Fenomén „štvorcový dom“

18. 08. 2011
Zdieľať

Určite ich poznáte. Domy so stanovou strechou a štvorcovým pôdorysom s rozmermi cca 10 x 10 m na 1,5 m zvýšenom sokli. V päťdesiatych až sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia zaplavili slovenské dediny a mestá. Stavali sa jeden vedľa druhého a zväčša tak stoja dodnes. Možno si majitelia k niektorým pristavali zádverie, alebo aj väčšiu časť vo dvore, typická tvár týchto domov však zostala.

Príchod a rozšírenie


Fenomén „štvorcový dom“

40915

Realizácia štvorcových domov bola sprievodným javom industrializácie a kolektivizácie poľnohospodárstva miest a vidieckeho prostredia. Spoločensko-ekonomické prostredie vytváralo podhubie na rozšírenie tohto archetypu domu. Vzniku hromadného rozšírenia nejakého fenoménu spravidla predchádza určitý typový vzor, ktorý zodpovedá ambíciám väčšej skupiny obyvateľov. Aj masové uplatnenie štvorcového domu bolo možné len za určitých špecifických podmienok. V tomto prípade nimi bola zlepšená ekonomická situácia veľkého počtu rodín a spoločenská podpora. Peňažné prostriedky rodín, ktoré predtým patrili do sféry chudoby, sa naakumulovali a nasmerovali do novej výstavby. Spájala sa s ničením starých foriem domov, ktoré ľuďom pripomínali chudobu. Keďže toto sa organizačne, stavebnotechnicky, kultúrne ani architektonicky nezvládlo, výroba sa realizovala živelne. Vtedy ešte nebola rozšírená televízia ani iné vizuálne komunikačné prostriedky, a tak sa nové formy našli v dosiahnuteľnom okolí. Nová forma vyjadrenia lepšieho života a bývania objavila malomeštiacky dom, ktorého charakteristika sa kryje s popisom v úvode.


Fenomén „štvorcový dom“

40913

Tento typ domu však vznikol v inom období, v iných spoločensko-ekonomických a kultúrnych podmienkach. Vznikol v čase prvej Československej republiky ako dom pre obyvateľstvo z malých miest s dobrou ekonomickou situáciou (zvyčajne pre zamestnancov úradov). Keďže táto vrstva nebola početná, domy sa masovo nerozširovali. Medzi formou a potrebou ich života bol určitý harmonický súlad. Navonok vysielali signály a obraz o „dobrom žití“.

V povojnovom období sa vytvorili spoločenské podmienky, vďaka ktorým malo čoraz viac obyvateľov ekonomické dispozície postačujúce na realizovanie sna o „dobrom žití“. Túto zmenu si však nevyžiadala zmena ich životného štýlu, ale potreby prestíže.

Každá prevzatá forma, ktorá neharmonizuje so svojím obsahom, sa postupne pretvára natoľko, aby nastal medzi nimi súlad. Prevzatá architektúra domu sa premenila na úroveň zodpovedajúcu spôsobu života a kultúrnej úrovni užívateľov. Tak vznikol a masovo sa rozšíril štvorcový (malomeštiansky) dom s pričleneným zázemím s chlievmi pre ošípané, kurínmi, králikárňami a pod. Malomestský dom sa pretransformoval na vidiecky hospodársky dom.

„Prispôsobenie sa“

Medzi pôvodným malomeštianskym domom a novovzniknutým domom ľudového typu bol rozdiel predovšetkým v kvalite projektovej prípravy, stavebnej realizácie, použitých stavebných materiálov a v technológii stavania. Kým predvojnové domy boli z týchto stránok precízne vypracované, kvalita ich napodobnenín sa spolu s architektonickou a staviteľskou kvalitou aj užívaním postupne zhoršovala. Tým, že sa pripustila, či dokonca preferovala svojpomocná výstavba, klesla úroveň všetkých prác na kvalita amatérskeho diletantstva a nevkusu. Používali sa lacné „priemyslovácke“ projekty, ktoré sa predávali v nekonečných opakovaniach za 100 Kčs ako prijateľná dokumentácia pre benevolentné stavebné úrady. Na odlíšenie od ostatných sa rozvinula „ľudová tvorivosť“ plotov. Na nich si majitelia vyskúšali svoju zručnosť, fantáziu a vzťah k skrášľovaniu prostredia domu, aby tak dali najavo svoju odlišnosť od suseda.

