Prečo to niekedy nefunguje: alebo: cesta k výhodám zatepleného domu

Prečo to niekedy nefunguje: alebo: cesta k výhodám zatepleného domu

18. 10. 2006
Zdieľať

Toľkokrát sme už z rôznych strán počuli o prednostiach zateplenia, až nás asi všetkých presvedčili. Po odborných zdôvodneniach podložených výpočtami a fyzikálnymi zákonmi nie je predsa dôvod neuznať výhody vyššej tepelnoizolačnej schopnosti obvodového plášťa domu, pochybovať o tom, že vďaka zatepleniu zmiznú problémy s plesnivejúcimi kútmi, ušetríme na kúrení a zároveň zabezpečíme domu novú fasádu. Spolu so zatepľovacím boomom sa však objavili prvé negatívne skúsenosti a prvé hlasy kuvikov, ktorí po vlastnej skúsenosti s bývaním v zateplenom dome hovoria: plesní sme sa nezbavili, zateká nám, čo predtým nebolo, a nová fasáda nevydržala ani rok. V čom je teda problém?


Prečo to niekedy nefunguje: alebo: cesta k výhodám zatepleného domu

66290

V spoznávaní zatepľovacích systémov sme sa dostali do ďalšej fázy – na zateplených budovách sa ukazujú prvé nedostatky. Odlupuje sa len rok stará omietka, napriek všetkým sľubom o zlepšení kvality bývania v zateplenej budove sa v rohoch objavujú plesne, okolo nových okien kondenzuje voda a do bytov zateká na takých miestach, na akých nikdy predtým nezatekalo. Na vine však nie je zatepľovací systém, ale jeho chybná realizácia. Je to podobné ako so strechami – nemôžeme povedať, že ploché strechy sú v princípe zlé. Sú len zle urobené ploché strechy, ktoré, žiaľ, kazia povesť všetkých svojich kolegýň. Ale rovnako môžu byť nekvalitne zrealizované aj šikmé strechy, do ktorých bude fúkať a zatekať, bude sa znehodnocovať ich konštrukcia… Ale vráťme sa k zatepleniu.

Kde je pes zakopaný?


Prečo to niekedy nefunguje: alebo: cesta k výhodám zatepleného domu

66303

Najväčší problém je v nekvalitnej realizácii a podľa profesorky Sternovej môže mať korene omnoho hlbšie než na stavbe – začína sa už v štádiu spracovania projektovej dokumentácie. „Dôvody, pre ktoré je zateplenie dobré, sú notoricky známe, ale chybnou realizáciou sa môže efekt úplne stratiť. To znamená, že sa nezabezpečí zníženie potreby energie, keď nie je navrhnutá správna hrúbka tepelnej izolácie a keď sa nezohľadnia všetky tepelné mosty. Keď sa nezateplia ostenia a nadpražia okenných otvorov, tepelné mosty sa dokonca ešte zvýraznia.

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste


Prečo to niekedy nefunguje: alebo: cesta k výhodám zatepleného domu

66304

A ak sa nedostatočné zateplenie fasády spojí s výmenou okien, zníži sa výmena vzduchu a výsledkom sú plesnivejúce steny. Keď sa neodstráni zatekanie a systém sa neuzavrie, ak sa súčasne so zateplením nevyriešia detaily vystupujúcich konštrukcií, lodžie, balkóny a markízy, voda sa dostane do zatepľovacieho systému, pod izoláciou si nájde škáry v pôvodnej stavebnej konštrukcii a zatečie tam, kde nikdy nezatekala. Tento problém sa potom rieši len veľmi ťažko, pretože je skrytý pod zateplením a dodatočná náprava je veľmi náročná. Dôležité je preto navrhnúť v projektovej dokumentácii správne detaily, nie len skladbu zateplenia jednoduchej rovnej plochy. Vždy som tvrdila, že v zateplenej budove sa plesne vyskytnúť nemôžu, ale po prehliadke niekoľkých projektov už viem, že je to možné. Projektová dokumentácia totiž často neobsahuje to, čo má obsahovať. Sama som autorizovanou inžinierkou, ale musím hovoriť do radov autorizovaných inžinierov preto, že v zmysle stavebného zákona majú zodpovednosť za dielo. Ak je správny návrh a správna realizácia zatepľovacieho systému, určite sa potvrdia všetky klady a výhody zateplenia.“


Prečo to niekedy nefunguje: alebo: cesta k výhodám zatepleného domu

66302

Pre bežného stavebníka je teda pri zatepľovaní dôležité požadovať kompletnú projektovú dokumentáciu s vyriešenými detailmi. Pri zateplení platí rovnako ako v mnohých iných prípadoch, že nie sme takí bohatí, aby sme si mohli dovoliť lacné veci. Ak stavebník ušetrí na projektovej dokumentácii a tá preto nebude obsahovať všetko, čo obsahovať má, vystavuje sa riziku, že zateplenie mu prinesie viac starostí než osohu.











