Bývanie výtvarníka v otvorenom priestore veľkorysého podkrovia

Bývanie výtvarníka v otvorenom priestore veľkorysého podkrovia

13. 06. 2011
Zdieľať

Odtlačky spomienok a snov na textíliách, plátnach obrazov, stenách bytu. Prírodné odtiene omietky, drevené hrady, štruktúry a materiály s ladom a skladom rozvrstvené pre potechu oka a duše. Tiene domácich škriatkov v tajomných zákutiach podkrovia. Hra svetla, čo sa lenivo prevaľuje chodbou do spoločenstva obývačky s kuchyňou. Slnko, ktoré padá svetlíkmi, vikiermi, balkónovým oknom na dlhý jedálenský stôl. Staré a nové. Výklenky a výčnelky. Obrazy a obrázky.

Vymyslieť si návštevu je jedna vec, vystopovať kontakt cez okruh známych je druhá vec. Tretia vec už nie je vec, ale príjemne chaotické plánovanie stretnutia: kto kedy môže, že prídeme maximálne dvaja, vraj sa zdržíme len na dve-tri hodinky… trochu porozprávame, popýtame sa, nafotíme, čo stojí za to a prípadne aj to, čo nám a im leží na srdci. Potom sa na rohu obytného komplexu z tridsiatych rokov minulého storočia stretnú dvaja známi fotografi, pribudne redaktorka a kamarátka dizajnérka, čo to všetko spískala. No to zase bude. Toľko ľudí; len aby sme návštevu čo najrýchlejšie a profesionálne zvládli.

Bukové dvere na poslednom poschodí nás už čakajú otvorené a v nich manželia Augustínovci, ktorí vôbec nevyzerajú prekvapene. Zvítanie a predstavovanie tých, čo sa ešte nepoznajú. Pomedzi vety starých známych sa už sypú otázky na telo a na byt. Možno nezdvorilé, ale osvedčené. Zoči-voči príchodiacim priťahuje pozornosť francúzske okno. Uteká od vstupnej podlahy svojou cestou do priestoru ulice. Nič zvláštne pre výtvarníčku: stačí dobrý nápad a šikovné ruky „odeváčky“, ktorá tvorí niečo pre divadlo alebo niečo na seba a nielen pre seba, keď nezveľaďuje rodinné zázemie.

Výzva a recept

Pred dvoma rokmi sa o slovo prihlásili podlahové plochy nevyužitého podkrovia. Istých bolo 107 m² podlahy pôvodného podkrovia. Vo výsledku želaní a architektonického návrhu pribudlo ďalších 63 m² vstavaného podlažia do priestoru sedlovej strechy. Ako sa to upieklo?

Tam, kde bolo treba spevniť, pridal sa betón, kde aj stužiť, oceľobetón. Tam, kde stačilo odniesť, ale nezaťažovať, usídlil sa pórobetón. Stačilo predeliť a odľahčiť? Potom prišiel vhod sadrokartón. Aby betón neprechladol, dostal obklad z heraklitu a ináč sa zatepľovalo Nobasilom. Štipka šťastia, veľa trpezlivosti, pevné rozhodnutie vydržať, dočasná profesia stavebného dozoru, party remeselníkov, malá spiaca Barborka schovaná na jedinom pomerne tichom a neprašnom mieste – na toalete, zmysel pre mieru pri výbere materiálov a v množstve nábytku a mnoho iného nevypovedaného. Výsledok: kombinovaný krov drevo – oceľ vystlatý mezonetovým „bytíkom“ pre štvorčlennú rodinku, ktorá si svoje odpracovala a odchodila po úradoch. Prekážkou nakoniec nebola ani podmienka zachovať päť funkčných komínov, tvar strechy a okien v súlade so susednou zástavbou. Do ulice teraz vedú vikiere s drevenými oknami, ktoré si držia po celom obvode spoločenského priestoru 90-centimetrovú výšku parapetu. Svojím tvarom sú kompromisom medzi trojuholníkom a obdĺžnikom. Vďaka dobrému architektonickému riešeniu v miestach, kde pôvodná konštrukcia krovu bránila zobytneniu – najmä nad schodiskom, sa strecha nadvihla bez toho, aby zmenila výšku hrebeňa.