Súčasný stav

Dnes, po rokoch, je vplyv nekvality týchto domov ešte výraznejší ako v čase precitnutia z nich. Vo väčšine obcí táto forma rodinných domov naďalej prevažujúce. Svojou početnosťou dodnes vytvárajú charakteristický nový obraz vidieckeho prostredia na Slovensku. Už dávnejšie nepredstavujú obraz „dobrého žitia“, ale sprofanovaného rodinného domu. Pôvodné a dodnes zachované hlinené alebo drevené domy, ktoré sa nenahradili nepodarenými novotypmi štvorcových domov, majú dnes podstatne vyššiu kultúrno-estetickú, architektonickú i trhovú hodnotu.

V súčasnosti je na Slovensku asi 900-tisíc rodinných domov, z toho približne tretina sú štvorcové. V Čechách tento pomer nie taký výrazný, ale aj tam je niekoľko stotisíc štvorcových domov, obzvlášť na Morave. Náprava škôd, ktoré spôsobil tento ohromujúci počet, bude trvať niekoľko desiatok rokov. Najaktuálnejším aspektom je bilancia energetickej náročnosti týchto domov a zanedbateľné nie je ani kultúrno-estetické a architektonické hľadisko. Pri postupnom narastaní cien energií, klesajúcej kúpyschopnosti a úspor obyvateľstva, pri vylúčení podpory štátu formou dotácií do zlepšenia tepelnoizolačných vlastností domov sú štvorcové domy z hľadiska ich úžitkovej hodnoty bremenom. Potenciál ich ekonomickej hodnoty je nulový až mínusový, jedinú hodnotu majú pozemky, na ktorých stoja. Ak je pozemok v lukratívnej lokalite, nie je percentuálna príťaž domu na pozemok taká vysoká ako na pozemkoch, kde sa ich cena pohybuje okolo 150 Sk (Kč)/m2.

Čo so štvorcovým domom?


Fenomén „štvorcový dom“

40911

Nezainteresovaným obyvateľom je tento problém ľahostajný, no mnohí majitelia sa iste touto otázkou trápia. Štátne, regionálne a lokálne správy nemajú záujem zaoberať sa problémom energetickej úspory, resp. odstránením energetických strát budov. Štát preniesol ťarchu na obyvateľov spolu s celým fondom bytov v obytných domoch a ešte aj zarobil. Odstraňuje dotácie na energie, ktoré čoskoro budú nulové. Celé bremeno predovšetkým energetických strát z domov zaťaží len účet majiteľa vrátane všetkých daní z kúpy energií, stavebných materiálov a vlastníctva nehnuteľnosti.

Kým kompetentní objavia objavené a budú hľadať také spôsoby dotácií, ktoré môžu mať výsledný celospoločenský efekt, ešte stále zostane pred spoločnosťou toľko neriešených úloh, že sa tento „malicherný“ problém energetickej úspory 1,8 milióna bytov a 0,9 milióna rodinných domov odsunie ďalším generáciám.


Fenomén „štvorcový dom“

40910

Efektívnosť každého spoločenstva aj jednotlivca závisí od toho, ako vie narábať so svojím hmotným a ľudským fondom, ako vie riadiť svoje spoločenstvo s minimálnymi stratami. Žiaľ, aj v súčasnosti sa často opakujú tie isté chyby, aké sa udiali v minulosti. Naďalej sa žije, plánuje a projektuje s myšlienkou „z ruky do úst“. Čo poradiť vlastníkom štvorcových rodinných domov, ktoré nie sú kultúrno-historicky chránené a nemajú osobitnú architektonickú alebo staviteľskú hodnotu? Univerzálny všade uplatniteľný recept neexistuje. V každom jednotlivom prípade treba prehodnotiť ciele a podmienky prestavby podľa preferencií a potrieb majiteľa. Pre väčšinu vlastníkov-obyvateľov bude akákoľvek forma prestavby takéhoto domu nepríťažlivá pre insolventnosť alebo vôľu zachovať pestovateľský charakter dvora s úžitkovými zvieratami a fóliovníkmi. Pre tých, ktorí nepatria do tejto kategórie a rozhodujú sa niečo so svojím štvorcovým domom robiť, existujú z hľadiska cieľov a podmienok viaceré stupne rozsahu prestavby.