Aké sú možnosti dodatočného zateplenia?

Odborníci jednoznačne odporúčajú zatepľovať z vonkajšej strany, pričom existujú v podstate tri spôsoby: tepelnoizolačné omietky, kontaktný zatepľovací systém a suchý spôsob zateplenia (odvetraný zatepľovací systém). Tepelnoizolačné omietky sa používajú len lokálne a len v istých prípadoch, pretože ani pri maximálnej možnej hrúbke nedokážu zabezpečiť tepelnotechnické vlastnosti podľa súčasných požiadaviek.


Prečo to niekedy nefunguje: alebo: cesta k výhodám zatepleného domu

66285

 

Zloženie kontaktného zatepľovacieho systému:

1 lepiaci tmel, 2 tepelnoizolačný materiál, 3 kotva, 4 výstužná vrstva – stierka so sieťkou,
5 penetračná medzivrstva,
6 štruktúrovaná omietka, prípadne aj fasádny náter
Na Slovensku sa na zlepšenie tepelnej ochrany fasád budov väčšinou používa kontaktný zatepľovací systém. Na fasádu sa pomocou lepidla a kotiev prichytí tepelnoizolačný materiál (penový polystyrén alebo dosky z minerálnej vlny, prípadne lamely), na ktorý sa priamo nanesie výstužná vrstva (výstužná malta a sklotextilná mriežka) a povrchová omietka. Vzhľad stavby sa teda mení najmä vďaka farebnosti povrchu. Omietka však nie je jedinou možnosťou povrchovej úpravy. Na zatepľovací materiál možno lepiť aj obkladové pásiky keramické alebo z kamennej drviny. Vzhľadom na vyššiu hmotnosť takejto povrchovej úpravy však musí mať vyššiu pevnosť aj jej nosič, preto sa väčšinou používa extrudovaný polystyrén. Dôležitá je projektová dokumentácia, v ktorej treba konkrétnu povrchovú úpravu zohľadniť.

Zateplenie a vlhké múry

Paradoxne výrazným problémom mnohých zateplených budov je vlhkosť. Vyrieši teda zateplenie problémy s vlhkými múrmi alebo môže byť dokonca ich príčinou? Možno sa na to pozrieť z niekoľkých strán.

Súvislosť medzi tepelnoizolačnou schopnosťou obvodovej konštrukcie a vlhkosťou kondenzujúcou na jej vnútornom povrchu je na prvý pohľad zrejmá – nedostatočná tepelná izolácia = studený povrch, ktorý sa pri určitej vlhkosti vzduchu „orosí“ ako pohár studeného piva. Nedostatočný tepelný odpor však nemusí byť jedinou príčinou vlhkých obvodových múrov či plesnivejúcich kútov. Ak sú obvodové múry vlhké, v prvom rade treba zistiť a odstrániť príčinu vlhkosti – či už ide o vzlínajúcu zemnú vlhkosť, zatekanie a podobne. Pri nezateplených domoch môže byť nedostatočný tepelný odpor síce jednou z príčin, ale nie jedinou príčinou vlhkých obvodových konštrukcií. Ak sa neodstránia všetky príčiny, ani po zateplení sa vlhkosti nezbavíte a nepomôže ani odvetraný zatepľovací systém. Treba budovu sanovať a vyriešiť chybné alebo porušené detaily. Ak je potrebné zateplenie, musia sa najskôr vysušiť stavebné konštrukcie, ktoré aj po odstránení príčin vlhnutia môžu ostať istý čas s mierne zvýšenou vlhkosťou. Až potom sa môže uplatniť zatepľovací systém, samozrejme, správne navrhnutý a s vhodne vyriešenými detailmi. Podľa profesorky Sternovej sa však rozhodne nemožno ani pri vykurovaných miestnostiach spoliehať len na migráciu vlhkosti smerom do interiéru ani na odvetranie až po zateplení akýmkoľvek systémom.










Prečo to niekedy nefunguje: alebo: cesta k výhodám zatepleného domu

66294


Prečo to niekedy nefunguje: alebo: cesta k výhodám zatepleného domu

66293

Ak doska nie je prilepená pevne po celom obvode, pohybujú sa aj jej okraje a spôsobí pomerne rýchle „prekreslenie“ dosky vrstvou na povrch. Vzniká takzvaný vankúšový efekt. Pri ohreve a rozpínaní povrchovej vrstvy má doska tepelnoizolačného materiálu snahu prehnúť sa smerom von, pri mraze má povrch, naopak, tendenciu zmršťovať sa a doska sa prehýna smerom dovnútra.

