Výhody pasívneho domu v súčasnej situácii znižovania energetickej náročnosti budov

Klasika alebo pasívny dom?

241682

Aké sú teda výhody bývania v energeticky pasívnych rodinných či bytových domoch v porovnaní s domami stavanými takzvanými klasickými postupmi a konvenčným technickým vybavením? Táto otázka sa týka priamo finančných nákladov na výstavbu domu (rozdiely budú aj v porovnaní murovaného a montovaného dreveného domu!) a  energetickej prevádzky obydlia. Nie je podstatné, či uprednostníme murovaný, alebo montovaný drevený rodinný dom – dôležité je stanovenie jeho energetickej kategórie! Najlacnejšie sú štandardné murované domy, no tie sú zvyčajne energeticky náročné. Ich vlastnosti do istej miery vylepší zateplenie, no polystyrénový plášť nenahradí koncepčný a komplexný energeticky úsporný projekt. Relatívne nižšie vstupné investície na ich výstavbu sa odrazia v sumách za spotrebovanú elektrickú energiu a plyn. Nízkoenergetické domy (NED) s izoláciu okolo 18 cm, s kvalitnými oknami, riadeným vetraním a precíznym vyhotovením stavby sú, samozrejme, drahšie. Rozdiel ich ceny oproti štandardným stavbám sa vráti v podobe úspor v platbách za energiu. Náklady na energeticky pasívne domy (EPD) z vybraných stavebných materiálov, s izolačným trojsklom a špeciálnymi exteriérovými dverami, s izoláciou do 40 cm, s riadeným vetraním a nekompromisne dôkladným vyhotovením stavby budú v porovnaní so štandardným domom vyššie aj o 20 %; no so serióznym staviteľom a dobrým stavebným manažmentom toto zvýšenie nemusí byť pravidlom. Energetické úspory na vykurovaní dosiahnuté v EPD v porovnaní s porovnateľným štandardným domom môžu tvoriť až 90 %! Rozdiel v investíciách predstavuje už samotný stavebný systém – skúsenosti potvrdzujú, že montované drevené stavby sú lacnejšie. Vyššie náklady na niektoré stavebné prvky (okná, dvere, špeciálne konštrukcie) a technológie (vzduchotechnika) sa investorom vrátia. Ak si stavebník porovná ceny stavebných materiálov, čas prípravy stavby a ľudskej práce, ľahšie sa rozhodne pre typ stavby a jej dodávateľa.

241683

Cena a dom na mieru

Významnou položkou v stavebnom rozpočte je cena projektu. Cena katalógového projektu je v porovnaní so samotnou stavbou nepodstatná, no cena individuálneho projektu EPD predstavuje približne 10 % z ceny domu! Pripomína to cenu konfekčného obleku, ktorý vám vcelku vyhovuje, len rukávy saka sú trochu krátke, nohavice trochu tesné a kvalita látky… skrátka, oblek pre nenáročných. Aj súčasné katalógové nízkoenergetické domy sú zväčša iba konfekciou – aj keď je látka o poznanie lepšia, parametre a vzhľad sú stále priemerné. Dom na mieru nám „ušije“ iba architekt-špecialista alebo invenčný projektant, pričom zohľadní nielen potrebné technické parametre, ale aj vaše potreby a požiadavky. Pritom nie je podstatné, či budete žiť v takzvanom inteligentnom dome, alebo v ňom budete ovládať svetlo, žalúzie a televízor ručne. Dôležité je, že v energeticky pasívnom dome získate klimatický komfort za netušené ceny v optimálne riešenom priestore, ktorého vonkajší dizajn bude prezentovať váš postoj k okoliu. Aj keď platí zásada, že najlacnejšia je nevyrobená energia, na Slovensku stále preferujeme výrobu jadrovej energie a stavebné úrady bez váhania povoľujú výstavbu energeticky náročných budov. Tak skoro sa budovatelia energeticky úsporných domov štátnej ani úverovej podpory zrejme nedočkajú, takže si ich v plnom rozsahu môžu aj naďalej financovať sami.

Bývanie ako relax

241685

Presvedčenie, že komfortné bývanie zabezpečí dizajnový nábytok renomovaných značiek v kombinácii s inteligentnou technikou, ktorá nás oslobodí od „zbytočného“ pohybu, platí len do určitej miery. Iste, je príjemné žiť s vecami, ktoré sa nám páčia, ktoré sme si obľúbili. Len málokedy si však uvedomujeme, že pohodu bývania vytvára najmä vnútorná klíma domu: teplota, vlhkosť vzduchu a primeraný obsah CO₂. Ako si budeme užívať dizajnový nábytok a obľúbené veci, ak v lete z domu teplý vzduch presýtený CO₂ dostaneme len za cenu neustáleho vetrania a chladenia? A čo je príjemné na prachu a peli, ktoré prenikajú otvorenými oknami, ak je v každej rodine priemerne jeden alergik? Ako sa budeme v zime tešiť z tepla za takmer celú tisícovku eur, keď budeme vedieť, že v energeticky pasívnom dome by sme rovnakú sumu prekúrili za približne osem rokov?! Skutočnú pohodu bývania dosiahneme dokonalým utesnením stavby (preukáže ho tzv. blower door test), v ktorej sa o pravidelnú a hygienicky nevyhnutnú výmenu vzduchu (bez potreby otvárať okná) postará riadené vetranie s rekuperáciou odpadového vzduchu (s vysokou efektivitou – až 95 %) pri nízkej spotrebe elektrickej energie.

