Vykurovanie domu – výber kotla 2

22. 07. 2005
Zdieľať

Ďalšími významnými kritériami pri výbere nového kotla sú jeho tepelný výkon, konštrukčné riešenie, hospodárnosť a samozrejme aj cena a servis.

Ohrev teplej vody

Pre prípravu teplej vody je dôležité čo najrýchlejšie ohriatie studenej vody na požadovanú teplotu. Podstatný je pri tom maximálny tepelný výkon kotla. Kotol obyčajne krátkodobo pracuje na plný výkon v teplotnom režime 80/60 °C len pre ohrev teplej vody, prípadne bazénovej vody, vykurovanie je teda dočasne odstavené. Veľmi zriedka sa vyskytuje v rodinných domoch s bazénom aj vzduchotechnika, ktorá slúži na vetranie alebo teplovzdušné vykurovanie týchto priestorov s vlastnou nezávislou reguláciou. V tomto prípade sa tiež požaduje konštantný teplotný spád 80/60 °C. Teplá voda sa dá pripraviť pomocou niekoľkých technických riešení. Prvým z nich je príprava teplej vody nepriamym spôsobom v zásobníkovom ohrievači mimo kotla. Prednostný ohrev teplej vody prebieha na základe údajov snímača teploty v zásobníkovom ohrievači. Ak teplota klesne pod požadovanú hodnotu (napr. 55 °C), kotol začne pracovať na plný výkon, automatická regulácia kotla prepne príslušný trojcestný ventil a vykurovacia voda začne prúdiť len cez zásobníkový ohrievač. Ohrev požadovaného množstva teplej vody trvá niekoľko desiatok minút, počas ktorých sa nekúri, ale vzhľadom na pomerne veľkú tepelnú zotrvačnosť budovy a systémov je výpadok kúrenia takmer nepostrehnuteľný. Zásobníkový ohrievač môže byť umiestnený buď pod kotlom alebo vedľa kotla, s ktorým môže tvoriť jeden estetický dizajnový celok. Pre rodinné domy so štyrmi až šiestimi členmi domácnosti obvykle stačí zásobníkový ohrievač s objemom 120 až 180 l. Niekedy môže byť zásobník zabudovaný priamo v kotle, ale má menší objem – približne 30 až 50 l vody, čo stačí len na potreby menších bytov so sprchou bez možnosti zásobovať viacero odberných miest naraz. Iným rozšíreným spôsobom je prietokový ohrev teplej vody pomocou zabudovaného doskového výmenníka priamo v kotle, pričom cez tento výmenník prúdi studená voda a prietokovo sa ohrieva. Množstvo ohrievanej teplej vody je čiastočne obmedzené, ale zväčša stačí na súčasný odber pre umývadlo, drez a jednu sprchu. Nevýhodou ohrevu teplej vody pomocou kotla je to, že v prípade jeho poruchy ostane domácnosť aj bez teplej vody. Možným riešením je napr. osobitný plynový zásobníkový ohrievač, ale je priestorovo náročnejšie, vyznačuje sa väčšími komínovými stratami a tým aj nižšou celkovou účinnosťou.

Konštrukčné riešenie a umiestnenie kotla

Ďalším významným hľadiskom je konštrukčné riešenie a dispozičné umiestnenie kotla. Podľa konštrukčného riešenia delíme kotly na stacionárne a závesné. Stacionárne kotly sú umiestnené na vlastnom základe v priestore osobitne určenom pre kotly – v kotolni. Obyčajne majú vyšší výkon, resp. slúžia na zásobovanie viacerých okruhov so zložitejším hydraulickým zapojením. Závesné kotly sú priestorovo nenáročnejšie a môžu byť umiestnené napr. v suteréne alebo v obytnom podkroví, môžu byť súčasťou kúpelňovej zostavy či zabudované v skrinke kuchynskej linky a nachádzajú sa v blízkosti miest spotreby teplej vody v domácnosti. Nemali by byť umiestnené v obytných miestnostiach. Slúžia pre vykurovacie sústavy s menším objemom. Dôležitú úlohu hrá aj zabezpečenie prívodu vzduchu do priestoru, kde je umiestnený kotol, ako aj zabezpečenie odvodu spalín. Pri stacionárnych kotloch si horák prisáva potrebné množstvo vzduchu z interiéru a spaliny sa odvádzajú samostatným komínovým prieduchom cez komín von z domu. Kotolňa musí byť vybavená príslušnými vetracími prieduchmi či otvormi. Závesné kotly s atmosférickým horákom si podobne nasávajú vzduch z interiéru a môžu byť napojené na komín alebo vo vyhotovení turbo vybavené ventilátorom, ktorý zabezpečuje prívod spaľovacieho vzduchu, ako aj odvod spalín. Kondenzačné kotly sa vzhľadom na ochladenie spalín vyrábajú len vo vyhotovení turbo. Turbokotly sú od výrobcu originálne vybavené systémom koncentrických rúr, kde vo vonkajšom plášti prúdi spaľovací vzduch a vo vnútornom plášti spaliny. Tieto rúry sú zaústené buď priamo do vonkajšieho prostredia, alebo do dvojplášťového komína typu LAS, v ktorom sa nachádza komínový aj vetrací prieduch. V súčasnosti už nemožno zaústiť spalinové potrubie turbokotla na priečelie domu. Komínové prieduchy, na ktoré sú napojené plynové spotrebiče, musia byť vyvložkované vložkami z antikorového alebo nehrdzavejúceho hliníkového plechu, prípadne špeciálnych plastových rúr.

