Drevostavby v zápase s vlhkosťou

21. 05. 2011
Zdieľať

Voda a vlhkosť prichádzajúce zo zeme a zrážkami z ovzdušia sú odvekými nepriateľmi dreva. Nie sú však jedinými zdrojmi „mokrých“ problémov drevostavieb. Aj v interiéri sa totiž pri varení či sprchovaní, ale aj dýchaní produkuje vlhkosť, ktorá je vo forme vodných pár rozpustená vo vzduchu. Tieto pary majú snahu vstupovať do konštrukcií domu. Ak sú obvodové steny či krov drevodomu nesprávne navrhnuté alebo zhotovené, môže táto vlhkosť v konštrukcii napáchať veľké škody.

Návrat k domom z prírodného materiálu je citeľný, drevodomy pribúdajú v čoraz originálnejších vyhotoveniach aj preto, že svojimi vlastnosťami a nízkymi energetickými nárokmi nezaťažujú prírodné prostredie – či už v štádiu stavby, alebo aj počas jej užívania. Dosiahnuť optimálne tepelné parametre drevostavieb je podľa vyjadrení Ing. Miroslava Zliechovca zo spoločnosti Knauf Insulation oveľa jednoduchšie pri montovaných drevených konštrukciách ako pri murovaných.

Nosná drevená konštrukcia vytvára dosť priestoru na umiestnenie tepelnej izolácie, rozloženej po celom priereze obvodovej steny medzi jednotlivými nosnými prvkami. Samotné drevo má veľmi dobré tepelnoizolačné vlastnosti a prípadnému vzniku tepelných mostov v oblasti nosných stĺpov možno zabrániť doplnkovou izoláciou z vnútornej alebo aj z vonkajšej strany. Na porovnanie: obvodová stena montovanej drevostavby s hrúbkou 250 mm má približne rovnaký tepelný odpor ako moderná murovaná tehlová stena hrubá 600 mm.

Súčasné trendy


Drevostavby v zápase s vlhkosťou

188426

Škandinávske krajiny tradične udávajú trendy vo vývoji technológií drevostavieb. Jedným zo špecialistov pôvodom z Nórska, z krajiny, v ktorej väčšina ľudí zažíva príjemný komfort a domáce teplo v príbytkoch z dreva, je aj priemyselný dizajnér Bjőrn Kierulf, odborník na nízkoenergetické stavebné konštrukcie a ekologické materiály. Ako zakladajúci člen Inštitútu pre energeticky pasívne domy na Slovensku si uvedomuje, že drevostavby nemajú v našej krajine veľkú tradíciu, ak nerátame drevenice a kostoly, ktoré vydržali už stáročia. Naopak, v Škandinávii je väčšina občianskych stavieb postavená z dreva z miestnych zdrojov a je pomerne lacná. Aj na Slovensku je lesov dosť. Namiesto vyvážania lacnej guľatiny by pritom bolo výhodnejšie spracovať ju do materiálov s vyššou pridanou hodnotou, vhodných na výstavbu. Ako s každým materiálom, aj s drevom však treba vedieť zaobchádzať.
 

V porovnaní s murovanými stavbami drevostavby šetria veľkosťou vnútorného priestoru, niekedy až o celú desatinu. Aj nižšie náklady na výstavbu a rýchlosť, s akou je stavba dokončená, sú argumentmi, ktoré hrajú v prospech drevostavieb. Priemerne veľký rodinný dom možno postaviť do štyroch mesiacov, a tak jeho majiteľ nemusí veľa času venovať činnostiam súvisiacim s výstavbou a zabezpečením dozoru počas nej. Životnosť moderných drevených stavieb je tiež porovnateľná s murovanými – podmienkou je však dodržanie technologických postupov, ktoré zabránia degradácii stavby napríklad vplyvom vlhkosti.


