5 najdôležitejších otázok o hrubej stavbe

Čo je vlastne hrubá stavba?

Na začiatok je dobré urobiť si jasno v pojmoch. Dôležité je pritom vedieť, že to, čo hrubá stavba obsahuje, nie je úplne striktne dané. V zásade ide o to, že proces výstavby domu sa dá rozdeliť na dve logické fázy. Tá prvá zahŕňa „hrubé“ stavebné práce – od výkopov cez základy, nosné steny, priečky a stropy až po zastrešenie, v druhej fáze nasledujú dokončovacie práce, ako je realizácia vnútorných rozvodov či povrchové úpravy. Toto rozdelenie má význam z niekoľkých dôvodov – napríklad z hľadiska časového plánovania výstavby, ku ktorému sa ešte dostaneme.

Zdroj: HELUZ Slovensko

Ďalší dôvod je organizačný. Pomerne častým postupom pri stavbe domu je napríklad realizácia hrubej stavby na kľúč, zvyšok zvládne stavebník čiastočne svojpomocou, na časť si najme kvalifikovaných remeselníkov. Vyhne sa tak prípadným komplikáciám, ktoré by mohlo spôsobiť neodborné vyhotovenie hrubej stavby, a zároveň môže ušetriť vďaka čiastočnej svojpomoci.

Zdroj: istock

Faktom však je, že pod pojem hrubá stavba nie vždy patria rovnaké prvky či práce. Napríklad zateplenie alebo schodisko sem môžu, ale nemusia byť zahrnuté – to záleží na konkrétnej situácii a realizačnej firme. Najväčší rozdiel je medzi murovanými a montovanými domami a vyplýva z rozdielnych technológií výstavby.

Napríklad pri drevostavbách sa za súčasť hrubej stavby obvykle nepovažuje spodná stavba, t. j. základy vrátane horizontálnych rozvodov a hydroizolácie. Na prvý pohľad to možno znie čudne, pretože bez základov sa hrubá stavba vlastne nedá postaviť, no z pohľadu technológie montovaných stavieb je v tom celkom jasná logika.

Zdroj: Archív firiem

Drevostavby sa montujú (obvykle z hotových sendvičových panelov) na už hotovú betónovú základovú dosku, ktorú realizuje iná firma (tú môže zabezpečiť stavebník vo vlastnej réžii alebo dodávateľ domu). Pri montovaných domoch bývajú tiež, na rozdiel od murovaných, súčasťou hrubej stavby napríklad vnútorné rozvody a finálne povrchové úpravy stien v interiéri (tie sú zvyčajne súčasťou sendvičových panelov), ako aj fasáda vrátane zateplenia. Popri všetkých spomenutých odlišnostiach však existujú prvky, ktoré hrubá stavba obsahuje vždy – patria sem obvodové aj vnútorné nosné steny, priečky, stropy, strešná konštrukcia vrátane krytiny, a ak je súčasťou projektu, tak aj komín.

Zdroj: Xella Slovensko, spol. s r.o.

A prečo je dobré o týchto odlišnostiach vedieť? Ak chcete realizáciu hrubej stavby zadať stavebnej firme, mali by ste sa dohodnúť na presnom rozsahu prác. Rovnako by ste mali postupovať aj pri porovnávaní cien pri výbere dodávateľa. Optimálne je nechať si vyhotoviť cenovú ponuku na základe tzv. výkazu výmer (alebo aj „slepého rozpočtu“), ktorý obsahuje všetky položky so stanovenými množstvami. Takto získate od každej firmy rozpočet na rovnaké práce v rovnakom rozsahu, teda detailné cenové ponuky, ktoré môžete zodpovedne porovnať. Navyše budete mať prehľad o tom, koľko za čo platíte.

Koľko asi stojí hrubá stavba?

