Príčiny a následky vlhkosti v stavbe

Stavba je ustavične vystavovaná rôznym druhom vlhkosti, ktorá na ňu niekedy doslova útočí. Okrem dažďa a snehu, teda okrem priamej vlhkosti, musí budova odolávať agresívnej vode, podzemnej vode a skondenzovanej vodnej pare. Chybné, chybne urobené alebo osadené, či dokonca chýbajúce klampiarke prvky umožňujú stekať vode priamo po stene, a tak sa dostať aj do jej konštrukcie. Takýto vnik spôsobuje najrozsiahlejšie poruchy. Ak stenu do dostatočnej výšky nechráni hydroizolácia, zrážková voda môže po odrazení sa od terénu „oprskať“ stenu. Ak nemá dom správne vyspádovaný odkvapový chodník, hromadí sa voda pri styku terénu a steny, a už v prípade malej poruchy na hydroizolácii môže do nej vnikať.

Obzvlášť nebezpečnou je čoraz častejšia agresívna atmosférická voda, ktorá obsahuje zriedenú kyselinu sírovú a uhličitú. Po odparení vody zostávajú v omietke zvyšky kyselín, vplyvom ktorých omietka na postihnutých miestach opadá. V stavebných konštrukciách sa môže šíriť vlhkosť i vzlínaním, zanedbať nemožno ani vlhkosť vznikajúcu kondenzáciou. Ak dom nespĺňa základné tepelno-technické požiadavky, nemá dostatočný tepelný odpor či správnu skladbu vrstiev, voda na jeho povrchu či v jeho konštrukcii kondenzuje, čo sa prejavuje plesňami na vnútornom povrchu, najmä v kútoch a na tepelných mostoch.

Následky vlhkosti

Vlhkosť znižuje tepelnoizolačnú schopnosť všetkých materiálov, teda i muriva. Vlhké interiérové povrchy, ktoré vznikajú ako dôsledok nedostatočného tepelného odporu alebo ako následok zvlhnutej steny, vytvárajú dobré podmienky pre rast a tvrobu plesní i húb.

57632

Soľ, ktorá nie je nad zlato

Veľké nebezpečenstvo predstavujú soli. Dostávajú sa do muriva napríklad z posypových solí a z netesných odpadových potrubí. Nech už je ich pôvod akýkoľvek, prináša ich do muriva voda. V murive vytvárajú výkvety, ktoré môžu byť na povrchu omietky – tzv. „mapy”. Okrem toho sú soli hydroskopické, čo znamená, že prijímajú vlhkosť zo vzduchu.