Čudesá pod strechou

Čudesá pod strechou

05. 05. 2011
Zdieľať

Vo svojom novom byte si uchovali trochu tajomstva z mysteriózneho sveta starých podkroví. Napriek dobrým radám rodiny i známych aj napriek tomu, že poznajú moderné interiéry z časopisov o bývaní, nechali sa viesť pôvodnými materiálmi a povrchmi svojho budúceho domova.

Ako napriek

Keď sa rozhodli usídliť v malom byte celkom pod strechou, považovali to iba za dobrý začiatok na ceste k domovu, ktorý raz bude dostatočne priestranný pre ich rodinku a naplní ich túžbu po originálnom bývaní. Konštrukcia krovu sa im vždy páčila a nevideli dôvod, aby sa nestala súčasťou interiéru ako v mnohých iných podkroviach, ktoré v posledných dvoch desaťročiach vychádzajú zo šera minulosti na svetlo súčasného bývania. Menia sa navidomoči pod rukami nových vlastníkov a často sa stávajú tým najkvalitnejším bývaním, aké môžu staršie obytné domy ponúknuť. Nie je to však zadarmo a pri obmedzených financiách nezriedka ide o dobrodružstvo na pokračovanie.


Čudesá pod strechou

114860
Daniel Veselský

Okrem iného, mladý pár sa musel prepracovať zložitými vlastníckymi vzťahmi a úradnou mašinériou k oficiálnemu osvojeniu nebytových priestorov. Tie boli hneď v susedstve ich manzardového bytíka. „Pôvodne sme kúpili 33,5 m2 obytnej plochy vrátane kúpeľne. Dva roky sme s Romanom čakali, kým sa podarilo vybaviť vlastníctvo a odkúpenie nevyužitých priestorov. Strecha už nevyhnutne potrebovala opravu a my sme si nevedeli predstaviť, že sa ďalšie roky budeme tiesniť ledva v dvoch miestnostiach,“ spomína na začiatky prestavby Miriam. Trpezlivosť, pevné nervy a dieťa na ceste boli tým najlepším hnacím motorom.

V našich končinách, ešte v prvej polovici minulého storočia, bývali tí menej majetní v pivničných alebo manzardových bytoch. Čas a nové stavebné materiály a technológie posunuli hierarchiu hodnôt zaujímavého bývania do iných, často aj najvyšších polôh. Poloha na dosah oblakov bola pre mladý pár silným lákadlom. Neodradila ich ani skutočnosť, že tento dom nemal šťastie na výťah.

Pod strechu!

„Schody do neba“ nemusia byť zakaždým strastiplnou cestou. Starý architekt bol ohľaduplný, a tak sa schodisko k bytu dvíha pod miernym sklonom; s výškou stupňov to tiež pri stavbe domu v roku 1956 neprehnali. Redakčná dvojka sa pri výstupe len zľahka zadýchala. Dvere sa otvorili po prvom zazvonení. Za nimi čakala mladá žena a kus domáckej atmosféry. Ten z nás, čo mal fotoaparát, hneď na prahu bytu ocenil klímu a skutočnosť, že po sérii minimalistických bytov sa našiel opäť jeden s „oddychovou“ architektúrou. Tá, čo lovila v kabelke diktafón, sa v duchu potešila neomietnutej pôvodnej stene a „trčiacim“ trámom.

Júlové slnko sa opieralo do strechy a cez strešné okná osvetľovalo celú scénu obytného priestoru. Ako zvyčajne, urobil sa prvý okruh bytom. Niekoľko detailov len posilnilo náladu zašlých čias. Okrem starožitnej truhlice v obývačke, ktorá dnes slúži ako stolík na servírovanie kávy, išlo skôr o spôsob výberu jednotlivých doplnkov v priestore obklopenom pôvodnými konštrukciami. „Staničné retrohodiny“ sa vysunuli do priestoru nad spojovacou chodbou medzi kuchyňou a obývačkou. Štýlové vidiecke stoličky, nábytok z masívu, umiernene rustikálne ladená kuchynská linka – všetko v pôvodnej farbe dreva alebo natreté krémovým lakom pomohlo opticky presvetliť priestor kuchyne.


