Rekonštrukcia domu v pamiatkovo chránenej zóne

Rekonštrukcia domu v pamiatkovo chránenej zóne

13. 09. 2005
Zdieľať

Architektonické pamiatky a ich zoskupenia v mestskom alebo vo vidieckom prostredí sú významnou súčasťou kultúrneho dedičstva spoločnosti. Na kultúrne dedičstvo má každý z nás ústavou zaručené právo, podobne ako na vyhovujúce životné prostredie, ochranu zdravia či osobnú bezpečnosť. Desiatky našich historických miest a obcí štát vyhlásil za pamiatkové rezervácie alebo pamiatkové zóny. Okolo významných pamiatok niekedy sú tzv. ochranné pásma. Aj tie patria k miestam, kde dom nemusí byť menovite uvedený v zozname kultúrnych pamiatok, no napriek tomu pri jeho úpravách treba rešpektovať podmienky určené pracovníkmi územno-príslušného pracoviska štátnej pamiatkovej ochrany.

Zatiaľ čo pri kultúrnych pamiatkach posudzujú pamiatkari všetky stavebné zásahy vrátane drobných úprav a opráv, pri ostatných objektoch v plošne chránených územiach je zvyčajne rozhodujúci vonkajší vzhľad stavby. Skutočnosť, že dom je kultúrnou pamiatkou alebo že sa nachádza na území s plošnou pamiatkovou ochranou, je z hľadiska prípadných obmedzení pri jeho stavebných úpravách pre vlastníka dôležitá. V niektorých prípadoch totiž vznikajú pri uplatňovaní verejného záujmu situácie, keď sú vlastnícke práva majiteľa nehnuteľnosti čiastočne obmedzované. A to nemusí byť vždy príjemné. Čo sa s tým dá robiť?

Úloha vlastníka

Úloha vlastníka kultúrnej pamiatky alebo nehnuteľnosti situovanej na území s plošnou pamiatkovou ochranou je pre zachovanie kultúrneho dedičstva veľmi významná. Optimálny je, prirodzene, stav, keď si vlastníci sami uvedomujú hodnoty okolitého prostredia. Pochopenie kultúrnych hodnôt im pomôže prijať aj prípadné znevýhodnenia pri obnove. Je veľa ľudí, ktorí si dom v historickom prostredí vybrali práve pre kvality, ktoré iným môžu byť utajené. V takých prípadoch sa zaznamenáva aj rastúci záujem o tradičné „netoxické“ stavebné materiály – drevo, hlinu, keramiku. Dokonca aj prirodzená ľudská túžba vlastniť niečo výnimočné, čo nikto iný nemá, môže sa jednoduchšie uspokojiť v historickom prostredí ako na sídliskách či v moderných obytných zónach. V mnohých prípadoch však majitelia získali svoj dom iným spôsobom ako kúpou, a to sobášom, dedičstvom alebo reštitúciou. Tí majú niekedy celkom odlišné predstavy o využití domu a o jeho podobe.

Povolené zmeny

Ak uvažujeme o kúpe domu v mieste s plošnou pamiatkovou ochranou, najlepšie je stretnúť sa s miestnym pamiatkarom ešte pred kúpou nehnuteľnosti a zoznámiť sa s tým, aké stavebné úpravy sú pri konkrétnom objekte v budúcnosti akceptovateľné. Pri tejto príležitosti je vhodné spýtať sa nielen na eventuálne zásahy do objemu celej stavby, teda na možnosti prístavby a nadstavby (alebo, naopak, demolácie), ale aj na podmienky realizácie podkrovia, a najmä na spôsob osvetlenia podkrovného priestoru. Dôležité je vopred poznať aj prípadné obmedzenia týkajúce sa použitia materiálov na povrchy a ich farebnosť. Ide najmä o strešné krytiny, okná, dvere, niekedy aj o oplotenie. V budúcnosti bude zrejme čoraz dôležitejšie aj hospodárenie s energiami, preto nezaškodí spýtať sa aj na možnosť zateplenia fasády, prípadne na podmienky inštalácie slnečných kolektorov.

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste

Niekto by mohol namietať, že kto sa veľa pýta, veľa sa dozvie a že si privolaný pamiatkar „navymýšľa“ veci, ktoré by mu inak ani nenapadli. Nedá sa to, samozrejme, úplne vylúčiť, ale na druhej strane nie je nič horšie, ako keď si človek zakúpi nehnuteľnosť s určitou predstavou alebo dokonca s konkrétnym podnikateľským zámerom a až pri návšteve úradu zistí, že všetko je inak, ako si predstavoval. Niekedy môžu byť požiadavky vlastníkov a pamiatkovej ochrany natoľko rozdielne, že pre všetky strany je najlepším riešením realizovať zámery stavebníka úplne inde, v mieste, kde kontext so zachovanou historickou zástavbou nehrá takú dôležitú úlohu.
Pri komunikácii s pamiatkarmi je vždy vhodné vyzbrojiť sa informáciami – zistiť si niečo o histórii upravovaného objektu, rozhliadnuť sa po okolí a potom ponúkať také riešenia, ktoré vychádzajú z miestnej stavebnej tradície. Inšpiráciu na riešenie čiastkových problémov možno hľadať aj v iných lokalitách. Napríklad aj na dovolenke sa oplatí chodiť s otvorenými očami.

Kvalitný projekt sa oplatí

Neoceniteľným pomocníkom pri prestavbe je kvalitný projektant. Pri úpravách priečelia a strechy sa oplatí osloviť architekta, a to vždy radšej vnímavého a pokorného pozorovateľa než sebavedomého dizajnéra. Veľmi dôležité sú predchádzajúce referencie. Objavujú sa totiž aj takí „majstri“, ktorí si nechajú od investora dobre zaplatiť za spracovanie niekoľkých podrobných variantov. Pritom už vopred vedia, že u pamiatkarov s nimi určite neuspejú. Prepracovanie potom dávajú za vinu úradníkovi, s ktorým údajne „nebola reč“. Takisto nie je príliš rozumné nechať si projekt spracovať od známeho, ktorý projektuje len novostavby. Predchádzajúca skúsenosť projektanta i dodávateľa stavebných prác s tradičnými materiálmi a znalosť typológie historických stavebných konštrukcií je totiž veľmi podstatná. Mnohé zo starých technologických postupov už síce patria minulosti, ale to neznamená, že by sa staré stavby nedali opraviť. Dvojnásobne to platí pri zásahoch do statiky domu. V snahe ušetriť na skúsenom odborníkovi investor často zaplatí mnohonásobne viac pri realizácii nadbytočných alebo dokonca nevhodných opatrení.

Kategória: Stavba a rekonštrukcia
Tagy: pamiatka plánovanie rekonštrukcia
Zdieľať článok

Diskusia