Bol som maliarskym učňom

Bol som maliarskym učňom

19. 06. 2006
Zdieľať

Jeho výraznú tvár poznajú diváci z niekoľkých celovečerných filmov, návštevníci Radošinského naivného divadla sa s ním stretávajú pravidelne. Herec Csongor Kassai rástol na dedine a preto sú mu manuálne práce blízke. „Doma som aj vŕtal, pílil, zatĺkal klince... Špeciálne murárske roboty som však nerobil, ale pomocné áno – nosil som tehly, miešal maltu či betón. Určiť správny pomer jednotlivých zložiek, aby mal betón požadovanú pevnosť, je ľahké,“ hovorí o svojich schopnostiach, ktorým sa priučil od otca murára. Keby si však mal vybrať iné povolanie ako herectvo, venoval by sa zvieratám.

Mladý slobodný muž a domácnosť. Kamarátia sa tieto dva pojmy?

Keďže som v domácnosti sám, musím si ju sám aj viesť. Je to nevyhnutnosť. Snažím sa udržiavať si svoj prvý vlastný byt v poriadku a to obnáša veľa drobností, ktoré človek musí urobiť.

Ktorá z typických domácich prác je pre vás najťažšia? Upratovanie, pranie, žehlenie, varenie…

Asi varenie. Jednoducho nie som na to zvyknutý. Môj štýl práce a denný režim mi nedovoľujú, aby som sa ním zaoberal. Ak si aj niečo pripravím, tak iba jedlo, ktoré sa dá veľmi rýchlo uvariť. Napríklad cestoviny s tvarohom. Jedno vrecko stačí a som sýty.

A ostatné domáce práce?

Povysáva vysávač, len ho treba tlačiť, práčka operie, len bielizeň treba rozvešať a žehlenie či umývanie riadu je pre mňa relaxovanie. Pri takýchto činnostiach môžem rozmýšľať… Predstavuje to aj určitú „očistu“ – som užitočný a hneď vidím po sebe výsledok svojej práce.

Ešte prednedávnom ste bývali v podnájme. Bolo ťažké získať v Bratislave byt?


Bol som maliarskym učňom

56455

Podľa toho, ako sa na to pozriete. Z hľadiska peňazí potrebujete dostatočnú sumu, aby ste vôbec o byte mohli uvažovať. Z tohto dôvodu je to pre mňa ťažké doteraz. A keď už máte potrebný finančný základ, prichádza moment, keď si vyberáte podľa toho, akú máte predstavu.

A akú predstavu ste mali vy?

Dvojizbový, maximálne na treťom poschodí, blízko centra mesta. Ani jedno z týchto želaní mi nevyšlo (smiech). Veľa ľudí si myslí, že herci u nás sú stále „v balíku“ ako hollywoodske hviezdy. Peňažné transakcie zvládnu ľavou zadnou a z malíčka vysypú potrebnú sumu banke či majiteľovi, ale nie je to tak.

Získať byt je jedna strana mince a tá druhá znamená jeho prestavbu, úpravu či aspoň vymaľovanie. Kto to robil?

Ešte nikto. Musím počkať. Jednoducho som nemal čas. Tento byt som si vybral aj preto, lebo som už konečne chcel bývať vo vlastnom. Byt bol pred siedmmi mesiacmi prerobený – vymenené okná za plastové, nové obkladačky vo WC i v kúpeľni. Úpravy urobil ešte predchádzajúci majiteľ, takže som sa hneď mohol nasťahovať.

Spĺňa byt vaše predstavy?

No, je priestranný, nie dvojizbový ale trojizbový prerobený na štyri izby, takže miestností je tam neúrekom (smiech). Teraz zbytočne veľa, no časom sa uvidí. S maľovaním musím počkať do nasledujúceho leta, nedá sa inak.

Aj keď ste byt neprerábali, bolo ho potrebné zariadiť. Navrhli ste si nábytok sám, alebo ste sa radili s bytovým architektom?

Óóó! Tak ďaleko nechodím, ani bytový, ani interiérový architekt. Zatiaľ nie. Byt som si zariadil veľmi improvizovane. Posteľ, stôl, knižnica, televízor, práčka… Našťastie už pôvodne tam boli dva zabudované šatníky s posuvnými dverami, takže ani so skriňami som nemal problémy a ešte mám dve stoličky. Naozaj žijem tak, že čas strávený v domácnosti mi zo dňa zaberá len niekoľko hodín. Samozrejme, spím doma a posteľ je veľmi dôležitá. Je to najdôležitejší nábytok v mojom byte. Tú som si však zaobstaral už dávnejšie.

A knižnicu?

Kúpil som si ju v obchode. Mal som veľa kníh, rôznych papierov, dokladov, ktoré nebolo kam dať. Potreboval som úložný priestor.


Bol som maliarskym učňom

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste

56458

Z obchodu si dnes priveziete nábytok v doskách. Kto vám knižnicu zložil?

K nábytku je vždy presný návod na montáž aj s malým skrutkovačom. Väčšinou sú to veľmi ľahko skladateľné veci. Nerobím si z takejto práce ťažkú hlavu, zvládol som ju a myslím si, že by som dokázal čokoľvek takto zmontovať.

Dokážete pracovať so skrutkovačom a skrutkami a možno aj s vŕtačkou, veď police treba zavesiť na stenu…

Vŕtačku som ešte nepoužíval, ale budem ju potrebovať. Bývam v paneláku a tam sa nedá pribiť do steny hocijaký klinec. Tiež budem musieť povyberať staré hmoždinky, diery zasadrovať, celý byt vymaľovať a potom vyvŕtať nové otvory. To všetko ma ešte len čaká.

