Ako si poradiť s vlhkými múrmi na dome

Zápach zatuchliny, ktorý možno cítiť najmä v starších domoch (ale nielen v nich), býva poznávacím znamením zvýšenej vlhkosti a prvým krokom na ceste k nepríjemnostiam. Príčin môže byť mnoho, ak má však stavba viac než 30 rokov, je veľmi pravdepodobné, že zdrojom nadmernej vlhkosti sú obvodové múry.

Nepríjemné je, že ak sa tento problém objaví, bude sa neustále zhoršovať. Voda, ktorá vzlína kapilárami v murive, totiž nesie so sebou aj rozpustné soli (dusičnany, chloridy a sírany), ktoré sa usádzajú v kapilárach. Tým sa zmenšuje ich priemer, čo je zlá správa, pretože tenšie kapiláry umožňujú vzlínanie vody do väčšej výšky. Voda sa z povrchu muriva odparuje a zanecháva na omietke známe „mapy“ vysušených solí, podľa ktorých môžete sledovať postup skazy. K soliam sa obvykle pridajú aj riasy a plesne, ktorým sa na vlhkom podklade darí, a stena začne pripomínať Saudkove fotografie.

Navyše, soli pri kryštalizácii zväčšujú svoj objem a vplyvom kryštalického tlaku sa rozrušujú stavebné materiály, čo sa na povrchu prejaví odlupujúcou sa omietkou. Tento proces sa neustále opakuje a škody sú čoraz väčšie. Nejde však len o poškodenie konštrukcií, teda o degradáciu ich statických a tepelnoizolačných vlastností, s čím sú spojené napríklad vyššie náklady na vykurovanie.

Vlhké prostredie je ideálne na rast plesní a hnilobných baktérií, ktoré poškodzujú zdravie obyvateľov domu a môžu byť príčinou chronických dýchacích problémov, astmy, bolestí hlavy atď. Je teda jasné, že vlhké múry nemôžete nechať tak, i keď riešenie obvykle nebýva ani jednoduché, ani lacné.

Mechanická bariéra proti vzlínaniu vody sa vytvorí vsunutím izolačného materiálu (napr. asfaltových pásov) do celého prierezu muriva pri tzv. podrezávaní. Zdroj: Oto Makýš

Príčiny a možnosti nápravy

Prvým krokom na ceste k náprave by malo byť zistenie príčiny či zdroja vlhkosti, druhým krokom jej odstránenie. Zdrojom vlhkosti môže byť napríklad nedostatočné vetranie, chýbajúce zateplenie, prasknuté potrubie alebo zrážková voda, ktorá sa dostáva tam, kam by nemala, napríklad pre poškodené dažďové žľaby a zvody či z blízkej cesty, z ktorej ju rozstrekujú okoloidúce autá.

Najčastejšie je však dôvodom vlhnutia múrov nedostatočná, poškodená alebo chýbajúca hydroizolácia. Voda sa tak dostáva do muriva z podložia či okolitej zeminy (vzlínaním v kapilárach v stavebných materiáloch sa dokáže dostať až do výšky 10 m). V takom prípade sa na sanáciu najčastejšie používajú jednak metódy, ktorými sa vytvorí nepriepustná vrstva alebo clona, čím sa doplní alebo nahradí chýbajúca hydroizolácia a zabráni sa prenikaniu vlhkosti do muriva, a tiež technológie, ktoré odvedú vlhkosť z muriva, a tým ho vysušia.

Rôzne metódy sa môžu použiť buď jednotlivo, alebo v kombinácii, a to podľa konkrétnej situácie (rozsahu poškodenia, stupňa vlhkosti a zasolenia muriva a pod.)

Zdroj: Axall

Vytvorenie pevnej mechanickej bariéry

Dodatočná nepriepustná vrstva, ktorá nahradí chýbajúcu hydroizoláciu, sa zabezpečí pri tzv. podrezaní muriva, pri ktorom sa do celého prierezu múra vloží, vsunie alebo vtlačí hydroizolácia. Na vytvorenie takejto bariéry sa môžu použiť rôzne materiály od bežných asfaltových pásov (hrubých asi 4 až 5 mm) až po špeciálne profilované nehrdzavejúce plechy.

