Ako je to s cenami energií … a niekoľko spôsobov ich úspory

Na začiatku roka 2005 sa u nás otvoril trh s energiami pre všetkých odberateľov okrem domácností, ktoré sa do trhového mechanizmu zapoja až v júli 2007. To znamená, že podnikatelia a neskôr aj domácnosti sa pri nákupe energie, podobne ako v supermarkete, sami rozhodnú, od koho a za akú cenu budú energiu odoberať. Liberalizácia trhu by mala priniesť väčšiu konkurenciu a tlak na ceny. Teoreticky to znie veľmi lákavo, no vznik konkurenčného prostredia v energetike vyzerá v praxi nelichotivo. Úplne ho totiž eliminujú vonkajšie faktory, ako sú cena ropy a elektriny na svetových trhoch či vývoj kurzu koruny. Pre nás obyčajných smrteľníkov to v konečnom dôsledku znamená, že od otvorenia trhu s energiami na Slovensku zatiaľ lepší vývoj cien očakávať nemôžeme.

Prirodzená konkurencia chýba takmer vo všetkých sieťových odvetviach, ktorými sú výroba, výkup, tranzit a rozvod elektriny, plynu, tepla, výroba a dodávka pitnej vody a odvedenie a čistenie odpadovej vody. Aby nedošlo k zneužitiu dominantného postavenia výrobcov a dodávateľov na úkor spotrebiteľov, na trhu je potrebná akási neviditeľná ruka a regulátor, ktorým je od roku 2003 Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO).

Prečo ceny energií rastú

To, že v ostatných rokoch platíme za energie stále viac, je jednak dôsledok udalostí, ktoré sa dejú za hranicami Slovenska, ale aj dôsledok tzv. naprávania cenových deformácií spred roka 2003. Konečné ceny, ktoré v súčasnosti upravuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, sa predtým neupravovali tak, aby odrážali vyššie náklady energetického priemyslu. Pri regulácii sa brali do úvahy len politické a sociálne priority vlády. Energetika sa financovala nielen zo štátneho rozpočtu, a teda priamo z našich daní, ale aj rozličnými krížovými dotáciami, keď ziskové sféry dotovali stratové. Napríklad zisk Slovenského plynárenského priemyslu z tranzitu plynu dotoval stratovú distribúciu plynu do domácností. Inak povedané, jedna skupina spotrebiteľov dotovala druhú, a tak nik neplatil spravodlivé ceny. Jednou z úloh regulačného úradu v súčasnosti je zabezpečiť transparentnú reguláciu, to znamená, aby sme platili skutočne to, čo spotrebujeme.

53014

Elektrina

Zvýšenie cien elektrickej energie ovplyvnil tento rok nárast cien v Európe o 12 až 13 %, ktorému sa prispôsobili aj Slovenské elektrárne. Aby sa zamedzilo takému prudkému zvýšeniu cien u nás, regulačný úrad overoval všetky náklady, ktoré do konečnej ceny elektriny vstupujú, a znížil tarifu za prenos elektriny. Bez týchto aktivít by bolo celkové zvýšenie cien elektriny podstatne vyššie. Tak ako začiatkom roka ohlasovali jednotlivé médiá, ceny elektriny vzrástli od januára v priemere o 5,02 %.

Na základe doterajšieho vývoja vo svete je zrejmé, že v prípade nedostatku elektrickej energie jej cena enormne narastá. V nasledujúcich rokoch sa očakáva rast cien elektriny v celej Európe a to pre postupné vyraďovanie existujúcich zdrojov (najmä jadrových) a nedostatočné budovanie nových zdrojov. Na Slovensku sa najväčší výpadok očakáva najmä v dôsledku vyradenia dvoch blokov elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach. Do roku 2008 nám teda vypadne výkon 880 MW, pričom sa predpokladá, že spotreba elektrickej energie bude rásť najmenej o dve percentá ročne.

Zemný plyn

Kľúčové parametre, ktoré vplývajú na cenu plynu, sú cena ropy a ropných produktov a vývoj kurzu slovenskej koruny k americkému doláru. V ostatných mesiacoch bol ich vývoj negatívny, a preto sa u nás ceny plynu pre domácnosti zvýšili v priemere o 5,84 %. Podobne ako pri elektrickej energii aj tieto mohli byť omnoho vyššie, nebyť regulačného úradu, ktorý znížil ceny taríf a poplatkov za prepravu a distribúciu plynu. Zvýšenie cien sa tak eliminovalo zhruba o polovicu. Primerane nárastu cien plynu bude väčšina domácností platiť viac aj za teplo, ktorého zdraženie sa odhaduje približne na 14 až 16 %.