A tým sa dostávame k ďalšej otázke – koľko vás bude hrubá stavba stáť. Odpoveď na ňu zaujíma asi každého, kto plánuje stavať, no odhad sumy nie je vôbec jednoduchý. Ovplyvňuje ju totiž množstvo faktorov – od veľkosti či zložitosti domu cez členitosť terénu a spôsob založenia, počet podlaží a konštrukciu strechy až po spôsob výstavby (zaváži napríklad, či bude hrubá stavba zhotovená na kľúč stavebnou firmou alebo svojpomocne, prípadne niečo medzi tým).

Nejaké cenové odhady vám predsa len ponúkame, berte ich však naozaj len ako orientačné. Ako nám povedal Ing. Marko, hrubá stavba drevodomu Atrium s difúzne otvorenou konštrukciou a plochou 120 m² stojí okolo 80 000 €, čo je asi 60 % rovnakého domu realizovaného kompletne na kľúč, teda v ponuke firmy zaradeného v kategórii all inclusive. Pri murovaných domoch býva tento pomer opačný – za hrubú stavbu zaplatíte približne 30 až 40 % z celkovej ceny domu. Rozdielny pomer nákladov je spôsobený najmä tým, že hrubá stavba zahŕňa pri murovaných a montovaných domoch odlišný rozsah prvkov a prác.

Zdroj: HELUZ Slovensko

Pokiaľ ide o cenu murovacieho materiálu, ten tvorí rádovo 10 až 15 % z celkovej ceny stavby – bez ohľadu na to, či si vyberiete tehly alebo pórobetón. V tomto smere však nie je problém získať presnú sumu – napríklad spoločnosť Xella ponúka zákazníkom bezplatný servis vo forme podrobného rozpisu materiálov aj s cenami a podobné služby poskytujú viacerí výrobcovia. No a pre predstavu opäť konkrétnejšie sumy, tentoraz od firmy Heluz: „Za tehly vo veľmi dobrom tepelnoizolačnom štandarde na menší rodinný dom zaplatíte o niečo viac než 4 000 €, ak si na väčší dom vyberiete najdrahšie tehly HELUZ FAMILY 2in1, vyjdú vás približne 10 000 €. To je porovnateľné napríklad s vybavením kuchyne či väčšej kúpeľne. Tieto investície sa pritom zvyknú počas životnosti domu aj niekoľkokrát opakovať, hrubá stavba však ostáva a meniť sa nedá,“ upozorňuje Jiří Weis.

Radí Ing. Gabriel Szöllösi zo spoločnosti Wienerberger: 

Dobrou správou pre budúcich stavebníkov je, že v súvislosti s povinnosťou stavať od 1. 1. 2021 domy v energetickej triede A0 nemusí byť cena hrubej stavby vyššia. Pre obvodové konštrukcie takmer nulových domov totiž ostávajú v platnosti rovnaké požiadavky na tepelnoizolačné parametre ako doteraz.

Aby sme mohli ponúknuť aspoň orientačnú odpoveď na to, koľko vás bude hrubá stavba domu stáť, v spolupráci so spoločnosťou Wienerberger sme definovali dom trochu presnejšie. Povedzme, že ide o nepodpivničenú murovanú stavbu z tehál s úžitkovou plochou cca 110 – 120 m² v dvoch alternatívach: jednopodlažný bungalov a dvojpodlažný dom s obytným podkrovím. Oba typy majú jednovrstvové obvodové steny spĺňajúce normové požiadavky na tepelnoizolačné parametre (napr. U = 0,19 W/m².K) a masívny montovaný keramický strop. Pojem hrubá stavba bude zahŕňať aj šikmú strechu zo skladanej krytiny. Za týchto podmienok sa ceny môžu pohybovať v nasledujúcich reláciách:

Ako ušetriť pri hrubej stavbe?

