28. 12. 2009
Zdieľať

Popri dokonalej technike plynových kotlov alebo podlahového vykurovania môžu kozuby niekomu pripadať ako anachronizmus z dávnych čias. Prečo je však o ne v posledných rokoch taký záujem? Niekoho láka spomienka na romantiku minulých storočí, iného večná príťažlivosť šľahajúcich plameňov. Treťou možnosťou je ekonomické vykurovanie.

Klasické otvorené kozuby, ktoré sú v Európe známe už od 9. storočia, dnes sa stavajú len veľmi málo. Ich tepelná účinnosť je 5 až 12 percent, zatiaľ čo účinnosť uzavretých krbových vložiek môže dosiahnuť až 90 percent. Napriek tomu sa s otvorenými kozubmi stretávame aj v súčasnosti – dôvodom je práve romantika. Na kvalitnú inštaláciu alebo na dobrý ťah však potrebujeme pomerne zložitý výpočet pre cirkuláciu vzduchu, ktorá je limitovaná veľkosťou miestnosti a komína. Kvalitu kozuba tak určuje správny pomer medzi veľkosťou miestnosti a portálu. Týmto priestorom spredu vstupuje vzduch do kozuba. Čím väčší je portál, tým viac vzduchu potrebuje kozub, a teda vyžaduje aj väčšiu miestnosť. To možno dosiahnuť len otvorením okna alebo dvier. Aby v miestnosti sálalo teplo a nestrácalo sa len v komíne, zadná stena a bočné steny musia byť zošikmené a vytvárať tzv. zrkadlo. Takisto treba dodržať pomer veľkosti ohniska alebo miesta, kde nastáva horenie, v dymovej komore. Tu sa zhromažďujú plyny pred odchodom do komína. Pomery veľkostí jednotlivých častí kozuba možno nájsť v tabuľkách, ktoré bývajú súčasťou väčšiny kníh venovaných stavbe kozubov. Komín je veľmi dôležitou súčasťou kozuba a niekedy je drahší ako samotný kozub, najmä ak treba pristaviť nový komín k pôvodnej stavbe. Za najlepší materiál na komín sa dnes už nepovažujú tehly, ale špeciálne keramické materiály.


Kozuby delíme na dva základné typy. Prvý typ kozubov nepotrebuje ďalší prívod vzduchu. Vystačí si s množstvom vzduchu, ktoré prepustia netesniace okná a dvere. Pri druhom type kozubov je potrebný ďalší prívod vzduchu, ktorý možno priviesť pomocou rúry zvonka alebo stačí z chodby. Tento prívod by mal ústiť priamo pod ohniskom alebo v jeho tesnej blízkosti, pretože inak by mohlo majiteľovi nepríjemne ťahať na nohy.


Kozub si, samozrejme, môže takmer každý postaviť sám. Pre záujemcov je k dispozícii odborná literatúra a rozličné stavebnice, ktoré ponúkajú mnohé firmy spolu s podrobným návodom a pokynmi na stavbu kozuba za rôznych podmienok. Ale najlepšie je obrátiť sa na odborníkov, ktorí väčšinou odporúčajú použiť do otvoreného kozuba aspoň šamotovú vložku zvyšujúcu tepelnú účinnosť. Túto vložku si možno zakúpiť aj v podobe stavebnice. Laik sa pri stavbe kozuba môže dopustiť mnohých chýb, a to nielen pri výpočte cirkulácie vzduchu. Napr. veľmi nebezpečná je ozdobná drevená rímsa. Keď drevo vyschne, môže vzniknúť požiar. Nebezpečenstvo predstavujú aj kamenné rímsy, lebo pri prudkom žiare môže kameň puknúť.


V otvorenom kozube sa nesmie kúriť smolovým drevom, ktoré iskrí. Naopak odporúča sa drevo z ovocných stromov, brezy a pod. Palivové drevo by sa malo stínať od decembra do februára a naštiepať ešte pred uskladnením, aby sa rýchlo vysušilo. Zostatková vlhkosť by nemala presiahnuť 15 percent. Jednotlivé kusy dreva by mali mať maximálny obvod 20 cm. Kto si chce dopriať pohľad na plápolajúce polená bez iskriacich ohorkov, musí používať vyschnuté drevo. Zatiaľ čo smrekové polená vyzrievajú 6 až 12 mesiacov, tvrdé drevo jeden až dva roky. Až potom budú dobre horieť. To však neplatí o kôre. Ak zostala na polenách, lepšie je ju rozštiepať. Ak je v polene uzol, môže pri horení vystreliť žeravý uhlík aj dva metre od kozuba. Preto by sa od horiaceho kozuba nemalo odchádzať. Odborníci odporúčajú obstarať si aj drôtené alebo sklenené zásteny. Aj v otvorenom kozube možno kúriť ekobriketami, čo je vlastne zlisované drevo. Brikety vyzerajú ako malé polienka. Aj po celodennom kúrení týmito briketami zostane v kozube len za hrsť popola, ktorá predstavuje len jedno percento z pôvodného objemu spálených brikiet.

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste


Aby drevo dobre horelo, nesmie ležať priamo na ohnisku, ale na rošte z liatiny alebo ocele, ktorým vzduch preniká pod vrstvu horiaceho dreva a zároveň popol prepadá do popolníka. V minulosti boli rošty ozdobné, dnes sa ručné kováčske práce zameriavajú skôr na kozubové náradie. Zvládnuť techniku kúrenia takisto nie je jednoduché. Len čo začne na komín svietiť slnko, objaví sa nepríjemný zápach spalín. Pri zakurovaní – ak je studený komín, svieti doň slnko alebo je silný vietor – dym sa znova vracia dovnútra. Preto sa odporúča dať na komín striešku; to platí aj pre komíny kozubov vybavených vložkami, aby do komínov nepršalo a nesnežilo. Staršie typy komínov bez vložiek sa môžu časom rozpadnúť. Otvorený kozub však nielenže príliš nehreje, ale dokonca teplo odvádza. Keď sa v ňom nekúri, prirodzený ťah komína nasáva teplý vzduch z miestnosti a odvádza ho von. Priestor sa tak dokonale ochladzuje. Otvorené kozuby by sa nemali používať v miestnostiach s klimatizáciou, ventilátorovým teplovzdušným vykurovaním alebo digestorom, lebo kozubu berú ťah.


 

Kategória: Energia
Tagy: komín materiál rx
Zdieľať článok

Diskusia