Hospodárnosť prevádzky kotla

Významným kritériom je aj hospodárnosť prevádzky nového kotla. Výkon kotla je určený základnými požiadavkami na potrebu tepla na vykurovanie, prípravu teplej vody, ohrev bazéna, vzduchotechniku a pod. Tepelný príkon na vykurovanie môže byť v závislosti od tepelnotechnických vlastností domu približne 6 až 18 kW pre normatívne výpočtové podmienky, pre teplú vodu sa však môže pohybovať v závislosti od štandardu jednotlivých spotrebísk až v ropätí od 28 do 32 kW. Presné hodnoty vypočíta podľa platných noriem príslušný projektant vykurovania. Väčšinu vykurovacieho obdobia však kotol pracuje v rozmedzí 20 až 50 % nominálneho výkonu kotla. Regulácia výkonu sa zabezpečuje najmä pomocou horáka, pričom horák môže byť jednostupňový, t. j. pracuje iba v režime zapnutý/vypnutý, ale s nižšou účinnosťou v dôsledku častých štartov, alebo dvojstupňový, ktorý pracuje na 50 % výkonu a v prípade potreby sa jeho výkon zvýši na 100 % alebo sa vypne. Najhospodárnejší, ale aj relatívne najdrahší je tzv. modulačný horák, ktorý zabezpečuje plynulú reguláciu výkonu od 20 do 100 % s vysokou účinnosťou. Automatická regulácia by mala umožňovať definovať časové a teplotné režimy – komfortný a útlmový režim počas dňa, časové riadenie počas týždňa s možnosťou víkendového režimu, prepínanie zimného/letného a prázdninového režimu prevádzky.
Bežné nízkoteplotné kotly dosahujú ročný stupeň využitia 92 až 94 %. Kondenzačné kotly, ktoré pomocou kondenzácie spalín využívajú aj časť tepla, ktorá nevyužitá uniká pri nízkoteplotných kotloch cez komín, dosahujú ročný stupeň využitia 105 až 108 %. Prevádzka takýchto kotlov je teda o približne 15 % hospodárnejšia ako nízkoteplotných kotlov.

Cena a servis

Cena kotla je pre väčšinu záujemcov najdôležitejším kritériom. Vo všeobecnosti platí, že z hľadiska konštrukcie kotla sú lacnejšie klasické nízkoteplotné kotly, drahšie sú kondenzačné kotly. Z hľadiska automatiky horáka sú najlacnejšie jednostupňové horáky, drahšie sú dvojstupňové a najdrahšie sú modulačné horáky. Podľa materiálu sú najlacnejšie kotly s oceľovými teplovýmennými plochami, drahšie s medenými a zo zliatin hliníka, najdrahšie s antikorovými plochami. Ak by záujemca chcel kotol na biomasu, podľa zásobovania paliva do kotla sú lacnejšie kotly s manuálnym, drahšie s automatickým prikladaním, podľa typu spaľovania sú lacnejšie klasické kotly, drahšie sú kotly, ktoré drevo pyrolýzne splynujú na drevoplyn. Cena klasických nízkoteplotných kotlov sa pohybuje približne od 25- do 55-tisíc Sk, cena kondenzačných kotlov v rozmedzí 50- až 75-tisíc Sk, cena menších kotlov na tuhé palivá, resp. biomasu je približne 20- až 40-tisíc Sk.

Významným kritériom je aj servis už zakúpeného kotla. Pre kotly platia rovnaké požiadavky ako pre iné výrobky t. j. záručná lehota dva roky. Dôležitá je však schopnosť predajcov zabezpečovať aj pozáručný servis prostredníctvom servisných technikov a náhradné dielce do kotlov. Preto je dobré zvážiť akceptáciu aj relatívne drahšieho kotla s dobrými referenciami a zabezpečenou servisnou sieťou. Na to, aby kotol hospodárne pracoval, by mal odborne spôsobilý pracovník aspoň raz do roka vykonať servisnú prehliadku alebo revíziu, pri ktorej skontroluje bezpečnostné prvky kotla, nastaví parametre spaľovania, vyčistí horák a pod. Za takýchto podmienok bude nová a kvalitná technika bezpečne, spoľahlivo a hospodárne slúžiť na spokojnosť užívateľa dlhé roky.

Kategória: Nezaradené
Tagy: kotly vkk vykurovanie
Zdieľať článok

Diskusia