Ako na plávajúce podlahy
Nechce sa viazať na stropnú konštrukciu a aj od stien si potrebuje držať odstup. Nie je to jej rozmar, ale stratégia, ako sa nedať ovplyvniť fyzikálnymi či chemickými zmenami v susediacich konštrukciách. To, že jej hovoríme plávajúca, len potvrdzuje nezávislosť typu takejto konštrukcie od stavebného celku. Nikto a nič však nejestvuje celkom bez súvislostí a aspoň malých závislostí...
{R1}
Skúste si urobiť prieskum medzi známymi. Každý počul o plávajúcej podlahe, viac ako polovica z nich si ňou vylepšila bytový štandard, tí solventnejší možno zvýšili komfort v rodinnom dome. Pojmom plávajúca podlaha alebo jej vlastnením už málokoho prekvapíte, aj keď je pravdepodobné, že väčšina opýtaných sa tak trochu a možno aj úplne stratí pri snahe vysvetliť, o čo technicky v prípade plávajúcich podláh ide. Napriek tomu tušia, že ak si aj vyberú nie celkom štýlový alebo kvalitný výrobok, môžu časom staršiu plávajúcu podlahu jednoducho vymeniť za štýlovejšiu, s mäkším došľapom alebo inak kvalitnejšiu, a pritom ich nečakajú náročné stavebné úpravy.
Plavecký výcvik istej podlahy
Za nespojitosťou plávajúcej podlahy s ostatnými časťami domu sa skrýva skutočnosť, že jej jednotlivé vrstvy nie sú pevne spojené s nosnými konštrukciami budovy. Nemožno ich prilepiť, priklincovať a ani priskrutkovať. Fachmani alebo vy sami si ich „nacvakáte či naklikáte na suchý zámok“ do súvislej dosky, ktorá sa vďaka dilatačnej medzere priamo nedotýka stien, voľne spočíva na podklade a pokojne si tak môže vyrovnávať svoje objemové zmeny pri kolísaní vlhkosti vzduchu v obytnom priestore. Medzi podklad a podlahu vždy treba položiť podložku a parotesnú fóliu. Prvá sa ukladá parotesná zábrana z PE fólie. Jej jednotlivé pásy sa majú prekrývať asi 20 cm a utesniť lepiacou páskou. Na parozábranu sa položí zväčša tenká rohož z minerálnych vláken, a tak sa vytvorí zvuková izolácia proti krokovému hluku. Táto vrstva je neraz súčasťou moderných laminátových alebo drevených lamelových podláh. Podložka okrem toho slúži aj na vyrovnanie miernych nerovností podkladovej vrstvy. Špeciálnu podložku treba zabezpečiť, ak je v byte či dome podlahové kúrenie; nie všetky sú naň prispôsobené.
| Želozobetónová doska alebo iná holopodlaha vyzerá dobre len na obrázkoch, na ktorých sa nábytkové firmy pýšia dizajnovými novinkami. Reakciou na túto módu sú betón napodobujúce plávajúce podlahy „vystlané“ podlahovým kúrením, ktoré sa zakomponuje do poteru s dostatočnou hrúbkou. Poter má rúrky prekryť (aspoň 35 mm nad systémom vykurovania), izolačná vrstva by sa však nemala dať stlačiť o viac ako 5 mm. Pri elektrickom vykurovaní má horná vrstva izolantu krátkodobo odolávať teplote 90 °C. Stierku v prípade potreby aplikujeme v hrúbke 3 až 20 mm na poter tak, aby sme zabezpečili hladký a rovný podklad pod podlahovú krytinu alebo zlepšili odolnosť proti oderu. (foto a dizajn: Home Concept Team) |
Na povrchu
Plávajúca znamená len laminátová? Kdeže! Vrstvené lamely môžu mať nášľapnú vrstvu aj z drevenej dyhy, korku, linolea alebo na trhu nájdete aj varianty polodrevené či korkovo-drevené. Okrem toho sa tieto odrody plávujúcich podláh vzájomne odlišujú skladbou jednotlivých vrstiev, hrúbkou lamely a izolačnými schopnosťami. Podľa kvality spracovania a navrstvenia, výberu použitých materiálov, odolnosti najvrchnejšej vrstvy proti oderu a poškrabaniu, dĺžky záruky, ale aj aktuálnosti dekoru v súlade s poslednými trendmi sa mení ich cena.
Laminátové plávajúce podlahy vznikli ako nenáročná alternatíva drevených podláh a doteraz väčšina z nich obsahuje 80 až 90 percent drevnej hmoty. Technologický vývoj a možnosti ich vzhľadových a kvalitatívnych obmien urobili z pôvodne lacnej napodobeniny „lepších“ podláh plnohodnotnú a vyhľadávanú podlahovinu so širokou škálou materiálových a štýlových obmien. Laminátové podlahy hneď od začiatku svojej existencie zaujali najmä tých, ktorí boli rozhodnutí mať novú cenovo dostupnú podlahu čo najrýchlejšie. V porovnaní s drevenými podlahami sú predsa len na dotyk chladnejšie a tvrdšie, chôdza môže byť hlučnejšia. Kvalitnejšie druhy laminátových parkiet tlmia zvuky krokov protihlukovou vrstvou, ktorá sa po našľapnutí síce stlačí, ale vďaka tvarovej pamäti vzápätí vráti do pôvodného stavu. Takto sa zaistí stíšenie nepríjemného klopkajúceho zvuku pri chôdzi.
