Vlhkomilné povrchy

Voda, vlhko, striedanie teplôt, meniaca sa klíma – to nie sú zmienky o vrtošivom počasí: hovoríme o prostredí vo vašich kúpeľniach a kuchyniach. V priestore nášho bytu či domu sú najviac vystavené vlhku a vode plochy za kuchynskou linkou a steny v kúpeľniach. Je nad slnko jasnejšie, že týmto povrchom treba venovať mimoriadnu pozornosť.

Drevo do dažďa

77668

Nedajte si ho, keď to tak dobre vyzerá na fotografiách a v katalógoch. Áno, ale skúste sa začať pýtať ľudí, ktorí sa točia okolo návrhov a realizácií interiérov. Každý dá nejakú radu, ale z množstva oslovených architektov a dodávateľských firiem sa zatiaľ nikto nechytil tejto témy naplno. Dôvodov je niekoľko. Realizácií (najmä tých kúpeľňových) u nás nie ja tak veľa. Tie, ktoré sa vydarili, asi čakajú na to, či sa dostatočne osvedčia vo vlhkom prostredí. Na prvý pohľad logickým argumentom pre použitie dreva je jeho predošlý život. Vtedy bolo vystavené vetrom, dažďom… tak prečo nie vlhku v kúpeľni a v kuchyni. Ponúka nám ho aj stále trendový wellness štýl. Zmäkčenie priestoru, pozitívne prúdenie energie…

77670

A čo s podkladom pod drevený obklad a čím ošetriť povrch dreviny, pre ktorú sa po zrelej úvahe rozhodneme? Odborníci sľubujú kvalitné úpravy odolávajúce vode, ktoré dokonale pripravia drevo do vlhkého prostredia. Dyhy ošetrené špeciálnymi lakmi odolnými proti vode, ktoré im pridajú na tvrdosti, sa do kúpeľní hodia viac ako masív z tuzemských drevín. Drahšou, ale istejšou cestou k radosti z drevených obkladov je výber z exotických drevín (tík, céder, ipe, iroko, wenge, makassar). Pre odvážnych sú v ponuke aj dyhované panely určené na vane. Ak to má byť naozaj štýlové, vyberte si také isté drevo, z akého je nábytok. Ak takýmto obkladom chcete poctiť pohľadovú stenu, tak naozaj iba jednu, a nielen z dôvodu šetrenia. Priveľa dreva môže opticky zaťažiť priestor kúpeľne, ale i kuchyne.

V málo vetraných kúpeľniach je najlepšie ukladať drevený obklad na rovný podklad vyzbrojený dreveným roštom, ktorý zabezpečí pri používaní dostatočný prístup vzduchu. Nech má ten váš obklad alebo podlaha šancu zbaviť sa vlhka… Ak budete obklad lepiť na čistý, suchý, rovný podklad zbavený mastnoty, v predajniach nájdete polyvinylacetátové disperzné lepidlá (napr.: EMFIBOIS 863 D3) alebo lepidlo odolné proti vode na báze polyvinylakrylátovej emulzie, ktoré neobsahuje nijaké riedidlá a trvalo odoláva vlhkosti (napr.: Emfibois 863).

77667

Plochy za pracovnou doskou, najviac vlhkom namáhané povrchy v kuchyniach, sa tiež rady prezentujú drevenými povrchmi. Ak vás nič nenúti, vystriedajte drevený povrch za drezom a varnou doskou iným, odolnejším – napríklad keramikou. A za pracovnou časťou si pokojne užívajte pohľad na drevený povrch.