Drevostavby v zápase s vlhkosťou

188417

Súper, ktorého nevidno

Hlavnými nepriateľmi dreva sú vlhkosť a ultrafialové žiarenie. Vlhkosť umožňuje hubám aj mikroorganizmom rozkladať buničinu. UV žiarenie zas rozkladá bunky na povrchu, čo vedie k zhoršeniu povrchovej kvality dreva a k postupnému rozkladu. Ak vieme drevo pred týmito vplyvmi uchrániť (či už chemickými, alebo konštrukčnými metódami), môže nám slúžiť v nezníženej kvalite stáročia. Proti vode zo zrážok sa dá drevo chrániť konštrukčnými prvkami – napríklad ho môžeme ukryť pod strešnú konštrukciu, aby naň dážď a slnko priamo nepôsobili. Aj keď drevo (napríklad obklad fasády) občas zmokne, nič vážne sa nestane, pokiaľ môže zase rovnako rýchlo vyschnúť. Niektoré dreviny (napríklad agát, dub a často používaný červený smrek) majú v sebe triesloviny, ktoré ich efektívne chránia proti pôsobeniu húb a UV žiareniu. Hoci povrch postupne zosivie, patina potom pôsobí ako dlhodobá ochrana.


Drevostavby v zápase s vlhkosťou

188414

Dôležité pritom je zabudovať drevo tak, aby mohlo účinne a rovnomerne presychať (napríklad drevený obklad fasády sa musí robiť ako prevetrávaný, čiže pod doskami je vetraná vzduchová medzera, ktorou sa odvádza prebytočná vlhkosť). Omnoho nebezpečnejšia však je vzdušná vlhkosť, ktorá vzniká v interiéri (produkujeme ju pri varení, sprchovaní či dýchaní) a dostáva sa do konštrukcie stien či krovu. Vlhkosť preniká spolu so vzduchom z interiéru do konštrukcie cez škáry, ale aj pórovitými materiálmi a kondenzuje v miestach, kde teplota v konštrukcii klesá pod určitú teplotu. Rosný bod závisí od relatívnej vlhkosti vzduchu a teploty a zvyčajne sa nachádza v mieste tepelnej izolácie. Skondenzovaná vlhkosť potom narúša nielen drevenú konštrukciu, ale degraduje aj schopnosti tepelnej izolácie (keď sa vzduch, ktorý je hlavnou tepelnoizolačnou zložkou väčšiny izolačných materiálov, nahradí skondenzovanou vodou, mokrá tepelná izolácia hreje asi ako mokrý zimník). Túto vlhkosť, ba ani konštrukciu nevidíme, keďže konštrukčné drevo je ukryté, a tak sa často stane, že škody odhalíme, až keď je neskoro.


Drevostavby v zápase s vlhkosťou

188413

Časté chyby

V súvislosti s ochranou drevostavieb pred vlhkosťou kladie Ing. Igor Mičunda zo spoločnosti Kontrakting Stavebné montáže dôraz na to, že drevo ako základný materiál konštrukčného systému, musí spĺňať presne definované vlhkostné a pevnostné parametre. „Dôležité je získať takéto kvalitné drevo a to zabudovať do konštrukcie,“ upozorňuje, a až potom sa v odpovedi venuje správne navrhnutej skladbe obvodového alebo strešného plášťa, bez ktorej by sa zabudovaný materiál postupne znehodnotil. Častými nedostatkami pri návrhu a realizácii sú podľa neho nízky tepelný odpor a montážne chyby pri umiestnení tepelnej izolácie, nekvalitná parozábrana s veľkým množstvom otvorov z interiéru a nesprávne inštalovaná paropriepustná fólia použitá v rozpore s technologickými predpismi. V dôsledku týchto chýb časom vzniká kondenzačná zóna vnútri konštrukcie a postupne zdegraduje aj drevo, ktoré malo na začiatku prvotriednu kvalitu.

Difúzne otvorená alebo uzavretá?


Drevostavby v zápase s vlhkosťou

188420

To, že drevo v konštrukcii drevodomov treba chrániť pred vzdušnou vlhkosťou, je teda zrejmé, existujú však dva prístupy k tomu, ako túto ochranu zrealizovať. Jedným je vlhkosť z interiéru do konštrukcie nevpustiť (ide o takzvané difúzne uzavreté systémy), druhým je nechať vlhkosť cez konštrukciu voľne prestupovať – ako do nej zo strany interiéru vstúpi, musí mať možnosť sa na strane exteriéru z konštrukcie zasa odvetrať (takzvané difúzne otvorené systémy). V diskusii o tom, či je pri montovaných drevostavbách výhodnejšia difúzne otvorená, alebo uzavretá konštrukcia, má každý zo systémov na svojej strane skupinu odborníkov, ktorí svoj názor vedia podporiť argumentmi aj skúsenosťami.