Začnime tým, na čom by ste rozhodne šetriť nemali, a to je kvalita konštrukčných materiálov. Tie sa totiž na dome nedajú vymeniť. Ide pritom o investíciu nie na celý život, ale na viac generácií. „Navyše vyššia cena za kvalitný materiál, z ktorého sa dá postaviť energeticky úspornejší dom, sa vám počas jeho životnosti niekoľkonásobne vráti vo forme ušetrených nákladov na vykurovanie či chladenie,“ upozorňuje Ing. Weis.

Aj pri hrubej stavbe sa však ušetriť dá. Respektíve skôr zbytočne nepreplatiť. V tomto smere sa pritom odborníci zhodujú, že kľúčová je dobrá príprava, ktorej dôležitou súčasťou je kvalitný projekt. „Ušetriť sa dá napríklad aj tým, že dom bude mať kompaktný tvar bez zbytočných výstupkov a samoúčelných výklenkov. Ich realizácia je totiž spojená s množstvom detailov, ktoré sú náročné na materiál a čas. Členitý tvar domu je okrem toho nepriaznivý aj z hľadiska energetických strát a spotreby energie na vykurovanie. Každý nadbytočný roh a kút navyše predstavuje aj tepelný most, ktorý treba eliminovať,“ vysvetľuje Gabriel Szöllösi. 

Ďalším dôvodom, pre ktorý sa v súvislosti s cenou stavby hovorí o potrebe kvalitného projektu, je typický „slovenský šport“ – snaha na projekte ušetriť. A ako upozorňuje Ing. Szöllösi, práve to často vedie k dodatočným nákladom počas realizácie a užívania stavby. „Dnes sa často stretávame s tým, že investori stavajú len na základe projektovej dokumentácie, ktorá slúžila na vydanie stavebného povolenia. Chcú ušetriť na realizačnom projekte, no výsledkom je to, že sa na stavbe často improvizuje a následne dochádza k chybám. Ich náprava potom znamená dodatočné náklady,“ dodávajú pracovníci technickej podpory spoločnosti Leier. Podľa nich sa na stavbe najviac ušetrí tým, že sa nerobia zbytočné chyby a neplytvá sa tak časom a stavebným materiálom. Odporúčajú preto investovať do kvalitnej realizačnej projektovej dokumentácie, ktorej sa bude realizačná firma držať, a skôr než na snahu ušetriť sa zamerať na stráženie si nákladov a dodržiavanie rozpočtu a termínov. Pretože aj na stavbe platí, že čas sú peniaze. V tomto kontexte treba spomenúť aj ďalšiu možnosť finančnej úspory – využitie vlastnej práce. Tu je však dôležité uvedomiť si, že tento spôsob šetrenia nie je vhodný pre každého a bude pre vás znamenať vynaloženie väčšieho množstva energie aj dlhšieho času.

Radí Ing. Július Sič zo spoločnosti Xella: 

Výber materiálu, ktorý použijete na hrubú stavbu, je potrebné naozaj dobre zvážiť. Jeho cena by pritom nemala byť najdôležitejším kritériom. Základy ani múry totiž počas celej životnosti domu nevymeníte, dvere, obklady či nábytok áno.

Ako dlho trvá hrubá stavba?

Táto otázka nie je o nič jednoduchšia než otázka ceny a rovnako ju ovplyvňuje množstvo okolností, ako je veľkosť a zložitosť domu, počet podlaží, použité technológie… Rozmeňme si to teda na drobné. Asi tri-štyri týždne sú potrebné na zemné práce a základy, z čoho osem dní potrebuje betón na to, aby nadobudol 80 % výslednej pevnosti a mohlo sa v stavbe pokračovať. Samozrejme, v priaznivom počasí. Tým sa dostávame do fázy vrchnej hrubej stavby. Napríklad pri drevostavbe Atrium trvá montáž kompletnej hrubej stavby v priemere osem týždňov, realizáciu stavby all inclusive zvládne firma asi za 12 týždňov – od začatia montáže po odovzdanie domu. Treba však povedať, že tomu predchádza niekoľkomesačná príprava, pretože kým sa panely dostanú na stavenisko, musí ich výrobca najskôr zhotoviť. Takisto dokončenie vo vlastnej réžii sa môže natiahnuť na niekoľko mesiacov.

