Ako budeme stavať v roku 2021? (časť 2.) Sme súčasťou celku

23. 02. 2011
Zdieľať

Je známym faktom, že v Európe na budovy pripadá až 40 % spotreby energie. A evidentné sú aj riziká tejto vysokej spotreby.

Sprievodným javom výroby energie z fosílnych palív sú napríklad emisie CO2, dokázateľne spôsobujúce klimatické zmeny, ale aj oxidov dusíka a síry a ďalších škodlivín. Pomerne aktuálny je tiež problém energetickej bezpečnosti, ktorý môžeme veľmi nepríjemne pocítiť hoci pri ďalších nezhodách medzi Ruskom a Ukrajinou, a veľkým rizikom sú aj ekologické havárie. Keďže spotrebúvame čoraz viac energie, musíme hľadať nové, čoraz horšie dostupné zdroje, pričom technológie napríklad na získavanie ropy z hlbinných podmorských vrtov nie sú ešte dostatočne bezpečné. Dôkazom je aj ekologická katastrofa obrovských rozmerov – ropná škvrna v Mexickom zálive.

Slovenská ekonomika je asi o 50 % energeticky náročnejšia ako je priemer EU, pomerne vysoká je aj naša závislosť od fosílnych palív. A vyššia energetická náročnosť znamená väčšie ohrozenie všetkými rizikami spojenými s výrobou energie, a tiež horší dosah výkyvov cien energií. Na spotrebe energie sa pritom najväčšou mierou podieľajú budovy, ktoré zároveň skrývajú aj najväčší potenciál úspor. Na tento fakt reaguje aj Európska únia, ktorá v máji prijala novelizované znenie smernice o energetickej hospodárnosti budov – podľa nej budú musieť mať do roku 2021 všetky nové budovy nulovú spotrebu energie. (zdroj: Knauf Isulation)
Predpokladaný odraz nových minimálnych požiadaviek EÚ na energetickú hospodárnosť budov na hrúbke izolácie konštrukcií strechy a fasády v rôznych štátoch Európy v porovnaní s dnes požadovanými parametrami. Napríklad u nás bude uplatnenie novelizovanej smernice (dosiahnutie nákladového optima) znamenať približne zdvojnásobenie hrúbky tepelnej izolácie oproti požiadavkám súčasnej normy. (zdroj: Knauf Isulation)

Budovy, ktoré sa na spotrebe energie podieľajú najviac, však majú aj obrovský potenciál úspor. Už len kvalitným zateplením domu sa dá znížiť spotreba energie na jeho vykurovanie asi o 50 % a ďalšími technickými opatreniami (napríklad využitím riadeného vetrania s rekuperáciou, obnoviteľných zdrojov energie – pomocou tepelného čerpadla či solárnych panelov a pod.) možno dosiahnuť až deväťdesiatpercentnú úsporu.

Predpokladaný vývoj požiadaviek na tepelnoizolačné vlastnosti obvodových konštrukcií podľa nového znenia smernice o energetickej hospodárnosti budov v jednotlivých štátoch Európskej únie (zdroj: Knauf Insulation)

Požadovaná hodnota súčiniteľa prechodu tepla v súčasnosti Hodnota súčiniteľa prechodu tepla stanovená ako nákladové optimum pri strednom odhade vývoja cien energie Hodnota súčiniteľa prechodu tepla stanovená ako nákladové optimum pri pesimistickom scenári vývoja cien energie
Nové minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov sú v smernici 2010/31/EÚ stanovené ako nákladové optimum, čo v princípe znamená najlepší pomer medzi investíciou do zateplenia a ďalších technických opatrení na jednej strane a ušetrenými nákladmi na vykurovanie počas životnosti budovy na strane druhej. To dáva napríklad hrúbku zateplenia, ktorá sa doteraz odvíjala najmä od klimatických podmienok v tej-ktorej krajine, do novej súvislosti aj s cenami energie.
(Zjednodušene povedané: Čím tmavšia modrá farba, tým prísnejšie sú požiadavky na zateplenie, a naopak, čím je mapa červenšia, tým sú požiadavky na tepelný odpor obvodových konštrukcií (a s tým súvisiacu hrúbku tepelnej izolácie) v danej krajine miernejšie.)

 

A Európska únia si tento potenciál nielen uvedomuje, ale mieni ho aj využiť – dôkazom je napríklad smernica o energetickej hospodárnosti  budov, platná od roku 2002, ktorá bola do Slovenskej legislatívy implementovaná v roku 2005 (podľa zákona o energetickej hospodárnosti budov, platného od 1. januára 2005, musia mať u nás energetický certifikát všetky budovy skolaudované, predávané alebo prenajímané po 1. januári 2008). Dlho očakávanou správou je novelizácia tejto smernice, ktorá nadobudla účinnosť v máji tohto roku, a v júni bola publikovaná vo vestníku EÚ. V júni teda začala plynúť transpozičná doba, počas ktorej si musia členské štáty nové pravidlá naštudovať a začať ich zapracovávať do svojich právnych poriadkov – táto úloha čaká, samozrejme, aj našu vládu. O podniknutých krokoch a vývoji budú musieť členské štáty Európsku komisiu priebežne informovať.

