Otváranie priestoru

Otváranie priestoru

13. 03. 2011
Zdieľať

Dvojgeneračný byt v paneláku ponúkal tri spálne, väčšiu obytnú miestnosť s kuchynským kútom, dve toalety a dve chodby. A ako obyčajne aj množstvo priečok.


Otváranie priestoru

134902
Jaroslav Hejzlar

Byt bol klasický panelákový – rozdelený množstvom priečok na chodby, miestnosti a miestnôstky. Rodina však chcela voľný a otvorený priestor, v ktorom bude tráviť spoločný čas, kde sa budú môcť stretávať všetci jej členovia, prípadne si posedia s priateľmi… skrátka, kde budú žiť. Preto sa nasťahovaním do bytu nič nekončilo, skôr naopak, všetko sa len začalo. Keďže vstupné dvere do bytu boli kúsok za výťahom, dala sa po schválení stavebných úprav zabrať časť chodby okolo výťahovej šachty, vďaka čomu byt získal novú predsieň aj s praktickým úložným priestorom. To otvorilo cestu k ďalším zmenám v dispozícii bytu.

Preč s priečkami

Presunutím predsiene do predtým verejnej chodby odrazu pôvodná predsieň stratila zmysel. Ako predsieň už nebola potrebná, a tak mohla zohrať novú úlohu pri ceste k otvorenému priestoru. Pre rodinu bolo dôležité zachovať súkromie kúpeľní, spálne a dievčenskej izby, každé ďalšie delenie bytu na uzatvorené miestnosti sa im zdalo zbytočné. Siporexové priečky nepredstavovali veľkú prekážku a po schválení stavebných úprav sa siahlo dokonca aj na jednu nenosnú betónovú stenu. Zmizla priečka, ktorá oddeľovala miestnosť s kuchynským kútom od veľkej spálne, a zrušila sa aj krátka predsienka pred jednou zo spální – posunutím priečky získala detská izba niekoľko cenných štvorcových centimetrov navyše. Pri vstupe do bytu ostalo samostatné WC, to druhé sa spojilo s novou kúpeľňou.


Otváranie priestoru

134903
Jaroslav Hejzlar


Otváranie priestoru

134908
Jaroslav Hejzlar


Zrušenie povestného panelákového jadra (v tejto bytovej jednotke boli hneď dve) však prišlo na rad až po piatich rokoch, ktoré uplynuli od prvých stavebných úprav. Prvá, základná rekonštrukcia bola dobre premyslená a pripravená, vďaka čomu trvala len týždeň. K ďalším zmenám dochádzalo v priebehu rokov postupne, tak ako sa menili potreby rodiny, jej estetické vnímanie aj finančné možnosti. Aj druhá – väčšia úprava bytu, pri ktorej sa vymurovali obe bytové jadrá, trvala týždeň. Zároveň sa položili nové podlahy a v celom byte sa vymenili pôvodné okná za nové z europrofilov.

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste


Otváranie priestoru

134904

Ladenie interiéru

Rekonštrukciou sa otvorili a spojili pôvodne oddelené miestnosti a vytvorili sa nové priestory, ktoré bolo treba zjednotiť. V novej rozľahlej predsieni nechali majitelia položiť dlažbu a nábytok dali vyrobiť na mieru – s dôrazom na funkčnosť a tvarovú jednoduchosť. Celok doplnili jednoduché kovové zásobníky na časopisy z obchodného domu IKEA. Na ostatné podlahy v byte zvolili laminátové parkety s dekorom imitujúcim svetlý buk. Opticky sa tak v byte vytvorila celistvá plocha. Pomerne revolučným zásahom do dispozície bol presun kuchyne do opačnej časti bytu. Vďaka tomu, že na novom pôsobisku kuchynskej linky je druhé stúpacie vedenie, nebol problém s prívodom vody ani s odpadom. Kuchyňa je teraz priestrannejšia, pričom pri jej zariaďovaní opäť zohrali dôležitú úlohu funkčnosť aj estetika. Jednotlivé skrinky si manželia navrhli sami a dali ich zhotoviť na zákazku. Kuchynské spotrebiče zvolili tak, aby obstáli v čase, celkový dizajn doplnil granitový drez a batérie.

Osvetlenie kuchyne si robili majitelia bytu sami – je, rovnako ako v obývačke, zo sadrokartónu. Hlavný obytný priestor je dnes rozčlenený iba opticky (na odpočinkovú, kuchynskú, jedálenskú a pracovnú zónu), preto bolo dôležité zariadiť ho v jednotnom štýle. Verdikt rodinnej rady znel: nič sa nebude „lepiť“, rozlúčia sa so všetkým starým a nové zariadenie podriadia novým požiadavkám bytu. Základ tvorí nábytok z brezového dreva a prevládajúca biela farba, opakujúcimi sa prvkami sú kovové detaily (s povrchom z brúseného hliníka) a matované sklo. Len kuchyňa svojou farebnosťou vybočuje z bielo-brezovo-kovovej línie. Modrá sa však už rodine trocha zunovala, takže je možné, že aj tu príde na rad farebná redukcia.


