03. 08. 2007
Zdieľať

Strecha je súčasne so stenami, stropom a schodiskom jednou zo štyroch základných častí každej budovy. Nielenže chráni budovu pred nepriaznivými poveternostnými vplyvmi, ako sú dážď, sneh, vietor, chlad či teplo, ale jej tvarové riešenie má veľký význam pre celkový vzhľad budovy aj z hľadiska estetiky.

Šikmá strecha sa skladá z krytiny a krovu, ktorý je nosnou konštrukciou zastrešenia. Nosné konštrukcie zastrešenia môžu byť drevené, oceľobetónové, oceľové alebo kombinované. Stále však vedú drevené konštrukcie, najmä pri návrhu šikmých striech rodinných domov. Tvary striech a strešných plôch závisia od pôdorysného tvaru budovy, využitia a polohy, ako aj od celkového architektonického riešenia. Dôležitú úlohu zohráva aj druh použitej krytiny, pretože od toho sa odvíjajú konštrukcia a sklon šikmej strechy.

Drevené krovy šikmých striech

Drevené krovy šikmých striech sú jednou z dvoch hlavných častí zastrešenia, čo znamená, že vytvárajú strešné plochy a nesú krytinu a ďalšie zaťaženie, ktoré na ňu pôsobí (vietor, sneh).


Spoje v šikmej streche

100372

Tvoria ich základné tesárske konštrukcie, ktoré sú doplnené latovaním alebo debnením pre montáž krytiny. Jednotlivé krovové sústavy majú svoje prednosti, zvláštnosti, výhody, prípadne nevýhody.

Pri voľbe vhodnej krovovej sústavy na konkrétnu budovu sú rozhodujúce tieto okolnosti: využitie budovy, jej okolité prostredie, sklon strechy v súvislosti s použitou krytinou, spôsob podoprenia nosnej krovovej konštrukcie, voľná šírka a výška strechy a, samozrejme, aj hospodárnosť navrhovaného riešenia.

Každá krovová sústava musí spĺňať tieto konštrukčné zásady:
–krov musí zaťažovať svoje podpory (steny, stĺpy, piliere) len v zvislom smere. V jazyku tesárov hovoríme, že krov je zviazaný. To docielime klieštinami, väznými trámami alebo oceľovými ťahadlami;
–v obidvoch smeroch, priečnom aj pozdĺžnom, musí byť krovová konštrukcia dostatočne tuhá;
–prierezy jednotlivých krovových konštrukčných prvkov treba navrhnúť jednak s ohľadom na vnútorné sily v nich pôsobiace a jednak s ohľadom na ich zoslabenie tesárskymi väzbami, ako sú výdlaby a zapustenia;
–väzné trámy sa musia čo najmenej namáhať na ohyb. Túto požiadavku dosiahneme v rámci možností tak, že všetky prvky, ktoré zaťažujú väzný trám, umiestnime čo najbližšie k jeho podporám (stenám, stĺpom, pilierom) a na podoprenie väzného trámu vhodne využijeme stredné nosné steny;)
–drevené časti krovu môžeme obmurovať len v krajnom prípade, a to len s dostatočným prívodom vzduchu;
–priestor podkrovia sa musí primerane vetrať a osvetliť, aby drevo netrpelo nedostatkom vzduchu a svetla.


Spoje v šikmej streche

100375

Konštrukčné riešenie spojov

Pevnosť a trvanlivosť jednotlivých drevených konštrukcií je priamo závislá od pevnosti spojov. Spájanie dreva je podmienené vzájomnou polohou prvkov, ich rozmermi a spôsobom a veľkosťou namáhania spoja. Spoje zhotovujeme odborne, presne, starostlivo, a najmä vhodnými spájacími prostriedkami (klince, skrutky, kolíky kovové kotvy, spojky, držiaky, ozubené prstencové záchytky a pod.). Styčné plochy musia byť rovné a musia na seba doliehať tak, aby boli splnené predpoklady statického výpočtu.

Spájaním jednotlivých drevených prvkov sa vytvárajú základné tesárske konštrukcie, ktoré tvoria podstatu drevených krovov. Pozostávajú z vodorovných trámov, zvislých stĺpikov a šikmých vzpier. Vzpery sú väčšinou namáhané tlakom, ale keď sú ťahané a zdvojujú sa, hovoríme o klieštinách. Jednotlivé drevené prvky sa skladajú do sústavy tuhých trojuholníkových polí. Pre trámy namáhané tlakom je vhodný štvorcový alebo kruhový prierez, pre trámy namáhané ohybom obdĺžnikový prierez postavený na výšku a pre ťahané trámy prierez pretiahnutého obdĺžnika v ľubovolnej polohe.