Čudesá pod strechou

114851
Daniel Veselský


Čudesá pod strechou

114854
Daniel Veselský

Priznaná konštrukcia krovu prešla podobne ako v obývacom priestore intenzívnou kúrou. Aby sa mladí zbavili dôkazov dlhodobého obývania strechy holubmi, povrch trámov najprv očistili drôtenou kefou. Spod nemilého nánosu dostali na svetlo sveta pôvodnú kresbu dreva, ktorú cítiť aj na dotyk – jednoducho sa rozhodli, že drevo nebude upravené do hladka.

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste

Jemná štruktúra trámov presvitá aj v kuchyni spod bieleho protipožiarneho náteru. Inde krov ošetrili bezfarebným náterom. Biele rozjasňujúce akcenty v kuchyni zavŕšili masívnym keramickým drezom pekne osadeným rovno pod oknom. Niekomu sa umýva riad, keď môže hľadieť zo strechy na panorámu mesta! Výtvarnými prvkami nad kuchynskou linkou v tvare L sa stali priznané revízne dvierka do komínových prieduchov – jedny vedľa druhých zoradené ako šík koreničiek o riadok nižšie.

Tomu všetkému sa prizerá štýlovo nerovná omietka svorne s nanovo vyškárovanou tehlovou stenou na protiľahlej strane. Tá je pokračovaním obnaženého muriva, ktoré dominuje obývačke. Vo chvíli, keď sme sa usadili v koženej sedacej súprave v prírodnom odtieni hneď vedľa starosvetskej pece, Miriam priznala, že sklony k zachovaniu pôvodných materiálov zdieľa rovnako s manželom, ktorý je archeológom, ako aj so svojím bratom – reštaurátorom.

S malým zveličením sa dá povedať, že toto podkrovie malo štýl prestavby geneticky naprogramovaný od svojich vlastníkov. Dlho s Romanom zvažovali, akú farbu prisúdia stenám. Nakoniec na to išli cez hlinu – okrová môže byť predsa farbou hlinenej omietky. Teraz sú okrové steny hrdé na svoj nerovný povrch, ktorý zvíťazil až v druhom kole. V tom prvom sa remeselníci veľmi snažili a hladili a hladili tú omietku, kým neprišli domáci a nevysvetlili, že to nie je to pravé omietkové, aké si predstavovali pre svoj byt.

Ako sa budia šípkové ruženky


Čudesá pod strechou

114853
Daniel Veselský

„Celú prestavbu sme začali v januári a dokončili v apríli aj vďaka firme Ladislava Troju. Remeselníci pochopili, že sa nevzdáme a nebudeme trámy schovávať pod vrstvou sadrokartónu,“ pripomenie Miriam a vzápätí odkráča do detskej izby pozrieť, ako si dcérka rozumie so starou mamou. Spokojne sa vráti, prisunie si kreslo a zdôrazní, že v ich podkrovnom byte sa prispôsobovalo a rekonštruovalo podľa pravidla: Čo je krivé, nech krivým aj ostane. Ostalo. Navyše to, čo je tehla, sa škárovalo dôsledne riadok po riadku a to, čo je drevo, vďaka starostlivému ošetreniu teraz pekne napína svaly vo svetle podkrovia. Dlho si budú pamätať, z akého prachu a z koľkých starostí vzišiel nový šat ich domova.

Koniec dobrý, interiér podkrovia ešte lepší a najmä taký, po akom túžili. „Zobudili“ ho práve včas – malá princezná sa pýtala na svet a rovno do horúceho leta. „Napriek tomu, že sme verili v dobrú izoláciu, ktorá v zime podrží teplo v byte a v lete len tak nevpustí horúčavu, vzdali sme sa pri úmorných horúčavách tohto leta. Nedalo sa, kúpili sme klimatizáciu. Dom je orientovaný tak, že na obe šikminy našej sedlovej strechy svieti slnko od jedenástej dopoludnia aspoň dve až tri hodiny. Ak je úmorné leto, tie hodiny sú mimoriadne dlhé.


