Vonkajšie spevnené plochy

Estetika, ale aj bezpečnosť

Záhrada alebo terasa si vyžadujú starostlivé uváženie, aký povrch zvolíme na miesta s príjemným vonkajším sedením, čo dáme na chodníky či na príjazdovú cestu, z akého materiálu postavíme vonkajšie schodisko. Pretože na našom trhu je v súčasnosti dostatočné množstvo materiálov, výber je oveľa ťažší. Na vonkajšie plochy sa rovnako hodí keramika, kameň aj betón, za určitých podmienok dokonca aj drevo. Všetky materiály sa dodávajú vo formách prispôsobených vonkajším podmienkam a odolných proti poveternostným vplyvom.

Celistvá vrstva (betón alebo asfalt) môže pri zmršťovaní sa a rozpínaní vplyvom teplotných zmien alebo zaťaženia praskať. Výhodnejšia je teda dlažba, ktorá je vlastne prirodzeným systémom dilatačných škár. Pri kladení akejkoľvek dlažby veľmi záleží na kvalitnom podklade. Práve neodborne urobený podklad spôsobuje praskanie veľkých dlaždíc, iba málokedy je na vine nekvalitný materiál. Ťažké dlažby sa kladú do pripraveného zhutneného lôžka z drveného kameniva a škáry sa vysypávajú pieskom. Ľahké dlažby s menšou hrúbkou, ktoré sa kladú do betónového lôžka, zase potrebujú dokonale rovný a pevný podklad. Väčšina firiem, ktoré dodávajú exteriérové dlažby, podklad sama odborne pripraví alebo zabezpečí realizačnú firmu, s ktorou majú vlastné dobré skúsenosti.

Jednou z najdôležitejších požiadaviek na vonkajšiu dlažbu je bezpečný povrch, na ktorom nehrozí pošmyknutie a zranenie pri páde, najmä v mokrom stave. Väčšina interiérových dlažieb zostáva, okrem času, keď sa umýva, suchá a napríklad gumová alebo plastová podrážka (dokonca aj koža bosých chodidiel) k suchému hladkému povrchu priľne, nešmýka sa. Problémy s hladkým povrchom vznikajú až v kúpeľniach, kde sa našpliecha. Úplne nevhodné sú dlažby s hladkým povrchom na vonkajšie terasy alebo na schody. Stačí malá prehánka – a z dlažby sa stáva klzisko. Väčšina výrobcov dlažieb, či už keramických, alebo kamenných, s protišmykovým povrchom vonkajších dlažieb automaticky počíta. Stavebník by však nemal zabudnúť, že aj na niektoré vnútorné dlažby by sa mal pozerať ako na exteriérové – napríklad pri zastrešených bazénoch, kde pošmyknutie na mokrej dlažbe najčastejšie spôsobí úraz.

Kamenné dlažby

Z tradičných materiálov sa v záhradách odnepamäti využíva kameň, ktorý vyniká dobrou trvanlivosťou, odolnosťou proti poveternostným zmenám a predovšetkým prirodzenou krásou svojej štruktúry, ktorá dokonale zapadá do prírodného prostredia. V minulých desaťročiach sa nahrádzal keramikou či betónom, neskôr aj umelým kameňom. Dôvodom boli ich výhodnejšia cena a väčší výber vo farebnosti a v množstve vzorov; pri terasách rozhodovala aj menšia hmotnosť, pretože kameň s hrúbkou minimálne 3 cm príliš zaťažoval nosnú konštrukciu.

Kameň však dnes prežíva svoju renesanciu. Vďaka novým technológiám pri ťažbe, ako aj pri spracovaní sa znížila nielen cena, ale aj hmotnosť – dnes sa bežne dodáva kameň s hrúbkou 1 cm a jeho hmotnosť sa tak vyrovnáva ostatným materiálom. Vďaka obchodu so zahraničím sa podstatne rozšírila ponuka štruktúr a farieb, kameň sa k nám dováža z celého sveta. Opäť sa stal veľmi obľúbeným materiálom architektov a staviteľov, ktorí dávajú prednosť trvalým hodnotám pred módnosťou. Kameň na vonkajšie spevnené plochy musí mať protišmykovú úpravu; neleští sa ako do interiérov. Najbežnejší a najlacnejší spôsob úpravy je pieskovanie. Uplatňuje sa aj ušľachtilejšie opaľovanie, pri ktorom sa zvýrazní štruktúra kameňa, a nezanedbateľnou výhodou je aj jednoduchá údržba.