Nesmieme nikdy zabudnúť na zabezpečenie konštrukcie pred vybočením, čo sa dosiahne zavetrovaním. Najčastejšie tesárske konštrukcie sú sedlá, pásiky, vzperadlá, vešadlá a priečnikové nosníky. Sedlom, respektíve krátkym trámom býva vystužený drevený trám v mieste podpory, zväčša pri väčšom zaťažení a rozpätí.

Dĺžka sedla je jedna až dve pätiny rozpätia trámu. Sedlo býva spojené s nosným trámom skrutkovaním, zazubením alebo príchytkami a zoskrutkovaním. Pásik spolupôsobí pri prenášaní tlaku z trámu na stĺpik, skracuje rozpätie trámu a vystužuje konštrukciu v pozdĺžnom smere. Spojenie všetkých prvkov má byť tuhé a spája sa šikmým alebo vháňaným čapom, zabezpečeným dreveným kolíkom. Dĺžka pásika je zvyčajne 1 000 až 1 500 mm.


Spoje v šikmej streche

100385

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste

V prípadoch, keď šetríme drevom, nahrádzame pásiky doskami s prierezom 30/140 mm, ktoré pribíjame k stĺpiku a trámu. Doskové pásiky môžu byť aj zdvojené. Vzperadlo je konštrukcia, ktorej nosný trám je podopretý vzperami, ktorými sa zaťaženie prenáša priamo do podpier. Nosný trám je namáhaný ohybom a vzpery tlakom. Tesárske spoje sú zabezpečené skobami. Vešadlo sa skladá z hlavného trámu, ktorý je mierne namáhaný ťahom vešiaka a vzpier. Je to konštrukcia, ktorá vešiakmi a vzperami vynáša hlavný trám a prenáša jeho zaťaženie čo najbližšie k podperám. Vešiak namáhaný ťahom je začapovaný do hlavného trámu a ťahovú silu prenáša oceľový strmeň, ktorý obopína hlavný trám a do vešiaka je upevnený svorníkmi.

Vzpery sú spojené s hlavným trámom šikmým čapom. Osi vzpery a hlavného trámu sa majú pretínať nad podporou. Priečnikový nosník pozostáva z horného tlačeného pása a spodného ťahaného pása. Pásy či pásnice sú vzájomne spojené priečnikmi, ktoré vytvárajú najčastejšie trojuholníkovú sústavu. Spojenie prvkov v styčníku môže byť klincové, svorníkové, svorníkové s príchytkami a lepené. Podľa spôsobu spojenia jednotlivých nosných prvkov rozdeľujeme spoje drevených krovových konštrukcií na: tesársky viazané, zbíjané, svorníkové, sponové, lepené a kombinované.


Spoje v šikmej streche

100386

Tesársky viazané spoje

Podľa vzájomnej polohy spájaných konštrukčných prvkov a účelu rozlišujeme tri základné druhy tesárskych väzieb: pozdĺžne väzby (zrazy, plátovanie), priečne väzby (čapovanie, preplátovanie, kampovanie, osedlanie/zadrapnutie), zosilňovanie driev (zosilňujúce väzby, rozširujúce väzby).

Pozdĺžne väzby
Pozdĺžnymi väzbami nadstavujeme vodorovné, zvislé a šikmé prvky. Vodorovné trámy nadstavujeme spojmi, ako sú zrazy a plátovanie. Na zraz spájame tam, kde je trám podopretý po celej dĺžke alebo len čiastočne, pričom podpora musí vždy byť pod spojením. Čelá zrazov môžu byť tupé, šikmé, klinočelné alebo s čapom.

Proti vybočeniu môžeme trámy zabezpečiť tesárskymi skobami, ale aj drevenými alebo oceľovými príložkami tak, aby na každej strane spoja boli minimálne dva svorníky. Pozdĺžne nadstavovanie zvislých stĺpov a šikmých vzpier nazývame štepovanie. Čelá nadstavovaných prvkov sa najčastejšie spájajú prostým čelným zrazom. Prostý zraz, ako spoj použitý pri štepovaní stĺpov, zabezpečujeme pred bočným posunutím tesárskymi skobami alebo okovaním plochou valcovou oceľou, prípadne čiastočne zapustenými drevenými alebo oceľovými príložkami spojenými so stĺpom svorníkmi.