| Úlohou podložky je odseparovať plávajúcu vrstvu podlahy od podkladu, tlmiť krokový hluk a vyrovnať drobné nerovnosti. Zasúvaním vymedzovacích kolíkov či blokov pred lamely sa postaráte o vynechanie a dodržanie štrbiny, teda dilatačnej medzery medzi stenou a podlahou v šírke 1 až 1,5 cm. |
Drevené plávajúce podlahy spájajú moderný spôsob ukladania podláh zámkovým spôsobom s renesanciou používania ozajtného dreva v súčasnom interiéri. Aj v tomto prípade ide zväčša o trojvrstvové podlahy, pri ktorých nášľapnú vrstvu hrubú asi 3 až 4 mm tvorí lakované tvrdé drevo (buk, dub, javor, jaseň, breza, orech, čerešňa, mahagón, merbau atď.), strednú, krížom preloženú vrstvu borovicové alebo smrekové drevo a spodnú stabilizačnú vrstvu zabezpečuje drevená dyha. Odolnosť povrchu proti poškrabaniu docieľujú výrobcovia viacnásobne vytvrdeným lakom, závisí však aj od druhu použitého dreva. Tvrdia, že lak nezmení charakter dreva a že pri niektorých spôsoboch lakovania sa podlaha dokonca vzhľadovo celkom priblíži tradične olejovaným podlahám z masívu. K skladaniu najkvalitnejších podláh netreba ani kladivo, stačí šikmé nasunutie dosiek k sebe, zakliknutie a diely sa samy uzamknú do pevného spoja.
| Ak máte kvalitný zámok, pri šikmej polohe (približne 15-stupňový uhol) stačí dosky otočiť smerom dole a zasunúť do seba. Horizontálne zasúvanie je vhodné najmä pod ťažko dostupné miesta, ako sú napríklad rámy dverí alebo radiátory. | |
Korkové plávajúce podlahy pre ich elasticitu vyhľadávajú najmä tí, ktorých trápia bolesti chrbta. Korková podlaha je príjemne teplá na dotyk, mäkko sa po nej kráča, zútulňuje priestor. Nie je však vhodná tam, kde sa očakáva, že podlaha odolá vyššej záťaži a rôznym namáhaniam. Korok v kuchyni, predsieni alebo v pracovnom kúte, kde sa po ňom pohybuje nábytok na kolieskach, nie je práve šťastným riešením. Výrobcovia týchto podláh zvyšujú ich odolnosť: nášľapnú vrstvu tvorí vysokohustený korok upravovaný akrylátovým lakom hrubý asi 3 mm. Korkové podlahy už tiež netreba lepiť, stačí ich spájať nasucho. Po obvode jednotlivých dielov je vyfrézovaná špeciálna perodrážka, ktorá zaistí to, že podlaha sa po spojení nerozíde.
Plávajúca celovinylová podlaha so zámkovým spojom patrí medzi novinky roku 2010. Celovinylová podlahová krytina má hrúbku len 5 mm, vďaka čomu ju možno umiestniť aj do priestorov s obmedzenou konštrukčnou výškou (vyrába Windmöller Flooring GmBH & Co). Povrch je odolný proti oderu, pričom našľapná vrstva má hrúbku 0,5 mm. Vďaka hodnote tepelného odporu 0,033 m2/(K . W) ju možno použiť aj do priestorov s podlahovým vykurovaním. Je rozmerovo stála, odolná proti pôsobeniu kolieskových stoličiek. Má vyššiu hranicu krokového hluku. Palubovky s dekoráciami drevín, skosenými hranami a štruktúrovaným povrchom (od jemného žilkovania až po zdrsnenú štruktúru) sú vhodné do obytných miestností vrátane kúpeľní a kuchýň. Plávajúce vinylové podlahy s nosnou doskou HDF (napríklad Elastoclic design vinyl od spoločnosti Witex) v hrúbke 10 mm majú nášľapnú vinylovú vrstvu s mäkkým povrchom (1,8 mm) a ochrannou polyuretánovou vrstvou odolnou proti oderu, škvrnám, vode či poškodeniu podpätkami. Nosnú dosku podlahy tvorí doska HDF (vysoko zhustená drevovláknitá doska vhodná na dyhovanie, lamináciu, kašírovanie a lakovanie). Izolačná podložka tlmí krokový hluk. Krytina sa vyrába v pôsobivých dekoroch s upraveným plastickým povrchom dokresľujúcim štruktúru a charakter vybraných druhov drevín. Hrany každej dosky sú impregnované proti vlhkosti (hydrofóbna ochrana pred vlhkom). Takéto podlahy sú vhodné do veľmi namáhaných obytných častí (jedálne, kuchyne, vstupné haly, detské izby). Krytina má antistatický povrch, je odolná proti pôsobeniu kolieskových stoličiek aj proti ohňu.
