Dodatočné podpivničenie

Dodatočné podpivničenie

02. 05. 2008
Zdieľať

Pri zámere vytvoriť pod stavbou nové pivničné priestory je predovšetkým potrebné zistiť, či zemina, na ktorej je budova postavená vôbec umožní priestory vybudovať. Dnešné technológie síce umožňujú rozpojovať hocijaké horniny, ale pracovať pod existujúcou stavbou je vždy riskantné, pretože nielen otrasy zo samotných stavebných prác, ale aj chyby či omyly v projektoch a pri realizácii môžu spôsobiť nielen poškodenie, ale až deštrukciu budovy.

Stanovisko geológa

Geologická situácia zvyčajne nie je jednoznačná, pretože podložie mnohých budov tvorí zmes rôznych hornín, takže prvým predpokladom úspechu je kvalifikovaný geologický prieskum, resp. stanovisko odborníka (celé územie Slovenska je v zásade natoľko geologicky prebádané, že dobrý odborník – geotechnik alebo geológ – vie svoje stanovisko k podpivničeniu takej malej stavby ako je chalupa zvyčajne povedať aj bez potreby vykonať nákladný prieskum).

Hĺbka základov a podpivničenia

Druhým vážnym technickým problémom podpivničenia je hĺbka a stav základov podpivničovanej budovy. Vytvoriť použiteľnú pivnicu znamená prehĺbiť terén pod budovou aspoň o nejaký meter – v prípade jednoduchej zemiakovej, chladiacej alebo vínnej jamy. Ak máme pivnicu využívať aj ako ďalšiu miestnosť v dome (napr. ako vínnu pivnicu), musí mať aspoň minimálnu priechodnú výšku, čo je svetlý rozmer pohybujúci sa okolo dvoch metrov. V oboch spomenutých (zjednodušených) prípadoch je však jasné, že bežná hĺbka založenia pôvodných nosných múrov budov (dnes normou požadovaná minimálne v hĺbke aspoň 80 cm, v minulosti – a práve pri ľudových stavbách – nezriedka podstatne plytšia), len ťažko bude dosahovať úroveň potrebnú pre založenie pivnice. Problém sa dá zjednodušiť tým, že pôdorys pivnice sa navrhne celkom malý (pôdorysne), takže pivnica sa nebude nachádzať v zóne, ktorú zaťažujú základy chalupy. Treba k tomu ale vyjadrenie odborníka.

Pôvodný materiál

Okrem hĺbky založenia venujeme pozornosť aj kvalite základov – tie boli na chalupách zvyčajne zhotovené z kamenného muriva, ale mohli byť aj liate z prostého betónu, alebo na ne mohli byť použité veľké balvany (stav typický najmä pre drevenice). Murivo aj betón mohli byť v minulosti zhotovené dosť nekvalitne (napokon pri základe uloženom v zemi sa nijako nemusí prejavovať), takže pri murive sa jednak šetrilo na spojovacej malte a do základov sa ukladali (často len nahádzali) veľké kamene, pri betóne sa mohlo šetriť na cemente. Ak má základ nízku kvalitu, pre stabilitu budovy to síce môže stačiť (napokon základ využíva opieranie sa o steny výkopu), ale pri podpivničovaní budovy v rozsahu jej pôdorysu by to znamenalo vytvorenie úplne nových základov budovy, čo už môže byť neefektívne.

Pôdorys


Dodatočné podpivničenie

147820

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste

Dôležitou otázkou plánovania novej pivnice sú aj jej pôdorysné rozmery. Ak má byť pivnica výrazne menšia ako pôdorys budovy, trocha sa tým zjednoduší problém so základmi, ak má byť rovnaká je potrebné základy prehĺbiť. Ak má byť väčšia ako pôdorys budovy je potrebné nielen zložito preniesť zaťaženie z budovy na nové nosné konštrukcie, ale aj vyriešiť izolovanie pivnice pred zatekaním z dažďovej vody zhora. Všetky opísané zásahy však vyžadujú účasť odborníka (najlepšie statika), ktorý prepočíta zaťaženie a zhodnotí ho, alebo vytvorí novú statickú schému a presne navrhne opatrenia, ktoré je pre bezpečnosť budovy a pivnice potrebné vykonať.

Spodná voda

Vážnu komplikáciu bude asi tiež predstavovať hĺbka hladiny podzemnej vody. Ak sa spodná úroveň pivnice dostane pod hladinu spodnej (podzemnej) vody, vznikne problém, ktorý je síce technicky riešiteľný, ale efektívnosť vytvorenia pivnice sa stane otáznou.

Murovať či betónovať

Pivnicu na chalupe môžeme vybetónovať (čo je rýchly a málo riskantný spôsob realizácie, ale o to horšie vyzerajúci), alebo vymurovať (najlepšie asi z kameňa, prípadne z tehly, čo je však podstatne komplikovanejší a drahší spôsob závislý od kvality murárskych prác, ale zato vytvárajúci veľmi príjemný vzhľad). Zaujímavá môže byť kombinácia oboch spôsobov, keď nosné konštrukcie vybetónujeme a potom k nim primurujeme vrstvu muriva, ktorá vytvára vnútornú povrchovú vrstvu. Primurovanie (hoci aj pomerne tenkej steny – s hrúbkou napr. okolo 10 cm) vizuálne lepšie pôsobí ako obkladanie kamenným obkladom (s hrúbkou niekoľko cm), pretože na obloženej konštrukcii je obyčajne vidieť, že nie je murovaná a požadovaný efekt sa stráca.

Strop

Veľkou výzvou je strop pivnice. Možnosti sú v zásade dve – plochý strop alebo klenba. Plochý strop môže byť z betónu, z ocele (nosníky plus platňa, napr. z betónu) alebo z dreva (povalový celodrevený strop alebo drevené nosníky plus drevený záklop a pod.). Drevený strop je štýlový, ale keďže v pivnici bude asi vlhko, aj podstatne viac náchylný na degradáciu materiálu. Klenba môže byť skutočná (murovaná), alebo iluzívna (z betónu, nakašírovaná).

Vetranie

Vytvoríme aspoň jeden vetrací kanál, ktorý bude ústiť na fasádu domu nad terénom, alebo napojíme pivnicu na nepoužívaný komín. Určitá úroveň vlhkosti v pivnici nemusí byť na škodu, pretože skladovaným komoditám či atmosfére vinnej pivnice môže prospieť. Podlaha môže byť hlinená, alebo dlažbová, najlepšie tradične uložená tak, aby sa cez ňu mohli uvoľňovať vodné pary z podložia stavby. Ak bude pivnica dobre vetraná a jej konštrukcie nebudú brániť prestupom vodných pár, môže aj prispieť k zníženiu celkového vlhnutia ostatných konštrukcií domu (najmä nosných múrov a podláh prízemia).

Kategória: Stavba a rekonštrukcia
Tagy: chalupa chata
Zdieľať článok

Diskusia