Odvážili ste sa na drevenú podlahu? Drevo a keramika – pekné. Nezabudnite však, že dreviny rastúce v našich zemepisných šírkach sa nemusia správať v kúpeľniach podľa našich predstáv – sú hygroskopické (vysvetlenie pre cudzincov: rýchlo nasajú a udržia toľko vlhkosti, koľko sa do nich zmestí, a potom ju aj uvoľnia). A spolu so zmenou vlhkosti zvyknú meniť aj svoj objem a tvar. Kúpeľňa je teda prostredie, v ktorom sa odohrávajú také zmeny tepla a vlhka, aké nemusia pristať každému drevu. Ľudia od dreva majú na schopnosť dreva odolávať vlhku svojskú radu: „Dajte si tam, paninko, husté, mastné drevo: agát alebo exotiku…“ Ak na tento luxus nemáte, a predsa sa dreva nechcete vzdať, pomocnú ruku – impregnačný náter epoxidovou živicou, voskovanie alebo špeciálny povlak na domáce dreviny – ponúkajú na našom trhu viacerí výrobcovia.

Dyha drevom dýcha

Takmer na nerozoznanie od masívneho dreva sú plochy, ktorých povrch tvorí drevená dyha. Pod dyhou sa ukrýva stará známa MDF doska, alebo lepšie hustejšia, tvrdšia (a ťažšia) „HDF-ka“. Drevená dyha je šarmantná dáma so schopnosťou vyvolať dojem, že ide o poctivý prírodný materiál. Lepenie a vystriedanie textúr z nej robia moderný materiál, rozmerovo stály, ktorý, ak je jeho povrch ošetrený špeciálnym lakom, dobre poslúži aj vo vlhkom prostredí. V zahraničí si okrem kuchynského a kúpeľňového nábytku našla svoje miesto aj na obkladoch. Ak to budete skúšať, vyhnite sa sprchovacím kútom a stenám okolo vane.
 

Z lacného kraja?

Lacné dámy – plastové fólie – sa nemusia hanbiť: Polymérové fólie tvoria dostatočne pružný a odolný povrch MDF a HDF dosiek. Vzhľadom na svoju finančnú nenáročnosť a veľký výber vzorov – od jednofarebných až po imitácie rôznych druhov dreva – sú súčasťou najbežnejšej ponuky kuchynských štúdií. Nevýhodou fólií je citlivosť na vyššie teploty, najmä v kombinácii s vlhkom. So sporákom im to nemusí celkom klapať a časom sa ich povrch poškodí. Opäť platí – používať môžete, avšak držte sa trendového striedania plôch: polohu na stene za najviac exponovaným miestom aj v tomto prípade lepšie znáša keramika. Ak sa vám žiada súvislá plocha fóliovej zadnej steny, potom nezabudnite odsadiť sporák od steny aspoň o 10 cm. Ani kúpeľňový nábytok z tohto materiálu neprisúvajte na miesta, kde sa najviac prská.

77678

Nie je všetko len tak, čo sa leskne

Lesklé dosky, ktoré sú veľkým lákadlom v časopisoch a na výstavách, sa dobre znášajú aj s vlhkým prostredím. Za túto vlastnosť môžu ďakovať mimoriadne kvalitným dvojzložkovým lakom. Pod lakom sa skrýva prozaické telo – HDF doska. Farebná škála lakov je veľmi široká a umožňuje rozmanité stvárnenie s matnými alebo lesklými efektmi. Dizajnéri z takýchto dosiek nenavrhujú len skrinky, ale používajú ich aj ako zadné steny kuchynských liniek, ktoré sa lepia na čistý a suchý podklad.

Nie je kameň ako kameň

Syntetické materiály, ktorých pôvod sa odvodzuje od minerálov, sa môžu vystatovať množstvom vydarených vlastností: nemajú póry, sú homogénne, tvrdé, nehorľavé, farebne stále a odolávajú organickým látkam aj bežným chemikáliám. Okrem toho sa výborne tvarujú do požadovaných proporcií. Pre náročných klientov pripravených zaplatiť za kvalitu je v ponuke bezšvové spojenie kuchynskej pracovnej dosky s obkladom steny. Zbavíte sa tak problému so spojmi, pri ktorých obvykle hrozí, že sa do nich dostane vlhko a nečistoty.

