Teplo, svetlo a zvuk – cesta ku komfortnejšiemu bývaniu
Pri kúpe bytu si väčšinou zvykneme všímať jeho dispozíciu, orientáciu svetových strán, či možnosti parkovania a dostupnosť občianskeho vybavenia. Odborníci zo spoločnosti ISOVER však upozorňujú, že pri rozhodovaní sa treba zamerať na komfort, teda na to, ako je v príbytku riešené svetlo, teplo a hlučnosť.
Komfort bývania by mal byť kľúčový parameter pri výbere nehnuteľnosti. Okrem tepelnej pohody a dostatku svetla sa do popredia čoraz viac dostávajú aj akustické vlastnosti obydlia.
Pohodlie vďaka teplu
Úspory nie sú všetko. Vladimír Balent, projektový špecialista zo spoločnosti ISOVER pripomína: „Kľúčové prostriedky pre vytvorenie optimálneho pohodlia bývania sú čerstvý vzduch, príjemné teplo, denné svetlo a ticho bez rušivých hlukov, čiže hovoríme o multikomforte pozostávajúcom z viacerých parametrov“. Pokiaľ ide o teplo, ideálna hodnota v byte by sa mala pohybovať medzi 19 až 21 °C, v spálni postačí aj 18 °C. Dôležitá je aj vlhkosť, ktorá by mala dosahovať 45 až 55 percent, nikdy by však nemala presiahnuť 60 percent. Vyplýva to z odporúčaní medzinárodnej štúdie Healthy Homes Barometer.
Mnohí sa snažia ušetriť nielen pri vykurovaní, ale napríklad aj tým, že počas zimy prakticky vôbec nevetrajú. Pritom stačí len dvakrát až štyrikrát za deň otvoriť okno na pár minút, čo zabezpečí výmenu vzduchu pri minimálnych energetických stratách. Malo by sa vtedy vypnúť alebo stlmiť vykurovanie. Častým negatívnym javom, ktorý sa vyskytuje v chladných interiéroch so zvýšenou vlhkosťou sú plesne. Prirodzene ich likviduje dostatok čerstvého vzduchu, správna teplota a primeraná vlhkosť. Minimálne tepelné straty a vnútornú tepelnú pohodu pomôžu dosiahnuť správne zvolené izolačné materiály. Napríklad sivý polystyrén alebo sklená minerálna vlna majú veľmi nízku tepelnú vodivosť a pri obvodovej stene, resp. šikmej streche môžu znížiť tepelné straty o viac ako 50 %.
Nezanevrite na denné svetlo
Dôležitý parameter pre príjemné bývanie je dostatok denného svetla, ktoré má vplyv na náladu, výkonnosť aj zdravie. Ovplyvňuje spánkový rytmus, metabolické procesy aj celkovú psychiku človeka. V súčasnosti ľudia trávia väčšinu času v uzavretých priestoroch a zostávajú hore aj po zotmení, takže často používajú umelé svetlo. Podmienkou pre dosiahnutie optimálnej svetelnosti sú kvalitné trojsklené okná, ktoré pustia dovnútra dostatok svetla, ale zároveň zabraňujú úniku tepla. Tzv. termálne zasklenie má veľký význam najmä pri nízkoenergetických domoch. „Pri montáži je dôležité dať pozor na to, ako je okenný rám napojený na vzduchotesnú rovinu,“ radí Balent. Ak je okno kvalitne vyrobené a zabudované, teplota pri ňom by nemala byť nižšia ako v inej časti miestnosti.
Je treba myslieť i na zatienenie, aby sa v lete izby neprehrievali, či už formou špeciálnych ochranných fólií alebo žalúzií. Aby bola miestnosť dostatočne preslnená, mali by okná zaberať aspoň desatinu plochy miestnosti, resp. do 40 percent plochy južnej fasády. Veľké okná je vhodné doplniť úsporným LED osvetlením, ktoré aj po zotmení umožňuje čo najvernejšie simulovať reálne farby denného svitu. Prirodzené denné svetlo je dnes možné pomocou svetlovodov priviesť aj do priestorov bez okien, ako sú kúpeľne, chodby, predsiene či schodiská.
Kadiaľ útočia decibely
Najmä v centrách miest a v blízkosti zdrojov dopravného a priemyselného hluku je dôležité dbať nielen na tepelnoizolačné vlastnosti okien, ale aj na ich nepriezvučnosť, na ktorú má vplyv druh a hrúbka použitého skla, vzdialenosť medzi tabuľami, aplikácia protihlukových fólií či prítomnosť špeciálnych plynov v medzipriestoroch. U okien s trojsklom predstavuje index nepriezvučnosti 33 až 34 decibelov, s využitím protihlukovej fólie možno dosiahnuť aj viac ako 40 decibelov, čo už je hodnota, ktorá ochráni aj obydlia v blízkosti hlavných cestných ťahov, železníc či letísk.
Nadmerná hlučnosť v bytoch patrí k bežným problémom, ktorý sa po nasťahovaní len veľmi ťažko a nákladne odstraňuje. Preto sa neoplatí šetriť pri výstavbe práve na akustických parametroch stavby a akustických riešeniach. Najrýchlejšie odhalia úskalia akustiky obyvatelia bytov susediacich so schodiskom, výťahom alebo vchodom do domu. Často sa zabúda na izoláciu podláh a medzibytových stien. Normy sa síce dodržia, ale na pokojné bývanie to stačiť nemusí. Častokrát pritom stačí vybrať materiál s požadovanými vlastnosťami a nemyslieť len na jednu funkciu.
Akustický certifikát
Akustika vnútorných konštrukcií patrí medzi najčastejšie reklamované veci v nových bytoch. Je to spôsobené tým, že projektovanie s najnižšími normatívnymi hodnotami sa stalo nepísaným štandardom. Preto sa začína uvažovať o zavedení akustického štítku budovy, ktorý by mal prispieť k používaniu účinnejších protihlukových konštrukcií. Pred časom sa to udialo aj v oblasti tepelnej ochrany po zavedení preukazov energetickej náročnosti budov, čo projektantov prinútilo začať navrhovať kvalitnejšie tepelné izolácie.
Analogicky ako pri hodnotení tepelnej ochrany by aj akustický štítok presne definoval parametre nehnuteľnosti, ako je kročajová hlučnosť, zvuková izolácia vnútorných stien, priestorová akustika, hluk vznikajúci na technických zariadeniach a podobne, pričom by boli odstupňované do tried. Napríklad písmenom A by sa označovali akusticky vysoko komfortné budovy a písmenom F tie najhoršie. Každý by si tak ešte pred kúpou mohol overiť akustické parametre nového obydlia, čiže akú kvalitu si za svoje peniaze kupuje.
ZDROJ PR článok spoločnosti Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products, s.r.o.