Záhrada na kopci: alebo svahy, kvitnúce múriky a skalky

Bez toho to zrejme nepôjde

Ak sa do svahu nevysadia rôzne druhy okrasných krov alebo sa nenechajú zarásť trávou, nezaobídu sa bez stavebných zásahov, najmä pri väčších prevýšeniach. Svah treba stabilizovať pevnými podpornými múrikmi alebo drevenými podvalmi, dôležité je vybudovať aj schody a nerovný pozemok rozčleniť na jednotlivé terasy. Nezabudnite však na začiatku zistiť, odkiaľ je najkrajší výhľad, a toto miesto zarezervujte pre plošinu so záhradným nábytkom či altánkom. Pri miernejšom sklone svahu možno vymodelovať rozličné prevýšeniny, preliačiny, vybudovať kamenné schody, záhony a skalky. Pri veľkých sklonoch sa odporúča vytvoriť terasy a svah dôkladne podoprieť múrikom. Počet podporných múrikov závisí od veľkosti svahu. Pozemok na svahu by mal byť v každom prípade vždy dobre prístupný, pretože o vysadené plochy sa bude treba starať.

45667

Dôležité schody

Podopretie väčšieho svahu sa docieli múrikmi. Múriky sa zakladajú ukladaním prírodného kameňa (mal by sa ťažiť v blízkom okolí) bez použitia malty. Spodná vrstva múrika sa kladie na štrkový základ (musí byť širší ako vrchná časť múrika). Kamene treba ukladať tak, aby sa vzájomne prekrývali, čím sa zabráni vzniku štrbín v tvare kríža. Priestor medzi zeminou svahu a jednotlivými kameňmi sa vyplní štrkom. Ak je svah vlhký, treba do svahu nainštalovať aj drenážne rúrky. Múrik by sa mal mierne nakláňať smerom k svahu (asi 15 stupňov k svahu). Potom sa škáry v múriku vyplnia zeminou chudobnou na živiny a vysadia nenáročnými kobercovými trvalkami, ako sú floxy, tarice a taričky, arábky, zvončeky, rozchodníky.

Pri výsadbe by sa nemalo zabúdať ani na korunu múrika a na jeho rohy, ktoré pôsobia oveľa prirodzenejšie, ak ich obrastá zeleň. Táto zeleň môže byť aj vyššia a rýchlorastúca, môžu sa použiť aj rozličné aromatické bylinky. Ak je múrik vyšší než 1,5 m, treba ho vyškárovať maltou. Niekedy však netreba hneď budovať všelijaké podporné múry, na zadržanie pôdy svahu môžu poslúžiť aj mohutnejšie kamene. Dopraviť veľké kamene do záhrady však nemusí byť práve jednoduchá úloha.

Súčasťou svahovitej záhrady musia byť aj schody. Na vybudovanie schodov by sa mal použiť rovnaký kameň ako na stavbu múrika (stavebný materiál v celej záhrade by mal byť jednotný). Schody netreba budovať príliš strmé, ideálna výška jedného stupňa by mala byť 15 cm. Výstup po schodoch by mal byť zážitkom, nie únavnou činnosťou. Dôležitá je bezpečnosť schodov. Schody môže rozdeľovať aj trávnatá cestička stúpajúca do svahu. Schody nemusia byť vždy len priame, možno ich viesť aj netradične, napr. v oblúku alebo v serpentínach. Záhrada sa tak stane tajomnejšou a bude pôsobiť dynamickejšie. Okolie schodov možno vysadiť zaujímavými nízkymi trvalkami, prípadne aj kvitnúcimi letničkami.

Vysádzanie svahov

Pri vysádzaní svahov treba vyberať také druhy rastlín, ktoré rýchlo a husto prekorenia pôdu a zabránia tak jej splavovaniu – erózii. Ideálne je kombinovať hlboko a plytko koreniace druhy. Môže sa vytvoriť kombinácia okrasných drevín, trvaliek a okrasných tráv. Mnohým druhom sa na svahoch darí naozaj veľmi dobre. Je lepšie, ak sa na svah vysadia nenáročné druhy, o ktoré sa netreba často starať. V niektorých prípadoch (pri väčšom sklone terénu) sa pred výsadbou do svahu nainštaluje špeciálna sieť s väčšími okami, ktorá zadrží pôdu, kým sa vysadené rastliny nerozrastú. Keď sa svah dobre spevní koreňmi, sieť sa postupne rozpadne.

Okrem rozličných pôdopokryvných trvaliek a drevín sa na svahy odporúčajú rôzne okrasné kry, napríklad nátržník (Potentilla fruticosa), dulovec (Chaenomeles speciosa), budlea (Buddleia Davidii), orgován (Syringa), imelovník (Symphoricarpos), drieň (Cornus alba), pôdopokryvné ruže, zanoväť (Cytisus) a kručinka (Genista). Svahovitý terén sa môže stať aj prednosťou, napríklad ak si chceme v záhrade založiť vodnú plochu, do ktorej bude zo svahu vtekať potôčik.

45683

Imitácia hôr

Svahovité záhrady sú ideálne aj na vybudovanie skaliek. V tomto prípade možno nerovný terén výborne využiť. Plocha, kde sa skalka založí, mala by obsahovať kamene a špeciálny substrát, ktorý zaručí, že skalka bude naozaj ukážková. Na umiestnenie skaliek sú ideálne južné, slnečné strany, hoci krátkodobé zatienenie skalničkám zvyčajne neprekáža, a plocha by mala byť voľne prístupná. Skalku však nikdy nezakladajte pod stromami. Pôda v nijakom prípade nesmie byť vlhká, ideálna je dobre priepustná a vápenatá. Základom úspechu pri tvorbe nádhernej a prirodzenej skalky je dodržanie niekoľkých hlavných pravidiel.

Na mieste budúcej skalky treba najprv odstrániť všetku burinu, potom vykopať asi 40 cm hlbokú jamu (vykopanú zeminu treba odložiť nabok). Do jamy sa nasype asi 20 cm vrstva hrubšieho štrku, ktorý bude pôsobiť ako drenáž a zabráni odhnívaniu koreňov skalničiek. Na vrstvu štrku sa nasype vrstva zeminy zmiešaná s drobnými kamienkami v pomere 3 : 1. Nakoniec treba už len rovnomerne porozmiestňovať kamene. Kamene by mali byť rovnakého druhu a treba ich postaviť plochou stranou nadol a mierne zapustiť do pôdy, aby boli stabilné. Do vzniknutých priestorov potom možno vysadiť skalničky. Najvhodnejším obdobím na vysádzanie je jar, ale s koreňovým balom ich možno vysádzať aj v lete alebo na jeseň. Pri výsadbe skalky nezabudnite na vybraté zakrpatené dreviny (Pinus mugo, Picea abies „Nidiformis“, Abies balsemea „Nana“) a na nenáročné kobercovito rastúce druhy (taričky, arábky, floxy, zvončeky, trávničky, horce, klinčeky, veroniku, mydlicu, rozchodníky a lomikamene). Skladbu rastlín v skalke môžu dopĺňať aj kvitnúce cibuľoviny a okrasné trávy. Skalku v polotieni zatraktívnia aj rozmanité druhy papraďorastov. Dôležité je, aby sa zachoval prirodzený vzhľad skalky a aby dokonale imitovala horské prostredie.