Cena ropy dlhodobo rastie a vysoko prekračuje historickú hranicu 50 dolárov za barel (159 litrov). V krátkodobom výhľade ceny zostanú na hranici 60 dolárov, i keď sa ozývajú varovania, že v najbližších piatich rokoch môže svet zažiť ďalší ropný šok a cena sa krátkodobo vyšplhá až na 100 dolárov za barel. Toto zvýšenie nespôsobuje nedostatok ropy, ale nestabilita v niektorých produkčných krajinách, najmä v Iraku a Saudskej Arábii.

Tepelná akumulácia Akumulácia tepla je schopnosť materiálu udržať teplo a preniesť tepelnú energiu z obdobia relatívneho prebytku do obdobia relatívneho nedostatku. V dome s dobrou akumuláciou sa pri vykurovaní časť tepla najskôr uloží do stien, podláh, stropov a strechy a až potom sa postupne uvoľňuje do interiéru. Akumulované teplo vytvára aj priaznivejšiu klímu vo vnútornom priestore: v lete zabraňuje prehriatiu, v zime rýchlemu vychladnutiu. Podobne pôsobí aj počas dňa a noci. Keďže akumulačná schopnosť rastie úmerne s hmotnosťou stavebného materiálu, teplo lepšie akumulujú stavby s masívnejšou konštrukciou.

Vodné a stočné

Zo všetkých regulovaných cien zaznamenali tento rok najvyšší nárast ceny vodného a stočného. Vodné, ktoré platíme za dodávku pitnej vody, vzrástlo približne o 14 %, stočné, teda odvedenie a čistenie vody, zdraželo priemerne o 35,9 %. Podpísalo sa pod to najmä odstraňovanie spomínaných krížových dotácií. Hoci bol tento nárast pomerne vysoký, ceny stále neodrážajú skutočné náklady jednotlivých vodární. Zdražovanie týchto služieb bude teda v nasledujúcich rokoch pokračovať, avšak už nie v takejto veľkej miere.

Ako ušetriť

Posledné roky v znamení neustáleho zvyšovania cien nielen za energiu pôsobilo na mnohých Slovákov ako studená sprcha. Hľadajú sa spôsoby, ako ušetriť, a pritom si zachovať minimálne existujúci štandard bývania. Pravdou je, že až polovica prevádzkových nákladov domácnosti je spojená s vykurovaním a ohrevom teplej vody. A tu sú aj najväčšie možnosti úspory.

Stavebnokonštrukčné opatrenia

Základnou podmienkou na zníženie spotreby tepla je zlepšenie stavebnotechnických vlastností stavby. Až potom nasleduje optimalizácia vykurovacieho systému. Dôležitým strategickým rozhodnutím je požadovaná miera tepelnej akumulácie domu a tepelnoizolačné vlastnosti murovacieho materiálu. Oboje treba posúdiť už pri výbere stavebných materiálov.

Niekomu sa to môže zdať banálne, ale z hľadiska úsporného riešenia je dôležitá aj kompaktnosť domu. Príliš členitý dom s rozličnými vikiermi je z tohto pohľadu nelogický. Dom by mal byť kompaktný – čím menší má ochladzovaný povrch, tým menšie sú jeho tepelné straty.

Sporím, sporíš, zatepľujeme

V našich klimatických podmienkach je prvoradým prostriedkom na energetickú úsporu dokonalá tepelná ochrana obvodového plášťa. Pokiaľ bývate v rodinnom dome, aj výmenu strešnej krytiny alebo realizáciu podkrovia by malo sprevádzať vysokoúčinné zateplenie. Ak ste vlastníkom bytu, návratnosť investícií do zateplenia vonkajšieho plášťa bytového domu je až niekoľko desiatok rokov, výhoda úspor energií je však nesporná. Aby bol efekt zateplenia úplný, obnova fasády by mala byť spojená s výmenou okien. V súčasnosti sa používa takmer výhradne izolačné zasklenie s dvojicou alebo trojicou skiel. Významnú úsporu energie dosiahnete zasklením balkóna alebo lodžie.