Čudesá pod strechou

114859
Daniel Veselský


Čudesá pod strechou

114861
Daniel Veselský

Odkedy sa narodilo naše bábätko, doma sme oveľa viac a musíme tu aj dýchať,“ posťažovala si mladá žena, keď sme prechádzali cez malú predsieň úsporne zariadenú malým botníkom. Jednu stenu ozvláštňovali storočné dvere, za ktorými schovali kúpeľňu. Dvere ktosi kdesi vyradil zo starého seminára – tu sa stali osobitým kusom nábytku. Spoza nich nás už vyzerala vlastnoručne pásikovaná maľovka v štýle prázdnin pri mori, na poličkách neodmysliteľné spomienkové predmety. More sa tu teší obľube.

Chceli mať navrch

„Pôvodne sme mali manzardku a teraz vďaka prestavbe a prikúpeniu nevyužitej podkrovnej časti bývame na 74 m2. Hrebeň strechy je vo výške 4,2 m, byt tak vyzerá o niečo väčší. Žiaľ, bolo to primálo na to, aby sme získali ešte jednu miestnosť tesne pod strechou.

Navyše, pamiatkari nepovolia len tak zásahy do tvaru strechy. V starom meste sú prísni. Práce s prerábaním sme mali aj bez dvíhania strechy dosť. V časti, ktorú sme zobytňovali, nám dala poriadne zabrať podlaha. Odstránili sme betónovú suť v hrúbke 5 až 10 cm, poukladali drevené rošty a na ne dubové dosky od známeho z dedinky Baškovce. Nakoniec sme ich namorili do odtieňa palisandra.


Čudesá pod strechou

114862
Daniel Veselský

Obaja máme radi tmavohnedé drevo na podlahe a doplnkoch. Drevo pracuje – aj naše sa najprv dva roky sušilo, potom sme ho natierali a voskovali. Stále sa nám páči, aj keď treba priznať, že na tmavom vidno každú smietku. Na všetko sme mali jednu firmu, boli to štyria chlapi – spoľahliví ľudia,“ objasňuje Miriam a odchádza do kuchyne po kávu. „Obklad nad linkou? Z každej farby sme museli kúpiť celé balenie, hoci v skutočnosti stačila pätina na vyskladanie celého obkladu,“ odpovedá a s úľubou pozrie na svoje dielko.

Do prestavby sa pustili bez architekta za chrbtom. „Aby sme získali ďalšie dve miestnosti, ktoré boli za stenou pôvodného bytu, museli sme vytvoriť chodbu. Ubrala časť plochy zo spálne, ale takto sme vyriešili prechod do obytného priestoru. Obývačka prepojená s novou kuchyňou je na mieste, kde sa predtým nikdy nebývalo. Novému využitiu sa museli prispôsobiť nosné konštrukcie, dodatočné izolácie, priečky, osvetlenie…

Obvodový múr sme zdvihli tak, aby sme získali väčší objem obytného priestoru. S prestavbou sme mali naponáhlo. Aj bábätko sa zrejme zapojilo – narodilo sa o niečo neskôr. Nebude predsa chodiť do rozostavaného…“ Do módy prišla taká konštrukcia podkrovia, ako ju starí majstri stvorili. Na tejto si síce zašantil zub času a podľa stavu pôvodnej strešnej krytiny aj nepriazeň počasia, dnes sa však stala hlavným exponátom nového bytu v podkroví. Nech sa darí!
 

Koho a čo potrebovali pri prestavbe:
Obkladačky značky DECOCER objednali z predajne Kerimax. Sedaciu súpravu priviezli z MSJ. Strešné okná im dodali zo spoločnosti Velux. Stavebné práce od januára do apríla dobre vykonali štyria muži zo spoločnosti Ladislava Troju (0911/325 281). Linka, kuchynský drez, kuchynský stôl, stoličky, rozkladacia posteľ v detskej izbe a kúpeľňový set sa narodili v IKEA. Krov ošetrili bezfarebným alebo bielym protipožiarnym náterom Plamor.

 

Kategória: Nezaradené
Tagy: byt návšteva podkrovie
Zdieľať článok

Diskusia