V mieste, kde nie je zraz dostatočne podopretý, spájame trámy pozdĺžnym plátovaním. Podobne postupujeme, keď plátujeme dlhšie pomúrnice, ale aj väznice krovu nad stĺpikmi. Plátovanie môže byť rovné, šikmé, rovnočelné, šikmočelné, klesajúce, stúpajúce, jednoduché s ozubom a pod. Spoje ešte zabezpečujeme proti bočnému posunutiu oceľovými svorníkmi a spevňujeme kovovými spojkami.

Priečne väzby
K najrozšírenejším tesárskym spojom na spojenie dvoch alebo troch drevených prvkov, ktoré sa vzájomne križujú, patrí čapovanie. Aj v prípade, že sa jeden trám končí na druhom tráme, používame tento spoj. Podľa uhla, pod ktorým sa trámy spájajú, rozlišujeme čapovanie pravouhlé alebo šikmé. Spájajú sa ním krokvy v hrebeni, vzpery a pásiky v krove, ale aj priečne trámy k stĺpikom. Základným prvkom tejto väzby je čap na konci jedného prvku a výdlab na druhom.


Spoje v šikmej streche

100377

Preplátovanie používame vtedy, keď sa v konštrukcii križujú dva vodorovné trámy alebo jeden je ukončený na druhom. Preplátovanie sa používa aj na spojenie väzníc a pomúrnic pri valbových krovoch. Rozoznávame úplné alebo čiastočné preplátovanie. Kampovanie je osadzovanie na ozub, ktoré zabráni posunutiu prvku a súčasne šetrí drevo. Nazývame tak určitý druh preplátovania, ktoré je výhodné pri križujúcich sa trámoch namáhaných na ohyb. Kampovanie môže byť jednostranné, obojstranné jednoduché, obojstranné dvojité a obojstranné rybinovité. Používame ho vo väzbe krovu pri spájaní väzného trámu a pomúrnice, väznice a trámu alebo klieštin navzájom.

Osedlanie je spoj, ktorým spájame šikmý trám s vodorovným, ako sú napríklad krokva a pomúrnica. V šikmom tráme sa vyreže sedlo, vďaka ktorému šikmý trám dosadne na hornú plochu vodorovného trámu. Spoj ešte zabezpečujeme nárožníkmi, t. j. klincami dlhými 160 až 210 mm.

Zosilňovanie driev
V miestach, kde sú trámy namáhané na ohyb, používame zosilňujúce väzby. Spojenie dvoch vodorovných trámov tak, aby pri ohybe pôsobili konštrukčne ako celok, nazývame rošt. Rošty môžu mať rozličné úpravy.

Trámy kladieme na seba a pritom dávame pozor, aby boli spojené čo najdokonalejšie a neposúvali sa. Posunutiu zabránime spojením skrutkami, skobami, rozličnými príchytkami, ozubmi, klinmi alebo kombináciou uvedených spôsobov. Rozširujúce väzby sa uplatňujú najmä pri doskách a fošniach. V praxi pritom rozlišujeme prostý zraz, spojenie na poldrážku, spojenie na drážku a pero a spojenie zvlakmi.


Spoje v šikmej streche

100373

Zbíjané (klincové) spoje

Zbíjané klincové spoje v niektorých prípadoch dopĺňajú tesársky viazané spoje. Často nahrádzajú tesárske väzby a vo veľkej miere sa uplatňujú pri konštrukciách plnostenných väzníkov, priehradových väzníkov krovu a pod. Výhodou klincových spojov je nenáročnosť a jednoduchosť ich zhotovenia a sú aj cenovo výhodné. Pre správne zhotovený spoj je dôležitý vhodný výber klincov nielen z hľadiska dĺžky, ale aj ich hrúbky, t. j. priemeru.

Na zbíjanie sa bežne používajú stavebné klince so zápustnou mriežkovanou hlavou, kolárske klince a stavebné klince s plochou hlavou. Pevnosť zbíjaných častí závisí od odporu klinca proti vytiahnutiu, na čo slúži aj ryhovanie klincov v hornej časti (pod hlavou). Klinec vtlčený kolmo na vlákna dreva drží lepšie ako klinec vbíjaný pozdĺž vlákien (do čela). V čelnom dreve sa pevnosť zvýši šikmým vbíjaním klincov.