Asi pred rokom uviedla spoločnosť Knauf Insulation na trh novú, ekologickú tepelnú izoláciu na báze sklenených vlákien, vyrobenú tzv. Ecose technology – z recyklovaných materiálov bez použitia formaldehydu, fenolov, umelých farbív či bielidiel. Ekologickosť novej minerálnej vlny potvrdili výskumy a ďalšie dobré vlastnosti ako príjemný dotyk či nízku prašnosť zasa viac ako 90 % realizačných spoločností. Pri päťročnom vývoji Ecose technology sa testoval vplyv na ľudské zdravie ako samotného vlákna, tak aj spojiva. Potvrdilo sa, že nový materiál spĺňa najprísnejšie normy a smernice v tomto odvetví, ktoré sa vzťahujú na kvalitu vzduchu v interiéri (platné vo Fínsku, USA či Francúzsku), a jeho zdravotnú neškodnosť overilo niekoľko medzinárodných testovacích inštitútov. (foto: Knauf Insulation)
Isover eps soklové dosky sú určené na tepelnú izoláciu v soklovej časti fasádnych zatepľovacích systémov, kde umožňujú plynulý prechod izolácie pod úroveň terénu, a sú vhodné aj na odstránenie tepelných mostov v úrovni terénu. K ich dobrým vlastnostiam patrí okrem výbornej tepelnoizolačnej schopnosti aj nulová nasiakavosť a odolnosť proti prerazeniu. Aby sa zvýšila priľnavosť pri lepení, povrch dosiek je rastrovaný. (foto: ISOVER)

 

Súbor dvanástich pasívnych domov a školiaceho strediska v Koberovoch od Ing. Petra Morávka, CSc., zo spoločnosti ATREA a prof. Ing. Jana Tywoniaka, CSc., z pražského ČVUT, dokončený v roku 2007, je prvou hromadne realizovanou experimentálnou výstavbou s parametrami energeticky pasívnych budov v ČR.
Konštrukčným základom domov je ľahký drevený skelet, strechu nad obytným podkrovím tvoria veľkorozponové väzníky. Z hľadiska spotreby materiálu ide o veľmi úsporný konštrukčný systém. Obvodové steny sú zateplené štyridsiatimi centimetrami minerálnej vlny Rockwool a chránené prevetrávanou fasádou s dreveným obkladom alebo tenkovrstvovou omietkou. Vnútorný plášť je zo sadrovláknitých dosiek zlepených tak, aby sa dosiahla potrebná tesnosť. Drevené okná sú zasklené trojsklom (Ug = 0,5 Wm-2 . K-1), pričom veľké okenné plochy sú pevné. Podlahová konštrukcia prízemia s izoláciou z 20 cm hrubého polystyrénu je riešená netradične – s využitím lacných EPS dosiek, pričom pod lokálnymi bremenami (kachle, vane a pod.) sú osadené oporné rošty.
Teplovzdušné vykurovanie, vetranie a chladenie zabezpečuje dvojzónový systém s rekuperačnou jednotkou, napojením na zemný výmenník tepla a rozvodom ohriateho vzduchu z kozubových kachlí do celého objektu. Ploché podlahové kanály vyúsťujú v obytných miestnostiach pod oknami, vydýchaný vzduch sa odvádza pod stropom do technickej miestnosti. Centrálny zásobník tepla je napojený na solárne panely a teplovodné vložky kachlí na kusové drevo, teplá voda zo zásobníka ohrieva register vetracej jednotky a radiátory v kúpeľniach. Na streche školiaceho strediska je nainštalovaný tiež fotovoltický systém s výkonom 8,5 kWp, ktorý dodáva elektrinu do verejnej siete. Objekt sa tým radí do kategórie domov s nulovou potrebou energie.
Hoci viaceré z riešení uplatnených v pasívnych domoch v Koberovoch sa dnes už považujú za prekonané, táto výstavba priniesla množstvo užitočných skúseností či už s organizáciou výstavby, alebo pri optimalizácii technického riešenia. Zaujímavé je, napríklad, že montáž konštrukčného skeletu jedného domu trvala menej ako jeden a pol dňa a investičné náklady v základnom štandarde nepresiahli 20 000 Kč (asi 800 €) na m2 úžitkovej plochy. To zodpovedá vtedajším nákladom na bežnú výstavbu v ČR, ktorá však mala, pochopiteľne, neporovnateľne horšie technické aj úžitkové parametre.
Kategória: Ekolife Energia Stavba a rekonštrukcia
Tagy: návrh interiéru rodinný dom
Zdieľať článok

Diskusia