Bývanie výtvarníka v otvorenom priestore veľkorysého podkrovia

62429


Bývanie výtvarníka v otvorenom priestore veľkorysého podkrovia

62425

 

Veľa a málo

Martin vyrastal s obrazmi svojej mamy. Vďaka tým niekoľkým tapisériám a olejomaľbám, ktoré ostali v rodine a zžili sa s novým kráľovstvom, túto radosť majú aj maliarove malé dcéry. Poetika obrazov dvoch generácií sa stretáva na stenách všetkých miestností. Žiaľ, niektoré z nich nám „ušli“ na výstavu práve v čase, keď sme na návšteve. Môžeme len tušiť, kde zvyčajne visia. Čierno – biele obdobie tvorby Martina Augustína nás sprevádza chodbou a horným poschodím.

Najviac svetla a pozornosti sa sústreďuje v priestore, v ktorom sa prelínajú vstupná chodba, kuchyňa, jedáleň, obývačka a malý pracovný kút. Stred tohto priestoru, po celej výške podkrovia, prepája samonosná stena. Akurát táto stena okrem toho, že celé storočie ukrývala komínové prieduchy, dostala aj niekoľko nových úloh. Nevtieravo predeľuje, stala sa zadnou stenou „odkladača“ na všeličo a ešte sa môže pýšiť tapisériou od starej mamy s genealógiou rodiny.


Bývanie výtvarníka v otvorenom priestore veľkorysého podkrovia

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste

62433

 


Bývanie výtvarníka v otvorenom priestore veľkorysého podkrovia

62414

 


Martin spomenul, že mama tam dala všetko, čo má rád: spomienky na milých ľudí, detstvo, anjelov, rustikálne oblaky, myjavské kopanice… Vo výklenkoch a na ďalších plochách obnažených na tehlu alebo naopak omietnutých tradične nabielo sú rozmiestnené plastiky svätcov zo zbierky rodičov a od kamarátov reštaurátorov. Všetci svätí sa zišli na pozadí prostých materiálov. Prirodzené striedanie rozličných povrchov a materiálov je vlastné celému bytu. Sklo a kov sa vyhrievajú na drevenom schodisku v susedstve okrového podhľadu. Pri jednoduchom obývačkovom sedení vyniká starožitný písací stôl a stolička.

Barokový rám na zrkadle sa nehanbí za tehlovú stenu, na ktorej visí. Hoci pani Augustínová ešte nie je celkom spokojná s proporciami a líniami v interiéri, náš fotograf bez zaváhania zacúval a pekne od kúpeľne urobil záber na zrkadlo v chodbe. Zelenkasté sklenené umývadlo osadené na mozaikovej stene je tak príjemným kontrastom k veciam v druhej miestnosti. Zmeny všetkých tých štruktúr sú kde-tu doplnené technickými prvkami. Opäť sa potvrdilo – nie po miestnostiach, ale v súvislostiach tvoria znalci teplo domova. Niekto má na to talent a školy, iný intuíciu a zanietenie. Rodina domácich sa nemôže sťažovať na nedostatok ani jedného, ani druhého.

