Balkón či terasa by nemali byť nočnou morou

Na terase si všímajte:

• správny a dostatočný sklon terasy (po daždi nesmú na terase ostávať mláky);
• dostatočne veľké a prístupné vpusty, ktorými bude odtekať dažďová voda (pozor, aby ste ich neprekryli napríklad kvetináčom!);
• pri terasách s hydroizoláciou v tvare vane dajte pozor na výšku umiestnenia núdzového priepadu; 
• tesné napojenie hydroizolácie na vpusty, chŕliče alebo núdzové priepady prechádzajúce cez murivo zábradlia – tesnosť je dôležitá, aby sa voda nedostala pod tepelnú izoláciu obvodovej steny; 
• z akého materiálu je vytvorená nášľapná vrstva alebo vrstva nad hydroizoláciou (materiál viazaný cementom môže spôsobiť postupné zanesenie a upchávanie vpustov); 
• detaily napojenia hydroizolácie na obvodovú stenu a detaily ukončenia okraja terás (musia byť vodotesné, aby sa voda nedostala do vrstiev konštrukcií, kde môže spôsobiť vážne problémy).

Tieto rady nemajú byť návodom, ako správne vyhotoviť balkón alebo terasu, ale chcú skôr upozorniť, na čo všetko sa treba pýtať ešte vo fáze výstavby vášho domu či bytu. Nenechajte sa odbiť známou frázou: To nechajte na nás, určite budete spokojní. Ak si chcete skrátiť zoznam opráv po nasťahovaní do nového bytu alebo rodinného domu, musíte sa priamo na stavbe pýtať a žiadať vysvetlenie. Aj keď sa vám zdá, že tomu nerozumiete.

Na niekoľko základných zásad, ktoré by sa mali dodržiavať pri výstavbe balkónov a ktoré by si mohol pri výstavbe rodinného domu alebo budúceho bytu v novom bytovom dome ustrážiť aj laik, nás upozornil pán Pavel Klaisner, technický poradca spolupracujúci s firmou Schlüter Systems, ktorá sa zaoberá kompletným riešením balkónov a terás:

•  je potrebné uvedomiť si rozdiel v konštrukčnej skladbe balkóna a terasy, pretože terasu treba chápať ako pochôdznu plochú strechu;
• zábradlie balkóna nesmie byť kotvené zhora, ale z boku alebo zospodu;
• úroveň hornej hrany nášľapnej vrstvy (dlažby) musí byť minimálne 10 cm pod úrovňou hornej hrany prahu dverí;
• ak sa ako nášľapná vrstva použije keramická dlažba, mala by mať rozmery maximálne 30 × 30 cm;
• dlažba sa nesmie ukladať na koso, ani na väzbu, vždy len na priebežné škáry. Dôvodom je rozťažnosť všetkých vrstiev, ktorá by bez správne umiestnenej dilatácie poškodila dlažbu;
• na balkón nie je vhodné voliť dlažbu v tmavých odtieňoch, vhodnejšia je svetlá dlažba. Počas letných dní na výslní môže totiž teplota dlažby dosiahnuť aj 80 °C a ak by náhodou zapršalo, materiál by sa v dôsledku tepelného šoku porušil;
• dlažba by sa mala podlepiť na vyše 95 percent, nesmú pod ňou ostávať dutiny, kde by sa mohla zadržiavať voda. Treba preto použiť lepidlo, ktoré sa roztečie a na jeho rozotretie je potrebné použiť hrebeň s okúhlymi zubami;
• ak teplota materiálov klesne pod 5 °C, nie je vhodné lepiť dlažbu, platí to najmä, ak sa dlažba na balkóne kladie počas zimného obdobia; 
• veľkosť škár medzi jednotlivými kusmi dlažby musí byť minimálne 5 až 6 mm, ideálne 10 až 12 mm;
• na škárovanie sa musí použiť hydrofóbna škárovacia hmota;
• po 14 dňoch od nalepenia a zaškárovania dlažby je potrebné celú plochu balkóna umyť vodou, vysušiť a následne natrieť hydrofobizačným náterom (penetrovať);
• celkový spád balkóna smerom od budovy by mal byť aspoň 1,5 %;
• ak treba vytiahnuť cez konštrukciu balkóna armatúry, mali by sa obmurovať do výšky potrebnej na vytiahnutie hydroizolácie;
• presah dlažby nad odkvapom by mal byť 5 až 10 mm;
• bočné okraje balkóna musia byť vyspádované smerom do vnútra balkóna, aby voda nestekala po stranách balkóna;
• pre balkónové konštrukcie nie je vhodná dilatácia pomocou silikónu, pretože po dvoch rokoch prestáva byť funkčná. Na dilatáciu sú určené dilatačné lišty;
• dilatácia sa na dlhom a úzkom balkóne umiestňuje každý jedenapolnásobok hĺbky balkóna. To znamená, že ak je balkón hlboký 1 m, musí byť dilatácia každého 1,5 m dĺžky;
• veľkým problémom, ktorý si málokto uvedomí, je rašelina v kvetináčoch alebo hrantíkoch na balkóne, pretože pri daždi sa z nich vyplavuje a rozpúšťa škárovaciu hmotu.

Vďaka moderným materiálom si môžete pri rekonštrukcii zatekajúcej terasy či balkóna ušetriť prácu s búraním a pritom nezvýšiť úroveň podlahy o viac ako jeden a pol centimetra. Napríklad pri lepení dlaždíc pomocou jednozložkového polyuretánového lepidla, ktoré zároveň vytvára vodotesnú vrstvu, netreba terasu izolovať proti vode klasickými metódami.

Príčinou týchto porúch je voda, ktorá sa v dôsledku nesprávneho vyhotovenia balkóna alebo terasy dostala na miesta, kam nepatrí. Buď sa dostala cez škáry povrchovej vrstvy pod ňu, alebo pod povrchovou vrstvou zostala zabudovaná príliš vysoká vlhkosť ešte z čias výstavby. Nesprávny detail ukončenia balkóna, ktorý bráni odtoku vody, môže tiež spôsobiť poškodenie dlažby. Zadržiavaná voda, ktorá na povrchu zmrzne, poruší nášľapnú vrstvu.
Ak sa vám začne vydúvať a vlhnúť podlaha v blízkosti obvodovej steny a na stene nachádzate pravidelne mokré fľaky, hľadajte príčinu v nesprávnom napojení hydroizolácie balkóna na obvodovú stenu, alebo v opačne vyspádovanej ploche balkóna.

Pri balkónoch a lodžiách si treba dať pozor na:

• tepelné mosty, ktoré by mohli vzniknúť predĺženou železobetónovou doskou stropu,
• sklon, ktorý by mal byť viac než 1,5 %, a to smerom od budovy,
• odvod vody z plochy balkóna musí byť pomocou žľabov alebo vpustov napojených na dažďové zvody,
• priemer vpustov – pri zastrešených balkónoch by mali mať svetlosť (vnútorný priemer) aspoň 57 mm a pri nezastrešených minimálne 80 mm,
• potrebnú hydroizoláciu pod dlaždicami, ktorá musí byť odvodnená, 
• detaily styku balkónovej konštrukcie s obvodovým múrom (napr. výška ukončenia hydroizolácie na obvodovom múre, detaily napojenia hydroizolácie, spôsob osadenia balkónových dverí),
• detaily ukončenia balkóna pri odkvape, najmä na zabezpečenie vodotesnosti styku hydroizolácie a oplechovania.