Svorníkové spoje


Spoje v šikmej streche

100387

Svorníkové spoje používame buď ako nosné spoje bez tesárskych väzieb, alebo ako spoje konštrukčne doplňujúce tesársku väzbu. Svorník je na jednom konci ukončený štvor- alebo šesťhrannou hlavou a na druhom konci má závit, na ktorý sa naskrutkuje matica.

Pod hlavu a maticu sa ukladá kruhová podložka, aby bolo drevo v mieste spoja chránené proti otlačeniu. Otvory pre svorníky treba vyvŕtať veľmi opatrne. Vzdialenosť svorníkov v smere vlákien dreva je sedem násobok priemeru svorníka, najmenej však 100 mm.

Sponové spoje

V miestach, kde sú spájané drevené prvky namáhané prevažne tlakom a šmykom, používame ako spojovací materiál špeciálne kovové spony z lisovaného plechu alebo antikora. Používame nosiče trámov, papuče trámov, univerzálne spojky, ťahové pásy kotvy väzníc, dierované platne a pásy, držiaky krokiev. Spony majú rôzny tvar, väčšinou kruhový (prstencový) alebo obdĺžnikový.

Takzvané tanierové spony majú v priereze tvar T alebo Z. Sú otvorené, uzavreté, ozubené, jednostranné alebo obojstranné. Najmä použitie ozubených kovových spôn má široké využitie. Netreba pre ne vydlabať lôžko, takže montáž je jednoduchá a po stiahnutí konštrukcie vnikajú dosť hlboko do dreva, čím chránia spájané drevené prvky pred vzájomným posunutím. Všetky druhy kovových spôn majú veľkú mieru využitia, hlavne pri stavbe drevených krovových nosných konštrukcií.

Lepené spoje

Lepené spoje sú dokonalým, ale dosť nákladným spôsobom spájania drevených konštrukcií. Niektoré druhy tesárskych spojov (čapy) sa tiež spájajú lepením. Lepené spoje sa zväčša využívajú pri konštrukciách väzníkov. Takéto spoje sú veľmi pevné, húževnaté, pružné a odolávajú vode. Vyžadujú však presné opracované plochy a väčší lisovací tlak. Na lepené spoje sa najčastejšie využívajú syntetické lepidlá. Pre svoje výhodné vlastnosti (vodovzdornosť, biologická odolnosť) a ľahké použitie postupne nahrádzajú glutínové a kazeínové lepidlá.


Spoje v šikmej streche

100384

Tesárske práce na krove

Krokvy sa kladú v sklone strechy a sú osedlané na väznice. K väzniciam sa pribíjajú klincami – nárožníkmi s dĺžkou 180 až 250 mm. Vo vrchole je každá dvojica krokiev spojená rohovým čapom. Tenšie krokvy sa preplátujú. Spoj je zabezpečený dreveným kolíkom alebo protiľahlými klincami. Väznice sú nosné vodorovné trámy, ktoré sú zaťažované krokvami.

Poznáme vrcholovú (hrebeňovú), strednú a odkvapovú väznicu. Ak je odkvapová väznica uložená na povalovej nadmurovke, nazýva sa pomúrnica. Vrcholová a stredné väznice sú podopierané stĺpikmi štvorcového prierezu, ktoré sú v spodnej časti zapustené alebo sa čapujú do väzných trámov, podobne ako v hornej časti do väzníc.

Spoje sa ešte zabezpečujú skobami alebo kolíkmi. Konce väzných trámov sa impregnujú a ukladajú do káps v nosných stenách. Záhlavie nesmie byť zamurované, musí byť okolo neho minimálne 50 mm medzera. Väzný trám prenáša zaťaženie do nosných stien budovy a jeho spodná strana musí byť aspoň 80 mm nad podkrovnou podlahou.

Z hľadiska spotreby dreva je úspornejší väzný trám typu papuče, keď sa skracuje dĺžka trámu a stĺpiky sa nahradia šikmými vzperami. Pomúrnica sa zvyčajne kotví v miestach plných väzieb. Klieštiny a vzpery v plných väzbách vystužujú krov v priečnom smere. Do pomúrnice a väznice sa klieštiny začapujú. Ku krokve alebo stĺpiku sa pripájajú čapom alebo lepením, pričom spoj sa ešte zabezpečí svorníkom. Pásiky spolu s väznicami vystužujú krov v pozdĺžnom smere a sú začapované do stĺpikov a väzníc.

Kategória: Strecha, podkrovie
Tagy: šikmá strecha spoje v šikmej streche
Zdieľať článok

Diskusia