Zavoláte si odborníka alebo sa do toho pustíte sám?

Mama mi povedala: „Syn môj, ak to vydržíš do ďalšieho leta, tak ešte počkaj. Máš v byte svoje pohodlie i pokoj. Potom prídeme s otcom na jeden týždeň a pomôžeme ti.“ Otec je vyučený murár a len nedávno dokončil rodinný dom. V odborných prácach sa môžem naňho spoľahnúť.

Nie všetko dostať kúpiť v obchode a hoci máte jednoduché zariadenie, nezaobstarali ste si alebo vlastnoručne nevyrobili nejakú vec, ktorá vám je srdcu blízka?

Myslím, že nič také nemám. Hádam iba zaujímavé fotografie, ktoré si zavesím na stenu. Zohnal som si úžasnú rozprávku (zatiaľ iba soundtrack), ktorá sa volá Predvianočná nočná mora a k nej aj plagát. Je veľmi veľký a treba ho zarámovať, ako aj tie fotografie. Na to sa tiež ešte len chystám. No a v jednom kúte obývačky bude obrovská palma, ktorá vydrží dlho bez vody.

Dnes je v móde starožitný nábytok. Mnohí ľudia chodia po chalupách, povalách, hľadajú ho a potom si ho sami opravujú. Máte aj vy podobné sklony?

Nemôžem jednoznačne povedať, že mám vzťah k starožitnému nábytku. Na televízore však mám stolovú lampu, ktorú som našiel v jednom podnájme v pivnici. Majiteľ ju už nepotreboval. Je veľmi jednoduchá a pritom krásna. Tienidlo som vymenil a podľa mňa je to dobre prispôsobivý kus zariadenia.

Vrátime sa k zberateľstvu. Poznáte pocit, keď človeka chytí zberateľská vášeň?

Samozrejme. Zbieram oscarové filmy. Zatiaľ na videokazetách, ale technika ide dopredu a onedlho budú aj na DVD nosičoch. Takže jedna knižnica bude zaprataná iba kazetami a neskôr možno devedéčkami s označením – s číslom a názvom filmu.

Ako získavate ocenené filmy?

Niektoré som dostal, niektoré som si kúpil alebo boli pribalené k časopisu ako Matrix či Anglický pacient. Ostatné si nahrávam z televízie. Zatiaľ ich mám 417.

Máte prehľad, čo vám ešte chýba?


Bol som maliarskym učňom

56456

Nie presne. Na kazetách nevychádzajú všetky oscarové filmy. Napríklad tzv. klubové nie sú kino – trháky, a preto sa neobjavia ani v kinách, ani na nosičoch. Niektoré televízie vysielajú takéto filmy neskoro večer. Sú veľmi vzácne, pretože sú pravdupovediac nezohnateľné. K dnešnému dňu je ocenených celovečerných filmov okolo 740, takže už ich mám viac ako polovicu.

Keby ste si mali vybrať klasické remeslo, čo by vám tak najviac pasovalo? Po otcovi murárčina či spracovanie iného materiálu – dreva, kovu, textilu…

Keď som bol ešte dieťa, chcel som byť traktoristom, potom, samozrejme, pribudol kozmonaut a superman. Napokon som si vybral profesiu, v ktorej môžem byť hocičím. V detstve som si tiež vyrábal z hliny figúrky. Nie však z profesionálneho materiálu (smiech). S kamarátmi sme zbierali po daždi blato z cesty rozpracované od pneumatík. Figúrky sme potom sušili na slnku a napokon sme ich pomaľovali. Ako dieťa som aj strúhal rôzne veci z dreva, napríklad šípy, ale z odborných profesií by som sa na žiadnu neodvážil.

Hráte v divadle i vo filme. Stvárňovali ste niekedy rolu, kde sa vyžadovala remeselná zručnosť?

S Kanaďanmi sme nakrúcali televízne filmy o šiestich svetoznámych výtvarníkoch. V dieli o Rembrandtovi som hral jedného z učňov. Toho, ktorý napokon spolu s ním dokončil slávny obraz Nočná hliadka. Mali sme k dispozícii plátno s rozmermi originálu, t. j. 5 x 4 metre. Vtedy som sa musel naučiť pracovať nielen so štetcom, ale aj ako učeň pripravovať farby. Bola to veľmi zaujímavá práca.

Keď ste už prenikli do techniky maľovania, nechytilo vás skúsiť si výtvarné umenie aj v súkromí?

V roku 2003 sme boli s Radošincami v New Yorku. V Metropolitnom múzeu bola práve výstava diel Leonarda da Vinciho. Keď som videl všetky jeho obrazy, a aj ďalšie z obdobia renesancie, nemám vôbec potrebu chytiť do ruky štetec, nemalo by to jednoducho zmysel.

Aj keď nie ste remeselník, možno poznáte nejakú dobrú radu, ktorá sa hodí aj pre domácich majstrov…

Ale áno. Veci si treba vopred premyslieť a odskúšať, aby sme potom nemali problémy. Keď sa do niečoho pustíme, treba sa dobre pripraviť, prečítať dôkladne návod na použitie a podľa toho sa riadiť. Sú ľudia, ktorí dokážu vyrábať rôzne veci aj bez teoretickej prípravy. Od takýchto šikovných majstrov sa môžeme inšpirovať.

Ďakujeme za rozhovor.

Kategória: Nezaradené
Tagy: csongor kassay rozhovor
Zdieľať článok

Diskusia