53015

Nový vykurovací systém

Ak vlastníte vykurovací systém, ktorý je už pomerne zastaraný a náklady na jeho prevádzku neúmerne rastú, treba porozmýšľať nad renováciou celého systému alebo jeho časti. Hlavným zdrojom vykurovania býva väčšinou kotol, pre ktorý sa rozhodujeme na základe druhu použitého paliva, umiestnenia, spôsobu zabezpečenia tepla a ohrevu teplej vody a podobne. Všeobecne platí, že klasické nízkoteplotné kotly sú lacnejšie než kotly kondenzačné. Nízkoteplotné kúpite za 25- až 55-tisíc korún, ceny kondenzačných kotlov sa pohybujú v rozmedzí od 45- do 75-tisíc korún a menšie zdroje na tuhé palivá a biomasu stoja približne 20- až 40-tisíc korún. Už na prvý pohľad sú teda ceny kondenzačných kotlov vyššie, obdobie návratnosti je však kratšie. Pri súčasnej úrovni cien sa rozdiel medzi klasickým a kondenzačným kotlom vráti v priebehu dvoch až troch vykurovacích období (kondenzačný kotol môže ušetriť okolo 3-tisíc korún za rok). Efektívnosť investície však treba zvážiť z pohľadu každej konkrétnej situácie.

Je vhodné, ak spôsob vykurovania kombinujeme. V rodinnom dome to môže byť napríklad kombinácia vykurovania kondenzačným kotlom pri využití panelových radiátorov a podlahového či stenového kúrenia v obývačke, detskej izbe alebo kúpeľni. Mimo vykurovacej sezóny môžeme pridať solárny ohrev teplej vody. Výšku nákladov na vykurovanie si výrazne upravíme smerom dole pomocou účinnej regulácie.

Vlastnosti pozemku Pre budúcich stavebníkov je dôležitý poznatok, že v prospech ušetrenia energií možno využiť aj rovinatosť pozemku. Energeticky úspornejší je svahovitý pozemok, ktorý môže zabezpečiť, že dom bude otvorený len do jednej strany. Z druhej strany bude chránený zapustením do svahu. Ďalšou podmienkou je poloha domu vzhľadom na svetové strany. Pre dom je výhodnejšie, keď sú veľké otvory ako okná alebo balkónové dvere orientované na južnú stranu. Pri vetraní totiž nasávajú vzduch, ktorý je o niečo teplejší ako na severnej strane. Okrem toho takáto poloha umožňuje vytvoriť aj zimnú záhradu, ktorá predstavuje pre dom teplotný filter. Slnko, ktoré sa opiera o južnú fasádu domu, vytvorí v zasklenej zimnej záhrade teplotný rozdiel oproti exteriéru približne 8 ºC. Ak túto vlastnosť pozemku skombinujeme s možnosťou zapustenia domu do svahu obráteného na juh, je isté, že pozemok bude mať vysokú energetickú hodnotu. Tepelné straty domu sú nižšie aj vtedy, ak je dom postavený v zastavanej časti obce. Okolitá zástavba totiž produkuje do ovzdušia teplo a zároveň chráni pozemok pred vetrami.

Obnoviteľné zdroje energie

Energetika je v súčasnosti závislá od využívania primárnych energetických zdrojov. Zásoby neobnoviteľných fosílnych palív, ako sú uhlie alebo ropa, sa však odhadujú už len na niekoľko desiatok rokov. Jednou z možných ciest, ako nahradiť tradičné spôsoby vykurovania a zároveň znížiť náklady, je využitie alternatívnych zdrojov. Potrebnú tepelnú pohodu a dostatok teplej vody po celý rok môže zabezpečiť tepelné čerpadlo. Ako vhodný zdroj tepla pre tepelné čerpadlo poslúži jedna z troch základných zložiek – zem, voda alebo vzduch. V krajinách Európskej únie, ale aj na Slovensku sa čoraz viac aktívne využíva slnečná energia, a to prostredníctvom slnečných kolektorov. Podľa oficiálnych dokumentov sa do roku 2015 očakáva v Európe rast kolektorovej plochy zo súčasných 15 miliónov štvorcových metrov na 100 miliónov štvorcových metrov. Riešením problému s energiami je aj energetické zhodnocovanie biomasy, teda materiálov rastlinného a živočíšneho pôvodu.

Doteraz boli alternatívne zdroje energie znevýhodňované vyššími investičnými nákladmi. Situácia sa však postupne mení. Návratnosť investícií je totiž v porovnaní so stúpajúcimi cenami fosílnych palív čoraz kratšia.

Energetický štítok Pri výbere domácich spotrebičov by ste mali uprednostniť tie prístroje, ktoré sú energeticky menej náročné. Pri kúpe novej chladničky, mrazničky či práčky sa orientujte podľa energetického štítka. Je umiestnený na viditeľnom mieste a jednotlivé energetické triedy označené písmenami A až G sú farebne rozlíšené. Najúspornejšie modely spotrebičov patria do energetickej triedy A. Energetickými štítkami sa označujú aj budovy. Klasifikuje sa nimi stupeň potreby tepla na vykurovanie, pričom písmeno A znamená veľmi úspornú budovu a písmeno G budovu plytvajúcu energiou.