Táto metóda funguje spoľahlivo, no v niektorých starších stavbách, ktoré boli dlhodobo vlhké, môže zapríčiniť nepríjemný efekt – citlivejšie materiály, napríklad hlinené tehly, sa môžu v dôsledku veľmi rýchleho presušenia začať rozpadávať. Preto sa v takýchto prípadoch odporúča skôr vytvorenie niektorej z injektážnych bariér.

Vytvorenie bariéry pomocou injektáže

V tomto prípade sa do otvorov vyvŕtaných do poškodeného muriva napustí suspenzia, ktorá vo vrtoch reaguje a vytvorí tým hydroizolačnú bariéru brániacu prenikaniu vody.

Tesniace clony, ktoré sa vytvárajú technológiou injektáže, sa obvykle označujú ako chemické, kryštalické či hydrofobizačné. Dokážu veľmi účinne izolovať murivo proti vzlínajúcej vlhkosti, pričom je ich výhodou pomalšie vysušovanie. Steny teda nie sú odvlhčené „šokovo“ ako pri podrezávaní.

Sanačné omietkové systémy

Môžu doplniť niektorú z predchádzajúcich technológií spolu s ďalšími opatreniami, napríklad vytvorením paropriepustných úprav okolia. Postarajú sa totiž o odvedenie zvyškovej vlhkosti zo stien a o ich celistvý a suchý povrch. Keďže vďaka špeciálnemu rozloženiu pórov zabezpečujú odvlhčovacie sanačné omietkové systémy mimoriadne rýchle odparovanie vlhkosti z muriva, pričom samotná omietka zostáva suchá, môžu sa v niektorých prípadoch použiť aj ako samostatná ochrana proti vzlínajúcej vlhkosti, ktorú dokážu udržať na prijateľnej úrovni.

Systém obvykle tvorí kontaktný mostík (prípadne doplnený aj náterom na ochranu proti výkvetom solí alebo na spevnenie podkladu), odvlhčovacia sanačná omietka (jedno- alebo viacvrstvová), ktorá zabezpečuje odvádzanie vlhkosti vo forme pary, a finálna povrchová úprava – náter alebo omietka.

Aké sú ďalšie možnosti

Neinvazívne, teda bez väčších stavebných zásahov, možno vlhké múry vysušiť napríklad zohrievaním alebo pomocou technológií založených na elektrofyzikálnych princípoch, ako je aktívna elektroosmóza.

Elektrofyzikálne metódy spočívajú vo vytvorení takého elektrického poľa, ktoré obráti kapilárne prúdenie opačným smerom, takže vytláča vlhkosť z muriva do zeme. Fungujú však len počas existencie vhodného elektrického poľa a na jeho vytvorenie je nutné dodávať do odvlhčovacieho systému elektrický prúd. Ak uvažujete o niektorej z technológií z tejto skupiny, určite si overte jej fungovanie prostredníctvom referencií, a to najlepšie osobne. Riziko totiž spočíva v tom, že môžu mať aj opačný účinok – môžu vzlínanie vody urýchliť alebo vyvolať.

Posúdenie stavu muriva a návrh vhodného spôsobu sanácie by ste mali nechať na odborníka, je však dobré mať predstavu o rôznych možnostiach a postupoch. Každopádne sa vyhnite metódam, ktoré nie sú primerane vedecky a technicky podložené.

Príklad realizácie sanačného omietkového systému

1. Príprava podkladu

Najskôr sa mechanicky odstráni poškodená omietka až na pevné jadro (asi meter nad zasiahnutú oblasť). Na upravený podklad sa potom nanesie kontaktný mostík – sanačný prednástrek. V prípade potreby sa takto upravený podklad pred nanesením sanačnej omietky ešte navlhčí.

Nanesenie omietky.Zdroj: Baumit

2. Nanesenie omietky

Ručne alebo strojovo sa v jednom kroku nanesie sanačná (odvlhčovacia) omietka v potrebnej vrstve, ktorá sa stiahne do roviny latou. Pri jednovrstvovej aplikácii sa omietka zahladí a po miernom zavädnutí sa vyhladí vhodným hladidlom.

Finálna úprava. Zdroj: Baumit

3. Finálna úprava

Finálnu úpravu fasády môže tvoriť fasádna farba alebo vhodná fasádna omietka. Pred jej aplikáciou je potrebné naniesť penetračný náter.

Pripravila: Erika Kuhnová
Foto: Axall, Baumit, Mapei, Oto Makýš
Zdroj: časopis Môj dom