Ďalším zdrojom vlhkosti obvodových stien môže byť kondenzácia vodnej pary. „Kondenzácia je jedna vec a riziko vzniku plesní je vec druhá,“ vysvetľuje profesorka Sternová. „Pri kondenzácii vodnej pary treba rozlišovať kondenzáciu v stavebnej konštrukcii a kondenzáciu na vnútornom povrchu stavebnej konštrukcie. Pri správnom vonkajšom zateplení rozhodne nemôže dôjsť ku kondenzácii v rámci obvodovej konštrukcie v takej miere, aby vznikli v konštrukcii poruchy, prípadne aby sa narušil alebo poškodil zatepľovací systém. V bežných podmienkach síce dochádza v zime ku kondenzácii, ale len v takej miere, že sa vlhkosť zas v letnom období vysuší. Iný prípad je, ak je v budove vysoká produkcia vlhkosti; to sa však rozhodne netýka rodinných alebo bytových domov, ale napríklad plavární.










Prečo to niekedy nefunguje: alebo: cesta k výhodám zatepleného domu

66300


Prečo to niekedy nefunguje: alebo: cesta k výhodám zatepleného domu

66299


Prečo to niekedy nefunguje: alebo: cesta k výhodám zatepleného domu

66301

V dôsledku nesprávne zhotovených detaily okolo vystupujúcich konštrukcií (balkónov) a lodžií sa fasáda znehodnotila už po prvej zime. Voda vnikajúca do neuzatvoreného zatepľovacieho systému v kombinácii s nesprávnou aplikáciou zateplenia môže spôsobiť okrem iného aj vlhnutie a opadávanie omietky. Ďalšie škody sa ukážu v interiéri.
 
Podobne nemôže dôjsť ku kondenzácii vodnej pary ani na vnútornom povrchu budov so správne zhotoveným vonkajším zateplením. Tú môžem jednoznačne vylúčiť. Vznik plesní však možný je – môže ho spôsobiť zvýšená vlhkosť vzduchu v interiéri, ktorú zapríčiňuje napríklad nedostatočná výmena vzduchu cez tesné plastové okná a nedostatočné vetranie spojené s vysokou produkciou vodnej pary a nízkou teplotou na vnútornom povrchu, zatekanie a tak ďalej. Príčin môže byť viacero.

Za určitých podmienok môže vznikať kondenzácia na rozhraní tepelnej izolácie a vonkajšej povrchovej vrstvy (stužujúcej vrstvy a povrchovej úpravy), tá však nespôsobuje problémy, pretože jej rozsah nie je taký veľký, aby sa s tým konštrukcia vyrovnala. Vďaka nízkemu difúznemu odporu povrchovej vrstvy sa táto ľahko vysuší. Ak na nových kontaktných zatepľovacích systémoch opadáva omietka, zrejme je problém inde, nie v kondenzácii a nedostatočnej difúzii vodnej pary.










Prečo to niekedy nefunguje: alebo: cesta k výhodám zatepleného domu

66295


Prečo to niekedy nefunguje: alebo: cesta k výhodám zatepleného domu

66296

Pri skúmaní príčin sa zo systému vyrezala sonda s rozmermi väčšími, než je rozmer dosky – po zložení izolačnej dosky sa zistilo, že prilepenie dosiek na terče nebolo správne. Na prvý pohľad boli rozperky umiestnené správne. Krátke rozperky však boli ukotvené len vo vyrovnávacej omietke, nie v podklade.

Príčinou vlhkej omietky môže byť opäť zatekanie do nesprávne zhotoveného zatepľovacieho systému, dôvodom opadávania omietky však môže byť aj chemické zloženie, respektíve kombinácia jednotlivých materiálov. Najmä pri rodinných domoch stavebníci siahajú po lacnejších povrchových úpravách a použijú materiály (penetračný náter – výstužná vrstva – povrchová úprava), ktorých vzájomné pôsobenie nie je overené. Zjednodušene sa dá povedať, že v kontaktných zatepľovacích systémoch by sme vždy mali použiť vrstvy, ktoré majú rovnaké „priezvisko“. Inak sa vystavujeme riziku, že sa zateplenie čoskoro naruší.“

Bude riešením odvetrané zateplenie?