„Obidva typy konštrukcií majú svoje opodstatnenie,“ vysvetľuje Ing. Mičunda z Kontraktingu. „V difúzne otvorenej aj uzavretej konštrukcii chceme, aby paronepriepustnosť materiálov v konštrukcii smerom von klesala, pričom pri difúzne otvorenej je krivka klesania plynulejšia. Či je tento rozdiel podstatný a jedna z konštrukcií neprežije, alebo je to len správne riešenie problému dvoma spôsobmi, ukáže čas. Skôr by sme mali upriamiť pozornosť na problém variabilného toku vlhkosti smerom von alebo dovnútra podľa exteriérových teplôt a parciálnych tlakov. Väčšina projektových a realizačných firiem sa zameriava iba na prvý prípad.“ Ing. Mičunda upozorňuje aj na vzduchotesnosť objektu ako celku z pohľadu konvekcie (prenosu) vlhkosti cez líniové škáry, ktorých je v drevodome neúrekom, a takisto na samotnú realizáciu týchto stykov, ktorá často posúva aj dobrý projekt do polohy outsidera.
 


Drevostavby v zápase s vlhkosťou

188421


Drevostavby v zápase s vlhkosťou

188422

Príklad difúzne otvorenej skladby steny Príklad difúzne uzavretej skladby steny

Ďalším nebezpečenstvom môže byť vlhkosť zabudovaná v drevených konštrukciách. Relatívna vlhkosť dreva po niekoľkotýždňovom preschnutí na vzduchu klesne zhruba na 18 %, po dlhšom čase skladovania (rok-dva) sa môže táto hodnota ešte znížiť na 12 % a v stavbe postupne klesá aj pod 10 %. Ak aj zabudujeme pomerne čerstvé drevo napríklad do krovu a ak zostáva krov niekoľko týždňov chránený proti dažďu a je neustále prevetrávaný, drevo vyschne aj na stavbe. Podmienkou však je, aby sme drevo nechali dostatočne vyschnúť a nezabalili do nepriedušnej konštrukcie, kým je ešte vlhké.


Drevostavby v zápase s vlhkosťou

188418

Aké materiály použiť?

Pre difúzne otvorené konštrukcie sú ideálne materiály (minerálne alebo drevené vláknité), ktoré majú nízky difúzny odpor – čím je smerom k exteriéru nižší, tým ľahšie cez ne prenikajú vodné pary. V konštrukcii sa tak nehromadí vlhkosť, ktorá by tu mohla kondenzovať. V spoločnosti Rigips uvádzajú, že hlavný podiel na vývine difúzne otvorenej skladby steny nesú drevovláknité izolačné dosky na báze dreva. Uplatňujú sa z vonkajšej strany konštrukcie ako vonkajšia izolácia spoločne s certifikovaným omietkovým systémom alebo odvetraným dreveným obkladom. Na strane interiéru sa používajú materiály s vyšším difúznym odporom, teda nižším prestupom pár, pri difúzne uzavretých systémoch dokonca parotesné fólie so špeciálnymi vlastnosťami (parozábrany), pri difúzne otvorených systémoch to môžu byť aj OSB dosky s prelepenými spojmi.

