Bývanie za tepelnou bariérou (2. časť)

Bývanie za tepelnou bariérou (2. časť)

09. 02. 2009
Zdieľať

To, že Zem a Slnko sú zdrojom obrovského množstva energie, je jasné ako facka. Menej jasné však je, ako túto energiu zachytiť a využiť, ako čo najefektívnejšie zmeniť niečo, čo nám denne preteká pomedzi prsty na niečo, čo nás oslobodí od každomesačných platieb za vykurovanie. Iste, možností je viacero. Zrejme aj vy už máte na jazyku: Nič nové pod Slnkom.... My vám však tentoraz chceme predstaviť jeden možno menej známy, rozhodne však nie nezaujímavý prístup.

Energeticky pasívny?

Keďže spotreba energie na vykurovanie je v domoch Terra-Sol nižšia než 10 kWh/m2 a rok, ponúka sa porovnanie s energeticky pasívnymi domami, ktoré už ani u nás nie sú neznámym pojmom. Podobnosť je v extrémne nízkej potrebe tepla na vykurovanie – za nízkoenergetické sa považujú domy s potrebou energie na vykurovanie 70 až 30 kWh/m2 a rok, ako energeticky pasívne možno označiť také, ktoré na vykurovanie nespotrebujú viac než 15 kWh/m2 a rok. Takáto potreba sa potom dá pokryť z vnútorných zdrojov (teplo, ktoré pri používaní domu produkujú ľudia či bežné domáce spotrebiče).









Bývanie za tepelnou bariérou (2. časť)

179360


Bývanie za tepelnou bariérou (2. časť)

179359

Tepelná bariéra sa v obvodových konštrukciách vytvára pomocou polypropylénového potrubia, v ktorom cirkuluje kvapalina. Tým sa zabezpečí konštantná teplota stien a minimalizujú sa tepelné straty a vplyv extrémnych teplôt v lete aj v zime. Pri výstavbe systémom Isomax pritom investičné náklady nepresiahnu náklady na stavbu porovnateľného bežného domu. Veľkoplošné panely sa vyrábajú na mieru systémom strateného debnenia – medzi dvoma vrstvami polystyrénu (hr. 12,5 cm) sú v 15 cm hrubej vrstve železobetónu zaliate plastové rúrky.


Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste


Bývanie za tepelnou bariérou (2. časť)

179361

Rozdiel je však v tom, ako sa k takejto nízkej potrebe tepla na vykurovanie dopracovať – zatiaľ čo tvorcovia myšlienky energeticky pasívnych domov stavili na extrémnu tepelnoizolačnú schopnosť všetkých obvodových konštrukcií a vzduchotesnú obálku domu, vďaka ktorým sa dostatočne obmedzia tepelné straty, Ing. Krecké vytvoril z obvodových konštrukcií domu vyhrievanú tepelnú bariéru. K vyrovnávaniu rozdielov teda nedochádza medzi interiérom a exteriérom, ale medzi interiérom a tepelnou bariérou, a medzi tepelnou bariérou a exteriérom. Keďže je teplota tepelnej bariéry a interiéru takmer rovnaká, nie je potrebné dodávať do interiéru žiadne teplo. Na pokrytie tepelných strát tepelnej bariéry (pri vyrovnávaní teplotného rozdielu oproti exteriéru) pritom postačí teplo získané jednoduchým spôsobom zo Zeme a Slnka, také, ktoré nič nestojí, ani neprodukuje skleníkové plyny.

Spoločnou črtou energeticky pasívnych domov a domov s tepelnpu bariérou aj riadené vetranie s využitím rekuperácie, teda spätného získavania tepla z odpadového vzduchu. Pri domoch systému Terra–Sol síce nie je striktnou podmienkou, pomocou neho však možno eliminovať tepelné straty vetraním. Princíp tepelnej bariéry sa môže aplikovať aj bez núteného vetrania s rekuperáciou a radikálne sa tým znížia tepelné straty prestupom cez murivo, tepelné straty vetraním však bude nutné nahradiť, takže potreba tepla (a tým aj spotreba energie) bude vyššia. Ak sa teda majú dosiahnuť parametre pasívneho domu v potrebe tepla na vykurovanie, musí sa použiť riadené vetranie so spätným získavaním tepla, a tiež dodržať potrebná tesnosť obálky domu.


