Nízkoenergetickosť domu a tepelná izolácia

Nízkoenergetickosť domu a tepelná izolácia

14. 03. 2012
Zdieľať

Ľudia chcú bývať ekonomicky, teda nízkoenergeticky a s predpokladom, že nízky odpočet za celoročnú spotrebu energie im postupne vynahradí náklady spojené s náročnejšou stavbou rodinného domu.

Nanajvýš pri nepriaznivom počasí rátajú s menšími platbami za dohrievanie privádzaného vzduchu teplou vodou zo zásobníka; teda v čase, keď sa pasívne solárne zisky zo zasklených plôch obrátených na juh približujú k nule. Murované, montované drevostavby, ale aj kombinované stavby nízkoenergetických domov vyrástli za posledné roky aj zo slovenskej pôdy. Na to, aby sa im darilo naozaj nízkoenergeticky, potrebujú okrem poriadnej akumulačnej vrstvy betónových podláh a dôkladného utesnenia okien, dverí a iných priestupov obvodovým plášťom či strechou súvislú a dôsledne uloženú vrstvu tepelnej izolácie hrubú aspoň 15 až 25, v prípade pasívneho domu aj 35 centimetrov.

Tento údaj sa však musí prepočítať a prispôsobiť skutočne použitým druhom a hrúbkam stavebných materiálov, druhu stavby a miestu, ktoré si stavebník vybral na stavbu svojho rodinného domu. Tepelnoizolačné vlastnosti obalových konštrukcií charakterizuje súčiniteľ prechodu tepla (U), ktorý sa mení v závislosti tak od hrúbky tepelnej izolácie, ako aj druhu použitého materiálu. Čím je nižšia hodnota U (W/(m2. K)), tým je väčší predpoklad, že obvodová stena nebude trpieť vysokými tepelnými stratami. Iné bude zateplenie konštrukčne rovnakého obvodového plášťa domu postaveného na nížine južného Slovenska ako toho, ktorý vyrastie pod Tatrami.

Kvalita zateplenia stavebného objektu ovplyvní spotrebu energie, teplotu vnútorných povrchov stien, samotného vnútorného prostredia a je zodpovedná za podiel kondenzácie vodných pár v konštrukciách najmä na rozhraní izolácie a obvodovej steny. Požadovaná, a tým aj optimálna hodnota súčiniteľa prechodu tepla plnou obvodovou stenou nízkoenergetického domu by mala dosahovať maximálnu hodnotu 0,25 W/(m2. K), pasívneho domu 0,15 W/(m2. K).


Nízkoenergetickosť domu a tepelná izolácia

1079291
Dano Veselský

Dôkladnú projektovú prípravu prepracovanú do detailov, ktoré zohľadnia zákonitosti stavebnej fyziky, vyžaduje aj rekonštrukcia staršieho objektu, ktorý by mal fungovať v nízkoenergetickom štandarde. V tomto prípade si okrem súvislej vrstvy izolácie treba dať pozor aj na umiestnenie inštalácií. Dodatočné zasekávanie do obvodových stien nielen oslabuje nosnosť zvislých konštrukcií, ale v miestach uloženia inštalácií sa zväčšuje pravdepodobnosť tepelných strát.

Vo všeobecnosti platí, že ak sa inštalácie musia ťahať pozdĺž obvodových stien, potom pre ne treba nevyhnutne zhotoviť inštalačné predsteny. Vzniku tepelných mostov „prajú“ miesta styku jednotlivých častí stavebných konštrukcií alebo aj miesta, kde sa mení skladba použitých stavebných materiálov.

Nemci i Rakúšania sa objemom výstavby pasívnych a nízkoenergetických domov približujú vysnívanej predstave o sebestačnom využívaní energie v rodinných, dôkladne zaizolovaných domoch zásobovaných teplom z veterných elektrární, slnečných kolektorov alebo bioplynových staníc. Majú za sebou množstvo skúseností a úspešných realizácií nízkoenergetických objektov, tak ako architekt Rudolf Lesňák.