77669

Východiskovým materiálom pri výrobe umelého kameňa sú prírodné plnivá (práškový minerál) a živica. Dobrou správou pre klientov je farebná a tvarová stálosť prakticky nezávislá na vlhkosti prostredia. Krátkodobo dokáže odolávať teplote až 200 ºC, dlhodobo teplote okolo 90 ºC. Pri extrémnom zahriatí začne tento syntetický materiál uvoľňovať zo svojich molekúl vodu, a tak zabraňuje horeniu.

Ak vás nadchýna iba prírodný materiál a máte dostatočne priestrannú kuchyňu alebo dokonca kúpeľňu, doprajte si kameň. Rátajte s tým, že kamenné dosky sa dodávajú v určitých rozmeroch a na väčšiu plochu budete musieť spájať viac kusov a popremýšľať o spôsobe utesnenia spojov. Ak sa vám zapáčil obklad z kameňa, platí, že rizikovým miestom sú škáry. Pýta to kvalitné lepidlo a tmel – materiály určené na kamenné obklady.

Sklo sa zmohlo

Nasťahovalo sa do kuchýň a kúpeľní vo veľkom štýle. Veď kúpeľni tak pristane. A ten neskutočne presvetlený priestor kuchyne. Sklo sa objavuje aj na stenách – napríklad ako materiál plôch za pracovnými doskami, kde sklené plochy pôsobia veľmi esteticky, odolávajú vode a škvrnám a dobre sa čistia.

77676

Skromná omietka a farebný náter

Omietka pristane najmä menej exponovaným miestam, kam na ňu nedočiahne voda. Na výber je vápenná štuková alebo ešte s prívlastkom pálená, ktorá si rozumie so zvlášť vlhkým prostredím. Hladená vápenná štuková omietka farbená v hmote pripomína mramor. Nájdete ju pod názvom benátska alebo marocká štuka. Nepotrebuje ďalšiu úpravu a vďaka pórovitosti vie dýchať.

Že vraj nič viac nechcete, iba za to krásne umývadlo alebo drez nekomplikovanú stenu s náterom? Možné je všetko, ale nepôjde to s hocijakou farbou a ani hocikedy. V ponuke do vlhkého prostredia je napríklad ochranný fínsky náter pod značkou Feelings Extra Durable Paint. Ide o polomatnú akrylátovú farbu s protiplesňovým prostriedkom riediteľnú vodou. Výrobca ju predurčil na nátery najmä do vlhkých priestorov alebo tam, kde sa požaduje časté umývanie stien čistiacimi a dezinfekčnými prostriedkami (plavárne, umyvárne, kúpeľne). Umývaniu odoláva viac ako 10 000 cyklov – čo je kvalitný výkon. Občas aj tak treba vymaľovať v celom byte. Teploty ju nezlomia ani do 70 ºC.

77683

Do interiérov kúpeľní a kuchýň na menej namáhané povrchy stačí napríklad biely umývateľný náter Primalex Fortissimo s možnosťou farebného tónovania. Vyššiu odolnosť povrchu dosiahneme Primalexom Procolor 2. Výrobcovia majú v ponuke aj nátery napodobujúce hrubozrnné štukové omietky. Zaujímavý povrch dosiahneme ryhovaním alebo roztieraním akrylátových alebo silikátových omietok. Ak sa predsa len nechcete vzdať omietky na stene za umývadlom, skúste ju prekryť sklom, podobne ako to robia návrhári za drezmi v kuchyniach, alebo použite na najexponovanejších miestach overený keramický obklad.

Keramika – klasika

Bez pochýb ostáva, že keramické obklady sú rokmi overenou klasikou určenou do vlhkého prostredia kuchýň a kúpeľní. Všeobecná mánia kupovať obklady viac podľa vzhľadu ako podľa kvality nebude až taký problém, ak si skontrolujete, či je vybratý obklad aj dostatočne presný. V opačnom prípade budete mať najviac problémov, ak zatúžite po tenkých, presných škárach: nepôjde to. Samotné obkladačky sú nepriepustné, ale škáry ani zďaleka túto vlastnosť nemajú, a tak obložená stena nie je vodotesná.