Dva typy konštrukcií v praxi


Drevostavby v zápase s vlhkosťou

188415

Uzavretú montovanú konštrukciu drevodomu zvyčajne tvorí stĺpiková konštrukcia. Mgr. art. Bjőrn Kierulf z Inštitútu pre energeticky pasívne domy uvádza, že „two by four“, t. j. 2 × 4 palce, je asi najpopulárnejší formát, aj keď nevhodný pre energeticky pasívne domy. Konštrukcia je obojstranne obalená OSB doskami, dutina je vyplnená tepelnou izoláciou a zvonku sa na OSB dosky aplikuje kontaktný zatepľovací systém s polystyrénovými doskami, na ktorých je nanesená omietka. S výnimkou tepelnej izolácie ani jeden spomínaný materiál nie je difúzne otvorený, preto je z vnútornej strany potrebná parotesná fólia. Vlhkosť, ktorá by sa inak dostala do konštrukcie, by nemala ako prechádzať cez OSB dosku, polystyrén a omietku do exteriéru, hromadila by sa v konštrukcii a začala by kondenzovať na mieste, kde teplota klesne pod rosný bod. Potom netrvá dlho a drevo sa začne rozkladať.

Ak je však parozábrana vyhotovená bezchybne, ak ju nijaký elektrikár počas stavby neprevŕta ani sa iným spôsobom nepoškodí, môže vydržať stáročia a účinne chrániť drevenú konštrukciu. Vlhký vzduch sa cez ňu nemá ako dostať do konštrukcie a nemôže dôjsť ku škodám. Naopak, difúzne otvorená konštrukcia už svojou koncepciou ráta s prestupom vlhkosti do konštrukcie. Vnútornú, vzduchotesnú, ale nie parotesnú bariéru tvoria OSB dosky, ktoré slúžia ako takzvaná parobrzda – vytvárajú tesnú rovinu, para však cez túto membránu prechádza. Preto sú všetky vrstvy na strane exteriéru navrhnuté tak, aby para mohla voľne difundovať až do vonkajšieho prostredia.


Drevostavby v zápase s vlhkosťou

188436

Namiesto OSB dosiek sa na exteriérovom plášti použijú mäkké drevovláknité fasádne dosky – existujú pevnejšie tenšie dosky, ktoré sú vhodné napríklad pod odvetraný fasádny obklad, alebo hrubšie dosky, ktoré pripomínajú starú známu hobru a zároveň tepelne izolujú. Na tieto dosky sa dajú priamo aplikovať špeciálne stavebné lepidlá a omietky, ktoré sú difúzne otvorené. Väčšina výrobcov fasádnych systémov má už na tento účel vyvinuté osobitné systémové skladby.

Nech sa rozhodnete akokoľvek…


Drevostavby v zápase s vlhkosťou

188435

Ktorá metóda je účinnejšia, trvalejšia a výhodnejšia? Prvý aj druhý variant môže dobre fungovať, ak vieme zaručiť, že do konštrukcie nebude vstupovať viac vlhkosti z vnútornej strany, ako z nej bude na vonkajšej strane unikať – vlhkosť totiž prepúšťajú skoro všetky materiály (aj keď niektoré viac ako iné); veľké množstvo jej môžu prepustiť aj škáry a otvory v konštrukcii (škárou širokou len 1 mm a dlhou 1 m môže prejsť denne až 6 l vody vo forme pary!). Pre časť užívateľov sú difúzne otvorené konštrukcie pre svoju jednoduchosť bezpečnejšie ako uzavreté, iní, naopak, vychvaľujú spoľahlivú nepriepustnosť a minimálny tepelný únik v uzavretých systémoch. V oboch prípadoch však musí byť vnútorný plášť inštalovaný vzduchotesne.

Aj keď nám difúzne otvorená konštrukcia prepáči väčší prestup vlhkosti do konštrukcie, nevie si poradiť s množstvom vzduchu a vodných pár, ktoré by do konštrukcie vnikali dierami. Vhodné je preto dať si urobiť takzvaný Blower door test a zaviazať dodávateľa, aby nameraná hodnota n50 bola nižšia ako 1. To znamená, že pri pretlaku 50 pascalov neunikne z budovy za hodinu viac ako jedennásobok jeho vnútorného objemu – je to simulácia stavu, keď fúka vietor približne 40 km/h, pričom vytvára pretlak na náveternej strane domu a podtlak na odvrátenej strane. (Pre energetický pasívny dom musí byť táto hodnota dokonca nižšia ako 0,6.)

Článok bol uverejnený v časopise Môj dom.

Kategória: Nezaradené
Tagy: drevostavba nízkoenergetický dom
Zdieľať článok

Diskusia