Bývanie za tepelnou bariérou (2. časť)

179363

Celkovo sú požiadavky na konštrukciu, materiály či technologickú disciplínu pri domoch Terra–Sol miernejšie než pri energeticky pasívnych domoch. Nie je potrebná ani nákladná tepelná izolácia, ani okná nemusia byť také kvalitné ako pri pasívnych domoch. Kvalitnejšie okná však znamenajú nižšie tepelné straty v každom prípade, a teda aj v domoch s technológiou Terra–Sol. Aj tu ide o hľadanie rozumného pomeru obstarávacích a prevádzkových nákladov. Podobne je to aj s ďalšími cestami k zníženiu energetickej náročnosti domu – ak sa už pri jeho návrhu ráta s pasívnymi tepelnými ziskami cez okná a prehrievaniu sa zabráni napríklad vhodným architektonickým riešením či rozumným návrhom okien a dispozície, náklady na udržiavanie príjemnej vnútornej klímy budú, logicky, nižšie. Keď bude pomer povrchu domu k jeho objemu čo najnižší (dom teda nebude zbytočne členitý), znížia sa náklady na realizáciu tepelnej bariéry aj na jej prevádzku. Menšia plocha = menej rúrok aj menej cirkulujúcej vody, ktorú treba udržiavať teplú.










Bývanie za tepelnou bariérou (2. časť)

179362


Bývanie za tepelnou bariérou (2. časť)

179364

Princíp tepelnej bariéry možno aplikovať pri akomkoľvek spôsobe výstavby – príklady vytvorenia tepelnej bariéry pri murovaných obvodových stenách. To, čo sa pri pasívnych a nízkoenergetických domoch dosahuje extrémne hrubou tepelnou izoláciou (až 40 cm), teda minimálne tepelné straty, sa v domoch Terra–Sol dosiahne vďaka tepelnej bariére pri stene vymurovanej z bežných materiálov a izolácii hrubej len 10 cm. Aj pri rekonštrukciách je uplatnenie princípov tepelnej bariéry možné, i keď realizácia je o čosi zložitejšia aj finančne náročnejšia. Zemný zásobník, ktorý sa pri novostavbe zrealizuje v rámci výstavby základov domu, sa musí pri rekonštrukcii umiestniť mimo domu, čo znamená náklady navyše na zemné práce aj na zaizolovanie zásobníka zhora.






Prednosti domov s tepelnou bariérou:

• neobmedzuje architektonické riešenie,
• umožňuje použiť akúkoľvek stavebnú technológiu, bežne používané a ľahko dostupné stavebné materiály,
• možno ho uplatniť pri novostavbe aj rekonštrukcii,
• malá hrúbka tepelnej izolácie, a tým aj obvodovej konštrukcie, znamená na rovnakej pôdorysnej ploche domu viac obytného priestoru,
• nevzniká pocit studených stien,
• vďaka rovnomernej teplote všetkých obvodových stien sa nevytvára kondenzát, a teda ani plesne,
• investičné náklady na výstavbu sú porovnateľné s bežným domom – podľa použitej technológie sú vyššie o 0 až 10 %,
• nízke prevádzkové náklady – na vykurovanie a chladenie takmer nulové (sú zabezpečené obnoviteľnými zdrojmi), na ohrev teplej vody znížené (zabezpečený je celoročný predohrev na 35°C),
• prevádzka bazénu je možná bez nákladov na ohrev vody,
• kontinuálne vetranie bez prievanu znamená stále čerstvý vzduch, vďaka filtrácii bez prachu a nečistôt; rekuperácia obmedzuje tepelné straty vetraním.


Článok bol uverejnený v časopise Môj dom

Kategória: Nezaradené
Tagy: dom stavba tepelná bariéra terra-sol
Zdieľať článok

Diskusia