Otváranie priestoru

134906
Jaroslav Hejzlar


Otváranie priestoru

134909

Komory pre všetky prípady

Okrem novej chodby, ktorá významne prispela k riešeniu problémov s úložným priestorom, sú v byte ešte tri komory. Jedna je „pracia“ – s práčkou, všemožným pracím príslušenstvom a s agregátom centrálneho vysávača. Druhú by sme mohli nazvať zbernou – je tu druhá chladnička, veľká mraznička, skriňa na potraviny, veľký trezor na fotoaparáty pána domu a priestor na všetko možné aj nemožné, čo v byte treba niekam uložiť. V predsieni je do tretice veľká upratovacia komora na náradie a prostriedky na upratovanie, v ktorej sa ukrýva aj dlhá hadica centrálneho vysávača a menej používané topánky. Komory celému bytu veľmi uľavili. Dovolili mu nadýchnuť sa a nezaťažovať sa veľkými skriňami. Aj preto si mohla rodina dovoliť v obytnej časti dve samostatné počítačové pracoviská, ku ktorým okrem dvoch výkonných počítačov patria aj dva štúdiové skenery. Hlava rodiny pracuje doma na počítači veľmi často, pri druhom sa striedajú dcéry, ktoré striehnu na to, kedy konečne budú môcť obsadiť aj ten otcov. Aj pani domu sa doma realizuje, jej drôtovanie však veľa miesta nezaberie.

My štyria a pes


Otváranie priestoru

134910
Jaroslav Hejzlar

Dcéry majú k dispozícii izbu klasických panelákových rozmerov. Nedostatok miesta riešia postele na poschodí – vysunutím spania do vyšších polôh vznikol priestor na pracovisko, vošli sa i dve malé šatníkové skrine, aby slečny mali parádu poruke. Ako malé sa hrávali v hlavnom obytnom priestore a spolužitie v malej izbičke ich podľa otcových slov naučilo tolerancii. Dnes už dospelé slečny sa stretnú doma len málokedy. Piaty, ale rozhodne veľmi dôležitý člen rodiny býva v knižnici z IKEA. Keď hlava rodiny zakrývala otvorenú časť knižnice matovaným plexisklom, aby sa do nej neprášilo, pamätala aj na psa Matesa. Čivava, zvaná tiež Maťko, tak dostala super peleštek. Veď aj pes si občas potrebuje niekam zaliezť (najmä keď sa na sídlisku oslavuje Silvester).

Rodina i pes sú očividne spokojní a milujú svoj otvorený priestor, v ktorom o sebe vedia bez toho, aby ich to rušilo. Takto komentuje vzájomné spolunažívanie otec: „Zvyčajne ťukám do počítača, pes mi odpočíva na kolenách, žena niečo kuchtí v kuchyni a rozpráva mi zážitky z práce, mladšia dcéra leží na pohovke a počúva zo slúchadiel hudbu a staršia si niečo píše za stolom. Vieme o sebe a neprekáža nám to. V zadnej izbe sú len slimáky v teráriu, ale tie nič nehovoria.“ Keď obe dcéry opustia rodičov a vydajú sa do samostatného života, dočká sa byt zrejme ďalších premien. Domov tu však pre ne ostane.
 

Druhá strana mince
Opýtali sme sa na názor Ing. arch. Anny Igriciovej, spolupracovníčky redakcie:

Rodina sa pustila do rekonštrukcie svojpomocne a na interiéri vidno, že reaguje na potreby investora, nepodlieha diktátu zhora – či už od architekta, alebo módnych trendov. Majitelia majú svoj štýl a toho sa držia.
Zabratie spoločnej chodby bytu určite pomohlo a väčšina zásahov do dispozície je premyslená. V takom veľkom byte by som sa však pokúsila vyhnúť tomu, aby každá návšteva, ktorú chcem uviesť do obývačky, musela prejsť cez kuchyňu. Taktiež by sa mi zdalo praktickejšie mať komoru bližšie pri kuchyni a WC situované na dosah hlavnej kúpeľne. Páči sa mi šatník v spálni rodičov – zle osvetlené kúty v izbách treba využiť práve týmto spôsobom. Majitelia sa pekne pohrali s jednotným farebným ladením, s výberom materiálov a páči sa mi aj pravidelný raster knižnice.

 

Kategória: Nezaradené
Tagy: byt interiér návšteva
Zdieľať článok

Diskusia