77684

Guláš na stenách a povrchoch

Masívne drevo, drevená dyha, fólia, lak? Len ťažko nájsť favorita. Ide len o osobný vkus a finančné možnosti? Faktom je, že steny za linkou ani v kúpeľni nemusia byť len z jedného materiálu. Ich kombinovanie môže priestor opticky odľahčiť alebo oživiť.

Drevené plochy kuchynskej linky sa výborne vynímajú vedľa povrchov upravených lakom, kov a sklo odľahčia plochu a do priestoru vnesú pocit luxusu. Kov sa objavuje najmä v podobe rámov, do ktorých sa ako výplň vkladá sklo – priehľadné alebo matné. Pri kombinácii materiálov treba často hľadieť nielen na vzhľad, ale aj na odolnosť a bezpečnosť – najmä za varnou zónou. Nie vždy je výhrou sklo a drevo. Na tomto mieste namáhanom vlhkom a teplom je vhodnejšie voliť keramiku, kov alebo umelý kameň. Ak sa stena za pracovnou doskou delí na viac častí, musí byť ich spojenie dokonalé a úplne vodotesné. Na prepojenie pracovnej dosky so stenou sa používajú hotové profily.

Ani kúpeľňa nie je len o jednom materiáli. Ak sa rozhodnete pre rôzne povrchy, pamätajte, že jedna stena, ktorá pritiahne pozornosť, je akurát dosť. Ak budete chcieť vystriedať keramický obklad inými povrchmi, smerujte ich na menej kritické miesta. Drevo či omietka ani so špeciálnym náterom zďaleka nevydržia taký nápor vody ako klasický keramický obklad.

Každý by len lepil a tmelil…

S keramickým obkladom sa dnes pracuje oveľa jednoduchšie. Na trhu sú kvalitné lepiace tmely („lepidlá“) a výplňové či tesniace tmely, ktoré majú menšiu priľnavosť a používajú sa na vypĺňanie škár a nerovností. Lepidlá majú tú skvelú vlastnosť, že sa chopia príležitosti a nepustia sa povrchov, ktoré im prišli do cesty. Majú totiž vysokú vnútornú súdržnosť a priľnavosť k povrchu tuhých látok. Tmely vo svojej pastovitej alebo tekutej podobe sa venujú vypĺňaniu štrbín a nerovností.

77680

Vlastnosti tmelov určuje druh spojiva – môže byť anorganické, na báze cementov, alebo organické. Tmely so spojivom na báze cementov sú vhodné najmä na lepenie keramických obkladov a dlažieb, prísady disperzií plastu zlepšia ich mechanické vlastnosti. Tmely s organickým spojivom, najmä pružné akrylátové, sú vhodné na tesnenie škár – napríklad v sadrokartónových konštrukciách a škárovanie obkladačiek. Pružný materiál treba používať najmä tam, kde by mal reagovať na mikropohyby podkladu – napríklad v rohoch medzi stenami a podlahou, alebo vo všetkých kútoch sadrokartónových konštrukcií, ktoré sú síce dostatočne pevné, ale vo svojej podstate pružné.

Kvalita lepidiel na obklady a dlažby na báze cementu, ktoré sa v súčasnosti používajú najviac, závisí hlavne od množstva pridaných aditív, ktoré zlepšujú niektoré ich vlastnosti. Flexibilné (pružné) lepidlo je vhodné na lepenie obkladu alebo dlažby na nesavý podklad, napríklad na obklad alebo dlažbu, alebo tam, kde sa vyžaduje pružnejšia reakcie na zmeny – napríklad teploty (nad podlahovým kúrením). Osvedčilo sa aj pri lepení na umakart s využitím adhézneho náteru. V súčasnosti sa do popredia záujmu dostávajú aj špeciálne lepidlá na veľkorozmerné gresové dlažby. Ku každému lepidlu a tmelu je výrobca povinný priložiť návod na použitie, v ktorom jasne určí, na aké materiály je tmel alebo lepidlo určené.