Riešenia prestavby


Fenomén „štvorcový dom“

40909

Najmenej náročnou prestavbou je zateplenie obvodových stien. Na štvorcový dom to v súčasnosti predstavuje náklad asi 100-tisíc Sk (Kč). Výmena okien za energeticky úspornejšie zvýši náklad minimálne o ďalších 100-tisíc Sk (Kč). Pri zateplení stropu nad prízemím a nad nevykurovaným suterénom pribudne k doteraz vykazovaným priamym nákladom 75- až 100-tisíc Sk (Kč).

Zosumarizovaním týchto nákladov dá sa vysloviť čiastkový záver, že prestavba štvorcového domu len v rozsahu zateplenia obvodových konštrukcií zaťaží majiteľa minimálne (pri realizácii prác svojpomocne) sumou 300-tisíc Sk (Kč). Návratnosť vložených prostriedkov je už pri súčasných cenových reláciách energií významnejšia ako pred pár rokmi. Výhodou riešenia je, že dom sa môže priebežne obývať. Tento rozsah prác môžeme považovať za určitú etapu prestavby.


Fenomén „štvorcový dom“

40912

Máloktorý majiteľ, keď už sa rozhodne pre prestavbu, zostane len na úrovni prestavby v tomto rozsahu. Motorom prestavby v prevažnej miere nebude len energetická úspora, ale potreba prestavať vnútornú morálne zastaranú dispozíciu priestorov domu a jeho bezprostredného okolia, prispôsobiť dom novým požiadavkám, využiť poschodie na rozšírenie priestorov na bývanie alebo iné súvisiace funkcie.

V neposlednom rade sa pre niektorých obyvateľov z pochopiteľných prestížnych dôvodov stane existujúca forma štvorcového domu s hospodárskym príslušenstvom neudržateľná a rozhodnú sa pre totálnu prestavbu. Takým stavebníkom odporúčam, skôr ako sa rozhodnú pre prestavbu, ešte naviac zvážiť úžitkové vlastnosti, ktoré očakávajú od rodinného domu v bezprostrednom vzťahu k okoliu domu, k záhrade a dvoru. Dom, ktorého obytné miestnosti sú v rovinnom teréne vyvýšené o 1,5 m od okolitého terénu, už stráca vlastnosti rodinného domu, medzi ktoré patrí bezprostredný kontakt so záhradou, dvorom, terasou na teréne, a stáva sa tak menej hodnotným.

Stavebníkom, ktorí sa rozhodnú pre celkovú jednorazovú neetapizovanú prestavbu, môžem jednoznačne odporúčať zbúrať existujúci štvorcový dom a stavať nový dom nezávisle od základov existujúceho domu. Stavebno-ekonomické náklady sa budú prinajmenšom rovnať nákladom na prestavbu, zvýši sa úžitková hodnota domu, a sa bude navrhne s dostatočnou profesionálnou znalosťou, erudovanosťou a cieľavedomosťou nemusí byť ani o 50 rokov morálne, ekonomicky, stavebnotechnicky a architektonicky zastaraný tak ako jeho predchodca.

Ani prvý, ani posledný


Fenomén „štvorcový dom“

40907

Žiaľ, načrtnuté problémy sa netýkajú len štvorcových domov, ale takmer všetkých 900-tisíc rodinných domov na Slovensku a 1,5 milióna v Čechách. Dokonca i mnohé v poslednom období realizované rodinné domy majú formu, projektovú prípravu a stavebnú realizáciu, ktorá stále opakuje tie isté chyby, aké sa robili v čase vzniku štvorcových domov. Rozdiel v podmienkach spočíva v tom, že teraz máme možnosť cestovať a vidieť aj iné predlohy, že máme televíziu a seriály o sladkom živote v exkluzívnych domoch osadených v iných kultúrnych a klimatických podmienkach (napr. dom toskánsky, iberský, beverlyhillský, ale aj náš kaštieľsky). Máme nové vzory „dobrého žitia“, pretože niektorí sa pasujú z hľadiska finančného zabezpečenia na novodobých šľachticov.