241686

Skúsenosti a výsledky

Po roku 2007 sa dokončili viaceré domy: montované drevostavby, kombinované stavby (drevo-murované) aj murované. Investori pochádzajú z rôznych spoločenských vrstiev, a aj keď pre niektorých bola výstavba EPD skôr otázkou osobnej prestíže, v konečnom dôsledku všetkým išlo o zdravé a energeticky (a teda ekonomicky) úsporné bývanie. Niektorí si dali domy postaviť do štádia hrubej stavby, iní na kľúč, no všetky majú jedno spoločné: sú pioniermi slovenského stavebníctva 21. storočia. Skúsenosti z bývania v rodinnom dome veľmi blízkom energeticky pasívnemu štandardu máme už aj na Slovensku. Predpoklad celoročnej potreby elektrickej energie domu s úžitkovou plochou 130 m² vo Veľkom Bieli (plyn v ňom nie je zavedený) potvrdili pravidelné mesačné odpočty spotreby. Trojčlenná rodina zaplatila za rok 2008 len 601,17 €, teda priemerne 50,10 € za mesiac! Samotné dohrievanie vzduchu si vyžiadalo asi tretinu uvedenej sumy, t. j. asi 200 €! Dom vo Veľkom Bieli pritom nevyužíva žiadne doplnkové ohrevné systémy. Počas zimy 2008 až 2009 bolo v oblasti Veľkého Bielu len asi šesť celých slnečných dní, čím sa pasívne solárne zisky domu znížili prakticky na nulu. Celú pomerne dlhú zimu bolo treba dohrievať privádzaný vzduch teplou vodou z integrovaného zásobníka tepla, čím nečakane vzrástla spotreba elektrickej energie. Aj napriek tomu považuje rodina sumu za ohrev interiéru za viac ako prijateľnú.
Hygienický aj klimatický komfort zabezpečujú výlučne:
• pasívne solárne zisky cez vypočítané plochy okien,
• 35- až 38-centimetrová izolácia obvodového plášťa a strechy domu,
• presne vyrátaná akumulačná vrstva betónových podláh,
• perfektné utesnenie výplní stavebných otvorov a ostatných priestupov vonkajších stien,
• systém riadeného vetrania s rekuperáciou odpadového vzduchu a jeho uvážlivé využívanie.

Zahraničná realita

241684

Energeticky pasívne stavby bez preháňania pomáhajú riešiť zdravotné, ekologické aj ekonomické problémy obyvateľov. Predstava tisícok energeticky pasívnych bytových domov s vlastnými fotovoltickými či veternými elektrárňami či bioplynovými stanicami (v ktorých možno využiť aj časť komunálneho odpadu) nie je až taká nereálna, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Kým Slovensko je aj vo výstavbe pasívnych rodinných domov na konci „eurochvosta“, lídrami vo výstavbe energeticky pasívnych budov sú Nemci a Rakúšania. Za necelých 20 rokov postavili približne 30 000 samostatných pasívnych objektov, no ani bytové sídliská s komplexnou sociálnou infraštruktúrou v energeticky pasívnom štandarde v Nemecku a Rakúsku už nikoho neprivádzajú do úžasu. Desiatky architektonických a projekčných ateliérov ročne pripravia stovky projektov pasívnych budov. A hoci sú obe krajiny ekonomicky silnejšie než Slovensko, krajinské vlády a komerčné banky všemožne podporujú developerov aj individuálnych stavebníkov pasívnych budov. V niektorých spolkových krajinách dokonca stavebné úrady nepovolia realizáciu projektu, ktorý nespĺňa parametre takmer pasívnych budov (30 kWh/(m² . a))! Stavebný systém sa v Nemecku a Rakúsku, vo Švajčiarsku a Dánsku, Francúzsku a Taliansku, v Anglicku a Írsku stal životnou filozofiou ľudí ohľaduplných k prírode – veď výroba elektrickej energie odpočiatku súvisí so životným prostredím. Zvyčajne porovnávame stav čohokoľvek na Slovensku a v Českej republike. Preto na záver ponúkame niekoľko informácií od susedov. Pasívnych rodinných domov tam stojí asi 50, v Prahe, Židlochoviciach a Uherskom Hradišti stoja prvé nízkoenergetické bytové domy, pripravuje sa výstavba prvého 9-podlažného EP bytového domu v Prahe, existujú aj viaceré ďalšie projekty nízkopodlažných obytných budov. A práve rozsiahle projekty modernej, energeticky pasívnej sídlištnej zástavby, rešpektujúcej urbanizmus danej lokality, budú začiatkom cesty k energetickej samostatnosti i bezpečnosti Slovenska.