Nízkoenergetickosť domu a tepelná izolácia

1079292
Dano Veselský

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste

Ako možno prestavať starší rodinný dom do nízkoenergetického štandardu?
Do „neštandardu“ možno prestavať takmer akýkoľvek dom pomocou stavebných úprav, ktoré znížia jeho tepelné straty, to znamená elimináciou existujúcich tepelných mostov, vyhotovením kvalitnej a dostatočnej tepelnej izolácie a výmenou zasklenia. Pasívne a aktívne zisky slnečnej energie možno zvýšiť zväčšením plôch južného zasklenia alebo pridaním slnečných kolektorov či fotovoltickych panelov.

Sú na Slovensku dostupné všetky technológie k stavbe nízkoenergetických a pasívnych rodinných domov?
Áno, sú. Problém nie je v nedostupnosti technológií a materiálov, skôr v nedostatku skúseností na strane projektantov, ale aj realizátorov. Všetko nekonvenčné a nepoznané je v istej miere zdrojom obáv. Z toho vznikajú mýty, napríklad o extrémnej predraženosti takýchto stavieb.

Na čo si má dať pozor ten, kto sa rozhodne stavať v našich zemepisných šírkach?
Na architekta a robotníkov :-). Oboch si treba vyberať podľa skúseností a referencií z predchádzajúcich stavieb. Ideálne bude navštíviť realizácie, porozprávať sa s obyvateľmi už postavených domov. Dôležitou vecou je výška a položky rozpočtu. Architekt, ktorý má za sebou viacero úspešných realizácií, vie ľahko prepočítať reálnu cenu za štvorcový meter bez rizika budúceho neprimeraného zvýšenia. Má prehľad o vývoji cien, a tak sa nemôže stať, že investor počas stavby zistí, že pôvodné financie mu už zďaleka nestačia.

Aký postup zateplenia a akú hrúbku izolácie treba zvoliť pri výstavbe nízkoenergetického domu v závislosti od použitého druhu stavebného materiálu?
Na toto nejestvuje jednoznačná odpoveď. Izolačných aj stavebných materiálov je čoraz viac a stále sa zdokonaľujú už objavené alebo vyvíjajú nové. Čo platí dnes, nemusí platiť zajtra. Dôležitá je však snaha používať ekologické produkty vyrobené z obnoviteľných zdrojov. Boli prípady, keď sme takéto domy izolovali dokonca slamou.

Aké najčastejšie chyby sa môžu stať pri napojení izolácie v blízkosti stavebných otvorov – okien, dverí, priestupu komínového telesa cez strešný plášť…
Ako pri všetkych ostatných stykoch stavebných konštrukcií a odlišných materiálov hrozí nebezpečenstvo vzniku tepelných mostov a možnosť porušenia vzudchotesnosti obvodového plášťa. Vzhľadom na to, že nízkoenergetická stavba je náročná na vyhotovenie detailov, ktoré sa líši od bežnej praxe nášho staviteľstva, musí architekt ešte v projektovej príprave detaily spojov a napojenia konštrukcií podrobne rozkresliť a vysvetliť stavebnej firme. Naozaj si neviem predstaviť úspešné zhotovenie nízkoenergetického domu len na základe stavebného povolenia tak, ako je to u nás zvykom.

Kde ešte v konštrukcii domu môže vzniknúť riziko tepelných mostov?
Skutočne kdekoľvek, kde je narušená konzistentnosť obvodového plášťa a kde ostane nepovšimnutý a nezaizolovaný teplovodiaci prvok. Tu sa uvoľní miesto na vznik tepelných mostov, podobne ako pri nevhodne pripevnenej markíze, elektrickej zásuvke osadenej z exteriérovej strany, pri nesprávnom osadení rámov okien alebo aj v prípade nedostatočne, respektíve vôbec nezaizolovaných základov.

Je správny názor, že čím je hrubšia vrstva tepelnej izolácie, tým je väčšia záruka, že dom bude fungovať v nízkoenergetickom štandarde?
Dostatok tepelnej izolácie je len jeden z faktorov ovplyvňujúcich nízkoenergetickosť domu. Hrubá izolácia minimalizuje riziko tepelných strát, ale za akú cenu? Každý centimeter hrúbky navyše zmenšuje veľkosť využiteľnej plochy vnútri budovy. To si každý investor premyslí…

Kategória: Stavba a rekonštrukcia
Tagy: zateplenie
Zdieľať článok

Diskusia