U princezien


Bývanie výtvarníka v otvorenom priestore veľkorysého podkrovia

62430

Rozdiel existovania pod stropom v paneláku v Petržalke a v otvorenom priestore veľkorysého podkrovia je taký veľký, že malé slečny si dlhšie zvykali na nové výšky. Najväčšiu radosť im priniesla veľká detská izba s výhľadom do dvora so záhradou. V zariadení izby sa strieda IKEA nábytok so staršími kusmi, ktorým ostali obyvatelia doteraz verní. Výmyselníctvo rodičov pri zariaďovaní dovŕšili potomkovia svojimi dielkami. Na čelnej stene stráži spánok princezien tapiséria starej mamy. Strešné okná nadýchali celú izbu svetlom a vzduchom. Za dverami detskej izby je podesta so skleneným zábradlím, odkiaľ sa dá tak dobre pozerať, čo sa chystá v „podzámčí“, kedy bude obed a či tatko maľuje, lepí alebo len tak rozmýšľa vo svojej pracovni. Niekedy aj deti musia mať dohľad nad rodičmi.

Oproti je rodičovská spálňa so sprchovacím kútom vyhradeným len pre pánov. Rozostavaný šatník za záhlavím postele je vyzdobený starou hradou a čaká na voľný čas autorského tímu. V strede horného podlažia sa rozložila kúpeľňa. Čaká na deliacu priečku: matné sklo osadené do rustikálnych hranolov. Istým spôsobom sa tešíme. Oplatí sa prísť aj o rok.

Keď veci dozrievajú


Bývanie výtvarníka v otvorenom priestore veľkorysého podkrovia

62418

Mraznička pôjde z kúpeľne do komory, technický kútik bude „zablendovaný“, sklenený sprchovací kút po dokončení dopovie súvislosť s mozaikou… Nijaký strach. Aj nedokončené môže byť cnosťou a inšpiráciou. Najprv to bol príbeh o rozširovaní vchodu medzi chodbou a kuchyňou. Pracovitý majster búral a ešte chcel búrať, až dostal pokyn od pani Augustínovej, že ona si to teda prosí na takto kostrbato. „Panička, však to nie je dokončené!“ zvolal murár. A práveže bolo. Takto sa tehlový roh prihovára peknej bielej hladkej stene až doteraz. Menej veselo bolo v rodine pri zrode kuchynskej linky. Nápad objednať atypické zariadenie kuchyne v remeselníckej dielni priniesol nemilú skúsenosť: „… keď sme chceli mať linku, museli sme si ju sami inštalovať“.


Bývanie výtvarníka v otvorenom priestore veľkorysého podkrovia

62422

Potom prišlo zabývanie deťmi. Po týždni sa ukázalo, že tento byt nebude patriť medzi tzv. katalógové. Má svoju atmosféru a pohostinnosť. Riadi sa heslom, že zdravá rodina má byt trochu pokreslený, trochu vyjazdený od kolobežky, trochu pred dokončením a stále pripravený na nové nápady, návraty domov, stretnutia s blízkymi a priateľmi.

Rešpekt

Skôr než sa pustili do diela, Augustínovci vedeli, odkiaľ sa vzal dom, pre ktorý sa rozhodli. Od roku 1928 tu býval riaditeľ bratislavskej „cvernovky“. Vzhľad stavby so zachovanou pôvodnou fasádou, žiaľ, narúša obchod v prízemí. Majitelia si urobili po svojom. Odkrojili z fasády, aby vytvorili svojský vzhľad predajne. Takto aj v mnohých iných prípadoch odzvonilo dobrým riešeniam vonkajšej podoby obytných budov. Vlastníci susedných bytov našťastie majú blízko k tradícii. Vďaka tomu sú jednoducho a účelne zrekonštruované vstup a schodisko. Umenie bývať je vlastné aj našim výtvarníkom z podkrovia. Vedia, kde ubrať a kde pridať, kde nechať to, čo už má svoju hodnotu.
 


Bývanie výtvarníka v otvorenom priestore veľkorysého podkrovia

62408


Bývanie výtvarníka v otvorenom priestore veľkorysého podkrovia

62409

Pôdorys 1. podlažia Pôdorys 2. podlažia

 

Kategória: Nezaradené
Tagy: dom návšteva
Zdieľať článok

Diskusia