priradený svoj koeficient, ktorý však, žiaľ, nezohľadňuje emisné hľadisko. 

Tepelné čerpadlá dokážu bezplatne využiť až 75 % z obnoviteľných zdrojov energií. Zdroj: Vaillant

Pasívny dom

Ide o dom s vyššími investičnými vstupmi, no s veľmi nízkou spotrebou energie na vykurovanie a chladenie (maximálne 15 kWh/m2/rok) a potreba primárnej energie (vrátane elektrospotrebičov) sa musí zmestiť do limitu 120 kWh/m2. Jedinečnosť tohto typu stavby spočíva v efektívnom využívaní lokálnych zdrojov energií – pasívnych ziskov zo slnečnej energie, využívaní vnútorných zdrojov tepla (spotrebiče, obyvatelia) a spätnom využívaní tepla z interiérového vzduchu – rekuperácii.

Pri realizácii sa dôraz kladie na kvalitu tepelnoizolačnej obálky domu, teda konštrukciu bez tepelných mostov, resp. s minimálnymi tepelnými mostmi, kvalitné zateplenie a vzduchotesnosť (pri pretlaku 50 Pa nesmie konštrukciou uniknúť viac ako 60 % vzduchu za hodinu – BlowerDoor test).

Aj keď na panely práve nedopadá priame slnečné žiarenie, systém stále produkuje energiu, len v menšom rozsahu. Zdroj: Shutterstock

Summa summarum

Primárna energia je hlavným hodnotiacim ukazovateľom energetickej hospodárnosti budov. Pri rodinných domoch v energetickej triede A0 sa určí vynásobením energie spotrebovanej na vykurovanie a výrobu teplej vody príslušnými koeficientmi pre daný typ energie. Najväčší vplyv na primárnu energiu má palivo, ktoré sa používa na vykurovanie. Tento ukazovateľ nedokáže podať informáciu o kvalite stavby, ide v podstate o hodnotenie domu vzhľadom na životné prostredie – lepšie energetické hodnotenie získavajú domy s využitím energie z obnoviteľných zdrojov. V praxi sa väčšinou primárne zdroje kombinujú. 

Pri pasívnych domoch sa do tejto hodnoty započítava všetka energia spotrebovaná v dome vrátane domácich spotrebičov a vybavenia. Tá sa potom prenásobí faktormi primárnej energie. Podľa našej legislatívy teda nie je možné porovnať hodnotu primárnej energie z energetického certifikátu pri týchto dvoch typoch stavieb.

Z pohľadu efektívneho využitia energií je jednoznačne efektívnejší pasívny dom. Investor však musí rátať s vyššími vstupnými nákladmi. Zdroj: Vaillant

Slnečný potenciál

Fotovoltický systém funguje aj pri nepriamom slnečnom žiarení. Na Slovensku sú pre ne hodné klimatické podmienky. Máme viac slnečného žiarenia ako Nemecko, Belgicko, Anglicko alebo Česká republika. To sú krajiny, ktoré si osvojili štátnu podporu fotovoltiky, vďaka ktorej sa ju podarilo úspešne implementovať. Dostupná energia slnečného žiarenia sa na Slovensku pohybuje v rozmedzí 1 200 až 1 300 kWh/m² ročne. V Českej republike je to približne 1 100 až 1 200 kWh/m² ročne.

Najvhodnejšie podmienky pre fotovoltiky sú na južnom Slovensku. Vďaka nej môžete znížiť vaše náklady na elektrinu až o 40 percent. S využitím virtuálnej batérie dokonca o polovicu. Ročne to predstavuje sumu približne 600 EUR. Jej výška sa samozrejme odvíja od geografickej polohy, orientácie panelov, spotrebiteľského správania a mikroklimatických podmienok. Neznamená to však, že ak žijete na severe Slovenska, výroba elektriny zo slnečného žiarenia je pre vás nemožná.

Ak zapojíte fotovoltický systém do verejnej distribučnej siete, váš dom nebude závislý od produkcie slnečnej elektrárne. Výsledok sa však odrazí na faktúrach, ktoré elektrárňam uhradíte a ktoré elektrárne uhradia naspäť vám. Po vrátení investície je iba na vás, či budete elektrinu ďalej odpredávať, alebo ju budete využívať už iba pre vlastnú spotrebu.

Solárne systémy predstavujú spôsob šetrenia nákladov na elektrinu, no napriek tomu od nich neočakávajte, že vyriešia všetky energetické otázky. Pre čo najoptimálnejšie riešenia je dobré zamyslieť sa aj nad inými formami úsporných opatrení –  šetriace žiarivky, menej náročné spotrebiče a klimatizácie a pod.

Text: Denisa Slančová
Foto: Shutterstock, Vaillant
Zdroj: Časopis Môj dom