Zdroj: Wienerberger

Ani čas potrebný na hrubú stavbu bežného murovaného domu nie je výrazne odlišný. Steny a strop bungalovu môžu byť hotové asi za dva týždne, približne rovnaký čas počítajte na zastrešenie. Vo finále sa tak dostanete na dva až tri mesiace, za ktoré sa dá zvládnuť hrubá stavba jednoduchého prízemného domu od základov až po strechu. Dokončovacie práce trvajú obvykle podstatne dlhšie. 

A čím možno hrubú stavbu urýchliť, resp. zabezpečiť, aby netrvala dlhšie, než je potrebné? Aj tu je dôležitá príprava – premyslene navrhnutý dom a realizačný projekt, v ktorom sú vhodne vyriešené všetky detaily. Podstatná je tiež dobrá organizácia prác. Ako sa hovorí, betón „nepustí“ – na dosiahnutie výslednej pevnosti potrebuje 28 dní, no aj táto technologická prestávka sa dá využiť. „Ak je montážne podopretie stropu vhodne usporiadané, môžu sa priečky vymurovať v čase potrebnom na vyzretie betónu, keď je strop ešte podopretý,“ uvádza príklad Ing. Szöllösi. Zdatný projektový manažér však dokáže efektívne skĺbiť nielen rôzne práce na stavbe, ale aj dodávku materiálu so stavebnými prácami, teda s pracovnými silami a nasadením mechanizmov. „Mal by mať napríklad informácie o dodacích termínoch konkrétnych materiálov, aby vedel, v akom časovom predstihu treba čo objednávať,“ upozorňujú technici z Leieru.

Zdroj: Wienerberger

Čas môžete ušetriť aj voľbou stavebného materiálu. „Napríklad presné murovacie materiály umožňujú murovanie na tenkovrstvovú maltu alebo murovaciu penu – tieto technológie šetria materiál aj čas,“ hovorí Gabriel Szöllösi. Výstavba sa dá zrýchliť aj použitím jednovrstvovej konštrukcie, ktorú netreba dodatočne zatepľovať (či už z tehál, alebo z pórobetónu), a voľbou kompletného stavebného systému. „Výhodné je stavať z materiálov od výrobcu, ktorý ponúka nielen tehly, ale aj preklady, stropy či komíny s vyriešenými konštrukčnými detailmi. Takýto stavebný systém stavbu urýchľuje a zároveň zlepšuje jej výsledné parametre,“ dopĺňa Jiří Weis.

Zdroj: Wienerberger

Kedy je ideálne začať stavať?

Pri plánovaní termínu výstavby je dôležité mať na pamäti dve veci: 

1. Väčšina mokrých procesov sa musí realizovať v čase, keď ani nočné teploty neklesajú pod + 5 °C. Stavebná sezóna teda trvá asi od marca do novembra (záleží aj na konkrétnej lokalite), čo je deväť mesiacov.
2. Práce by ste mali plánovať tak, aby skôr než nočné teploty klesnú pod spomínanú hranicu, bola ukončená buď kompletná spodná stavba, alebo celá hrubá stavba (zakrytá buď provizórnym krovom, alebo vrátane strechy).

Konkrétne načasovanie výstavby, samozrejme, vyplýva aj z konkrétnej situácie – z veľkosti a náročnosti stavby, počtu podlaží, použitých technológií, z termínu vybavenia stavebného povolenia či podmienok hypotéky. Vhodných je pritom niekoľko scenárov: 

A: Začnete na jar a do jesene dom úplne dokončíte. Podmienkou je dobrá príprava a skúsená stavebná firma. V takom prípade môže byť jednoduchý prízemný a nie príliš veľký murovaný rodinný dom kompletne hotový za šesť až deväť mesiacov – od základov až po nasťahovanie. Tento plán však nie je vždy reálny.