Kompetentní sa tvária, že je všetko v poriadku, že jeden nepodarený projekt vytvorený dokonca s autorizačnou pečiatkou možno nanútiť záujemcom v niekoľkých opakovaniach a len v jednej lokalite súboru rodinných domov. Je to zneužitie profesie na korupčný obchod v medziach terajších zákonov. Pripomienky nedostatočnej odbornosti sa však netýkajú len oblasti rodinných domov, ale aj bytových domov a ostatných druhov stavieb.


Fenomén „štvorcový dom“

40908

Cítim sa zdatný predovšetkým v oblasti bývania a rozvoja mestských centier, preto zostanem s kritikou len pri bytových a rodinných domoch. Nie je zriedkavosťou, skôr pravidlom, že aj novostavané obytné domy v poslednom období majú dispozičné riešenia bytov a príslušenstva na žalostne nízkej úrovni. Za také riešenia, aké sú dnes určené na výstavbu a sa aj realizujú, by sa mal hanbiť aj študent stavebnej priemyslovky. Nedodržujú sa ani základné dispozično-modulové a úžitkové vlastnosti bytov a domu. Korunou všetkých týchto javov je, že realizácia takéhoto domu získa nomináciu na celoštátne prestížne ceny stavovských spolkov a aj sa ocenení.

Z týchto skutočností vyplýva, že neprofesionalita až diletantstvo sú nadovšetko. Podstatné je, že to prináša veľké peniaze subjektom s dostatočnou agresivitou a drzosťou ako žiadúcimi vlastnosťami na presadenie sa. Ako možno hodnotiť napríklad projekt, v ktorom dvojizbový byt v nadstavanom dome, kde úžitková plocha bytu je 140 m2, nemá dostatok denného osvetlenia ani preslnenia, skôr plánované šero? Predsieň a kúpeľňa sú také malé, že sa tam nedostanú ani najnevyhnutnejšie zariadenia a obyvatelia sa nebudú môcť vzájomne bez problémov vyhnúť, kde v kuchyni medzi sporákom a drezom nie je nijaká pracovná plocha, kde sa kotol kúrenia umiestnil tesne pred okno s parapetom 90 cm a pred čelom kotla je jediné umývadlo v kúpeľni. V inom prípade na obývaciu izbu zvolili konštrukčný aj dispozičný modul 3 m alebo na jednu nevetranú, neosvetlenú chodbu zavesili 8 bytov atď.

Autori v diletantstve zašli až tak ďaleko, že vynašli, zrejme v záujme zavádzania kupcov laikov, nový stavebnotechnický termín „zastavaná plocha bytu“ ako kritérium na určenie prijateľnej jednotkovej ceny bytu vzťahujúcej sa na úžitkovú plochu. Rozdiel je len 10 % čistého zisku za uplatnenie podvodného pojmu.

Čomu sme sa priučili na chybách, ktoré sa začali v mene určitej ideológie robiť pred vyše päťdesiatimi rokmi? Túto otázku nech si zodpovie každý, kto ešte vie, čo sú profesionalita a profesionálna morálka. Treba nadviazať na kontinuitu pozitívneho kultúrneho rozvoja, ktorá sa začala trhať kedysi pred vyše päťdesiatimi rokmi a dodnes zostáva pretrhnutá. Bez kontinuity s pozitívnou kultúrou nezostaneme sami sebou a nemôžeme prosperovať bez ohľadu na to, kde budú hranice spoločenstva. Predtým bola ospravedlnením neprofesionality primitívna ideológia, teraz je ním primitívny biznis so všadeprítomnou agresivitou. Mám obavu, že v dohľadnom čase to zase nebude nikoho zaujímať a všetci sa budú iba pasívne prizerať. Kedy nájdeme vnútornú silu mať aj kultúrne ambície?

Kategória: Stavba a rekonštrukcia
Tagy: prestavba rodinný dom stanová strecha stvorcodom
Zdieľať článok

Diskusia