Postup pri izolovaní a obkladaní stien vystavených pôsobeniu vody. (SKW-MBT Slovensko)

77671	77673
Po vyrovnaní stien omietkou alebo vyrovnávacou maltou naneste penetračný alebo základný náter podľa druhu podkladu. Nechajte schnúť. Na upravený podklad – suchý, čistý, rovný a bezprašný – naneste valčekom, štetcom alebo stierkou prvú vrstvu neriedenej tekutej tenkovrstvovej izolácie.	Dilatačné škáry, pružné kúty a spoje stien s podlahou utesnite gumotextilnou tesniacou páskou. Pritlačte ju do ešte nezaschnutého náteru tak, aby pod ňou neostali vzduchové bubliny. Priestupy rúr a podlahové vpusty utesnite tesniacimi manžetami, ktoré tiež vtlačíte do ešte nezaschnutej prvej vrstvy hydroizolačného náteru. Okraje izolačných manžiet a izolačné pásky zatrite druhou vrstvou tenkovrstvovej hydroizolácie, v mieste odtoku nasaďte prírubu a pevne ju priskrutkujte. Potom naneste druhú vrstvu hydroizolačného materiálu a dokonale ním prekryte celú plochu.
77665	77666
Dilatačné škáry, prechody a rohy – všade tam patrí po nanesení prvej vrstvy stierky izolačná páska.
77675	77679
Po zaschnutí izolačnej vrstvy sa môžete pustiť do lepenia obkladu. Maltu zmiešajte s vodou podľa návodu, nechajte asi tri minúty odstáť a znova premiešajte. Zubovou stierkou naneste pružnú lepiacu maltu v tenkej vrstve na stenu aj na obkladačku (v opačnom smere).	Obkladačky alebo dlaždice nasaďte do lepiaceho maltového lôžka a ľahkým posúvaním ich vyrovnajte. Po vytvrdnutí lepiacej malty zapracujte do škár škárovaciu hmotu – nanášajte ju diagonálnym pohybom gumovou stierkou.
77681	77682
Po zavädnutí umyte obklad vlhkou hubkou a po vytvrdnutí ho dôkladne dočistite.	Do suchých, čistých a odmastených rohov a dilatačných škár natlačte trvalo pružný silikónový tmel. Na okraje nalepte ochrannú pásku, prebytočný materiál stiahnite špeciálnou stierkou a pásku odstráňte.

Miesto činu

Vlhkosť a voda kúpelňu zdolá vo chvíli, keď zabudnete na hydroizolácie – najmä na miestach najviac ostrekovaných vodou. Kritickými miestami sú okolie sprchy a vane. Ak sa vlhkosť dostane k podkladovým konštrukciám, ktoré nie sú zabezpečené hydroizoláciou, čakajú nás zložité opravy.

Riešením proti prenikaniu vlhkosti až na podklad sú náterové hydroizlácie a izolačné stierky (napr.: Ceresit CL 50), ktoré sa nanášajú podobne ako farba – štetcom alebo valčekom, v dvoch vrstvách kolmých na seba (hrúbka asi 1 mm). Do dilatačných škár, prechodov medzi podlahou a stenou, rohov a podobne sa po nanesení prvej vrstvy, kvôli nepriepustnosti, vkladá izolačná páska. Dlažbu alebo obklad môžete lepiť po dvoch až dvadsiatich štyroch hodinách. Vždy pritom treba používať penetračné, lepiace, izolačné a tmeliace materiály od jedného výrobcu, aby si navzájom sadli.

Inou alternatívou hydroizolácie sú polyetylénové fólie, ktoré sa na čistý a suchý podklad lepia s presahom podobne ako tapety. Vďaka tomu, že majú na povrchu špeciálnu úpravu zo striže, lepšie na ne priľne lepiaca hmota. Ide predsa o to, aby medzi podkladom a izoláciou nevznikli vzduchové bubliny. Lepidlo sa nanáša celoplošne a fólia sa rovnako na celej ploche zatláča do vrstvy lepidla.