B: Začnete na jar a do jesene dokončíte hrubú stavbu (ideálne vrátane strechy), ktorú necháte cez zimu „vymrznúť“. Počas tejto prestávky stavba preschne, zbaví sa technologickej vody a dotvaruje sa.

C: Začnete na jar a do jesene dokončíte hrubú stavbu vrátane strechy a výplní stavebných otvorov, teda okien a dverí. V zime tak môžete dom temperovať a pokračovať v stavebných prácach vnútri (napr. v realizácii priečok, vnútorných rozvodov či omietok).

D: Na jeseň urobíte základy, ktoré budú mať v zime čas poriadne vyzrieť a ustáliť sa. Na jar, po skončení mrazov, potom môžete pokračovať s hrubou stavbou. Do jesene tak môžete mať dom pohodlne pod strechou alebo aj úplne dokončený.

I keď tradične bolo zvykom nechať stavbu v zime „vymrznúť“, dnes to mnohí odborníci nepovažujú za potrebné. Niektorí síce odporúčajú dopriať hrubej stavbe v zime čas, aby si „sadla“ a zbavila sa prebytočnej vody, iní však upozorňujú, že pri dnešných technológiách nie je zimná prestávka nutná. „Stavbu nechávame ‚vymrznúť‘ preto, aby sa ukončili procesy schnutia a odparila sa voda, ktorá by mohla neskôr kondenzovať na stenách či medzi izoláciou a murivom,“ vysvetľuje Ing. Szöllösi z Wienerbergeru. „Dom je teda dobré nechať vymrznúť vtedy, ak sú použité mokré procesy, ako je klasická malta. Ale ak murujete z tehál napríklad s technológiou PUR peny, nie je tzv. vymrznutie potrebné.“ 

Murovanie na cementové malty sa má realizovať pri teplotách nad 5 °C, pri mrazoch nižších než -5 °C je zakázané. V miernej zime s teplotami medzi 0 a 5 °C môžete využiť pri murovaní tzv. zimné malty, prípadne systémovú murovaciu penu, ktorá neobsahuje vodu.

Príklad z praxe

Toto je reálny odhad nákladov na bungalov Gitaa, postavený z materiálov z ponuky firmy Leier. Súčasťou domu je aj garáž a technická miestnosť na umiestnenie kotla.

Bungalov Gitaa, autormi projektu sú Ing. Gabriel Ádám a Ing. Miroslav Prešinský z architektonického ateliéru Aphaus. www. aphaus.sk. Zdroj: Aphaus

Bungalov Gitaa

Zastavaná plocha 161,50 m²

Úžitková plocha 137,15 m²

Obytná plocha 93,25 m²

Bungalov Gitaa, autormi projektu sú Ing. Gabriel Ádám a Ing. Miroslav Prešinský z architektonického ateliéru Aphaus. Zdroj: Aphaus

Ceny:

Projekt 1 120 € bez DPH

Stavba na kľúč 123 880 € bez DPH

Pri svojpomocnej realizácii 79 655 €

Cena materiálu na hrubú stavbu 17 150 €

(bez základového betónu a základovej dosky, bez izolácií a spojovacieho materiálu, bez vencov, ktoré stužujú obvodové murivo)

Táto suma zahŕňa cenu materiálov bez dopravy na miesto stavby:

Debniace tvárnice na stavbu základov 450 € (bez výstuže a betónovej zálievky)

Tehly a preklady 6 950 € (bez spojiva)

Strop zo spirolov 9 050 € (bez začistenia a izolačného materiálu)

Komín 700 €

Text: Erika Kuhnová, v spolupráci s firmami LEIER Baustoffe sk, Xella Slovensko, Wienerberger, Heluz

Foto: archív firiem

Zdroj: Časopis Môj dom