Prečo to niekedy nefunguje: alebo: cesta k výhodám zatepleného domu

66298

Pretože obyvatelia zateplených domov sa oboznámili s problémami pri najpoužívanejšom, kontaktnom zatepľovacom systéme, ponúka sa otázka, či by nebol riešením problému s vlhkými múrmi a vlhkosťou v interiéri druhý spôsob zateplenia – odvetraný systém. Podľa prof. Sternovej pri bytových alebo rodinných domoch dôvodom na rozhodnutie pre jeden alebo druhý môžu byť cena alebo architektonický vzhľad fasády. „Práve s ohľadom na vlhkosť a difúziu vodnej pary je odvetraný systém fyzikálne veľmi účinný. Pokiaľ ide o zatepľovanie budov, v ktorých je vysoká produkcia vlhkosti, napríklad v plavárňach, je odvetraný systém, pri ktorom sa difundujúca vodná para odvádza odvetranou vzduchovou medzerou, jediným vhodným riešením. Avšak v ostatných prípadoch – pri bytových alebo rodinných domoch a podobne – nemôžu pri správnej realizácii nastať nijaké problémy ani s kontaktným systémom, ani s použitím toho-ktorého tepelnoizolačného materiálu. Ani penový polystyrén nie je takou zábranou, ktorá by neumožňovala potrebnú difúziu vodnej pary alebo by zvyšovala kondenzáciu až po rozvoj porúch. To môže nastať len vtedy, keď ide o priestory s vysokou relatívnou vlhkosťou, ale rozhodne nie vtedy, keď je v miestnostiach pri teplote 19 až 22 °C 60- až 40-percentná relatívna vlhkosť.“











Odvetrané zatepľovacie systémy sa montujú suchým spôsobom (bez použitia stierok a lepidiel) – na fasádu sa ukotví drevený alebo kovový raster s kotvami, na ktorý sa prichytáva obklad z rozličných materiálov (od kamenných, gresových, keramických či hliníkových obkladov až po lacnejšie cementovláknité alebo plastové dosky). Medzi prvky roštu je upevnený tepelnoizolačný materiál na báze minerálnych vláken, medzi tepelnou izoláciou a obkladom je prevetrávaná vzduchová medzera.


Prečo to niekedy nefunguje: alebo: cesta k výhodám zatepleného domu

66288


Prečo to niekedy nefunguje: alebo: cesta k výhodám zatepleného domu

66289

Zloženie odvetraného zatepľovacieho systému: 1 murivo, 2 tepelnoizolačný materiál, 3 nosný rošt, 4 obklad Dom zateplený jedným z odvetraných zatepľovacích systémov – Thermo Siding






Výhody a nevýhody odvetraných zatepľovacích systémov:

Tento spôsob zateplenia sa používa v oveľa menšej miere než kontaktný – hlavným dôvodom je cena, ktorá je podstatne vyššia než pri kontaktných zatepľovacích systémoch. Podľa prof. Sternovej je cena kontaktného zatepľovacieho systému s tepelnoizolačnou vrstvou na báze penového polystyrénu aj so všetkými súvisiacimi nákladmi asi 1300 Sk/m2, s tepelnoizolačnou vrstvou na báze minerálnej vlny asi 1600 Sk/m2. Pri odvetraných systémoch sa cena pohybuje od 2500 Sk/m2 vyššie. „Výsledná cena vo veľkej miere závisí od použitého obkladu. Odvetrané systémy sa využívajú aj pri nových budovách, ako sú banky alebo rozličné inštitúcie, kde napríklad kamenný obklad vyjadruje príslušnú vážnosť. Výsledná cena sa však odvíja nielen od ceny obkladového materiálu, ale závisí aj od spôsobu kotvenia. Obklad nesie kovový systém (kovový raster dokáže preklenúť v súčasnosti požadované hrúbky izolácie, ktoré môžu byť až 150 mm) so špeciálnymi kotvami, ktoré držia obkladový systém. Tu sa ceny naozaj veľmi rôznia – od jednoduchých kotiev po veľmi komplikované, zachytávajúce ťažké kamenné obklady a umožňujúce dilatáciu v obidvoch smeroch a rektifikáciu. Sú však aj lacnejšie systémy s obkladacími tvarovkami z betónu alebo plastu,“ hovorí prof. Sternová.

Podľa Petra Struhára z NCHZ hlavnými prednosťami odvetrávaného systému sú: dlhá životnosť obkladu ako povrchovej úpravy (v prípade Thermo Siding je deklarovaná životnosť päťdesiat rokov), jednoduchá demontáž a výmena poškodeného prvku v prípade potreby, umývateľnosť fasády a odvetrávaná vzduchová medzera, ktorou sa odvádza prípadná vlhkosť. Výhodou je aj možnosť dodatočných opráv (výmena okien a pod.) bez poškodenia fasády (obklad sa demontuje a po oprave opäť namontuje). Konkurencieschopnosť systému s plastovým obkladom, určeného prevažne na obnovu bytových a rodinných domov, podložil cenou 1000 až 1300 Sk/m2 (podľa členitosti a štruktúry fasády). Samozrejme, cena rastie spolu s cenou obkladu, takže pri keramike (napríklad systém, ktorý ponúka firma Pegaso) sa priblíži k 2500 Sk/m2. Kritickými miestami môžu byť kotvy upevňujúce obklad.

Kategória: Materiály
Tagy: tepelná izolácia zateplenie
Zdieľať článok

Diskusia