43718

Keramické dlažby

Keramická dlažba určená do exteriérov sa od vnútorných dlažieb odlišuje predovšetkým mrazuvzdornou úpravou. Obľúbené sú dlažby napodobňujúce povrch kameňa, ale väčšinou aj laik okamžite spozná rozdiel. Pritom práve keramika, ktorá nič nepredstiera, ale štruktúrou povrchu priznáva sama seba, je oveľa prirodzenejšia a v záhrade či na terase dosiahneme pomocou nej oveľa priaznivejší estetický účinok. Výhodou keramiky môže byť aj jednoduché farebné zladenie s interiérovou dlažbou na prechodoch medzi domom a záhradou, a to nielen vo vstupných halách alebo zimných záhradách, ale aj vtedy, keď použijeme dlažbu v obytnom priestore, na ktorý priamo nadväzuje vonkajšia terasa. V lete, keď sa dvere presklenej steny otvoria dokorán, človek takmer nevníma rozdiel medzi bývaním v byte a vonku.

Tehla

V záhradách sa uplatňuje aj tehlová dlažba, ktorá najmä v kombinácii s murovanými stienkami alebo murovanými lavicami na sedenie vytvára v sviežej zeleni prekvapivú a romantickú atmosféru. Na použitie v záhrade by sa ale mala použiť špeciálna klinker tehla, ktorá na rozdiel od obyčajnej nenasiaka a je odolná proti mechanickej záťaži a napríklad aj zimnému soleniu. Klinkerové tehly sú nenáročné na údržbu.

43712

Betón a jeho tvary

Betónové dlažby takisto už dnes nie sú v záhradách cudzorodým prvkom. Tak ako pri keramike, aj pre ne platia rovnaké estetické pravidlá: dlažba by sa nemala „hrať” na to, čím nie je a nemôže byť. Betón sa nestane kameňom ani keramikou, ale môže dobre vyzerať, keď sa vyzdvihnú jeho prirodzené vlastnosti. Predovšetkým je pevný a dobre znáša veľké zaťaženie, je spevňujúcim či nosným prvkom. Dokonca aj na fasádach domov alebo interiérových stenách sa pohľadový betón nemusí za seba hanbiť. Betón možno sfarbiť už pri výrobe pridaním farebných cementov, takisto sa môže stať podkladom, ktorý spája okruhliakové či kamienkové povrchy. Pretože spôsob výroby umožňuje vytvoriť akýkoľvek tvar, je najvhodnejší na výrobu zatrávňovacej dlažby.

Betónovú dlažbu spoľahlivo využijeme na príjazdových cestách ku garáži, kde znáša najvyššie zaťaženie. Na betóne sa auto nebude kĺzať ani na zvažujúcom sa teréne. Pre tých, ktorí chcú betón v okolitom trávniku potlačiť, je ideálnym riešením zatrávnená dlažba (môže sa dokonca položiť len v dvoch úzkych pruhoch).

Nekonvenčné riešenie

Za určitých podmienok sa na vonkajšie priestory, napríklad terasy, využíva aj drevo. Ideálnym materiálom je dubové drevo, ktoré ani vo vode nepodlieha hnilobe alebo rozpadu. Ostatné druhy dreva (ak nepočítame tíkové, ktoré je odolné aj proti slanej vode) musíme chrániť vhodným náterom. V nijakom prípade by však nemalo byť drevo v dlhšom kontakte s vlhkom (napr. so zeminou). Ak má možnosť po daždi dlhšie schnúť, nemusíme sa obávať hniloby. Riešením bývajú vzdušné rošty uložené na vyspádovanom betónovom podklade, z ktorého voda po daždi voľne odteká. Drevo je veľmi príjemné na dotyk bosého chodidla a najmä v kombinácii so zarastenými a rozkvitnutými pergolami pôsobí aj opticky veľmi teplo, navodzuje atmosféru tradičného vidieckeho domova.

V čase, keď na našom trhu ešte boli nedostatkovým tovarom aj bežné stavebné materiály a väčšina staviteľov sa musela stať domácimi majstrami, murármi a záhradníkmi zároveň, „hitom” v záhrade bývali staré železničné pražce. Robili sa z nich schody, obrubníky záhonov či vyrovnávacie múriky, ktoré odolávali dažďu aj mrazu. Napúšťali sa olejom alebo fermežou, ktoré im dodávali starodávnu patinu. Toto riešenie nemyslíme ako návod, ale ako príklad, že aj drevo môže byť v záhrade trvanlivým materiálom.