Záhrada sladkého pokušenia

Záhrada sladkého pokušenia

05. 11. 2010
Zdieľať

Nazbierať si v záhrade za domom vlastné ovocie je priam na nezaplatenie. Faktom však ostáva, že ovocné dreviny sa z našich záhrad vytrácajú. Príležitosť dnes väčšinou dostávajú okrasné rastliny, ovocné stromy a kry nájdeme pomaly už len na vidieku a pri starých domoch. Je to škoda, pretože aj v tejto oblasti sa objavujú zaujímavé trendy, ktoré môžu prispieť k vytvoreniu skutočne originálnej modernej záhrady.

Dôležitým trendom sú napríklad ovocné dreviny vyšľachtené pre menšie záhrady – v ponuke je ich čoraz širší sortiment. Už vás teda nemusí odrádzať predstava statného stromu, v ktorého tieni sa ocitne podstatná časť vašej záhradky.

Riešením môžu byť napríklad malé stĺpovité jablone, hrušky, čerešne či slivky, ktoré po niekoľkých rokoch dorastú do výšky len asi 2,5 metra. Navyše pôsobia elegantne a určite budú ladiť aj s modernou výsadbou. Širšia je tiež ponuka rastlín určených na pestovanie v nádobách (stĺpovitých alebo stromčekových), čo ocenia najmä majitelia balkónov a terás, a zaujímavé možnosti môžu ponúknuť aj stromy, ktoré na jednej rastline prinášajú rôzne plody – napríklad dve rôzne odrody čerešní, jabĺk alebo hrušiek.


Záhrada sladkého pokušenia

292068
Daniel Košťál

Drobné bobuľové ovocie môže dozrievať aj vo veľmi malej záhrade. Ríbezle sú navyše pestovateľsky nenáročné a dobre sa prispôsobia akýmkoľvek podmienkam.

Novodobé ovocné dreviny sú zároveň odolnejšie proti chorobám a škodcom a majú najlepšie predpoklady aj pri minimálnej starostlivosti prinášať bohatú úrodu kvalitných plodov. Oprašujú sa však aj niektoré staré, dnes už takmer neznáme druhy ako arónie, rakytník, dule, drienky a podobne. Závan exotiky dokážu do záhrady vniesť netradičné ovocné stromy, napríklad japonská hruška Nashi, a hitom sú už niekoľko rokov aj čučoriedky. Tým však musíte vytvoriť špeciálne podmienky (vyžadujú kyslú pôdu), ak chcete zbierať slušnú úrodu. Pozitívom je, že sa začína oceňovať aj dekoratívne pôsobenie ovocných drevín – čoraz častejšie sa začleňujú do okrasnej výsadby napríklad ako solitéry v trávniku, popínavky zdobiace ploty (napríklad černice), výsadba k pergolám (aktinídie – kiwi) či živé ploty. Do ovocných sadov sa zasa dostávajú trvalkové výsadby a vytvárajú sa tu kvetinové lúky.

Beztŕňové ostružiny si získali obľubu mnohých záhradkárov. Keďže nemajú tŕne, možno ich pestovať aj tam, kde sa hrajú deti. Bohatú úrodu plodov však podmieňuje pravidelný rez.

Predpoklady úspechu
Základom ovocnej záhrady, ktorá prináša úrodu od konca mája do konca jesene, je správny výber druhov a kultivarov. Vždy pritom treba prihliadať na charakteristiky daného miesta –nadmorskú výšku, preslnenie, vlhkosť, typ pôdy a podobne. V tomto smere sa experimenty rozhodne nevyplácajú. Už pri kúpe je preto dobré poradiť sa, alebo prísť do záhradného centra s dostatkom informácií z dostupných zdrojov. Platí, že čo ovocná drevina, to iné požiadavky – napríklad marhule a broskyne obľubujú teplé vinohradnícke oblasti, pre chladnejšie a vyššie polohy sú zas vhodné čučoriedky, jablone a hrušky (nadmorská výška do 500 m n. m), a ríbezle sa dobre prispôsobia takmer všetkým podmienkam (dlhodobé sucho im však škodí).

Tip: Záhradný nábytok od výmyslu sveta

 


Záhrada sladkého pokušenia

292090
Daniel Košťál


Záhrada sladkého pokušenia

292089
Daniel Košťál

Jahody chutia asi všetkým deťom – aj preto by nemali chýbať v žiadnej záhrade. Možno ich pestovať na klasických aj vyvýšených záhonoch, vždy si však žiadajú dostatok slnka a sú náročné na pôdnu aj vzdušnú vlhkosť. Višne patria k menej náročným ovocným drevinám. Dajú sa pestovať aj vo vyšších polohách, odolávajú mrazu a vyhovujú im hlinito-piesočnaté pôdy. Navyše, ich plody sú mimoriadne zdravé.

Vo všeobecnosti si väčšina ovocných drevín žiada slnečné stanovisko a hlinité, výživné a dostatočne priepustné pôdy, dobre zásobené vlahou. Asi najnáročnejšie na vlahu sú jablone, prakticky nikdy by nemala vyschnúť pôda ani tam, kde rastú čučoriedky a brusnice. Vo všeobecnosti je lepšie zaliať ovocné rastliny raz za týždeň, ale poriadne, než dopriať im často len malé dávky – dobré je držať sa pravidla, že voda by mala prevlhčiť pôdu aspoň do hĺbky 30 cm. Najviac vody pritom potrebujú rastliny v čase vývinu plodov. Pokiaľ ide o prísun živín, ovocné dreviny by sa mali každý rok na jar prihnojiť kompostom a rohovinovou múčkou, pričom kompost (v dávke až 5 kg) je dobré rozdeliť na plochu pôdorysu koruny. Na tento účel možno použiť aj kombinované viaczložkové hnojivá s vyšším obsahom draslíka. Pre niektoré druhy ovocných rastlín, ako napríklad čučoriedky, sú určené špeciálne hnojivá.


Záhrada sladkého pokušenia

292069
Daniel Košťál

Vinič sa výborne hodí do vidieckeho prostredia, no je s ním viac práce. S jeho výsadbou je najlepšie počkať na jar.

Ako a kedy rezať?
Ak premýšľate nad pestovaním ovocných drevín, pamätajte na to, že ich treba pravidelne rezať. Inak bude vaša úroda mizerná. Ak nemáte dostatok času, ovocné stromy teda zrejme nebudú pre vás dobrou voľbou. Rez je tu mimoriadne dôležitý a treba ho urobiť už pri mladom stromčeku – najlepšie hneď v prvý rok po výsadbe, najneskôr do troch rokov. Tento takzvaný výchovný rez prispieva k dobrému zakoreneniu a vytvoreniu bohatej koruny. Cieľom ďalšieho, udržiavacieho rezu je vytvoriť rovnováhu medzi rastom a plodnosťou. Reguluje sa ním násada kvetov a zabezpečí dobrý vývin plodov. Pri starých stromoch je zasa potrebný zmladzovací rez, ktorým sa obnoví plodnosť a celková vitalita dreviny. Jablone, hrušky a ďalšie jadroviny, a tiež ríbezle, egreše a liesky, treba rezať od začiatku roka do začiatku jari, ríbezle je však dobré prerezať aj po zbere. Kôstkoviny (napríklad čerešne, višne, broskyne) sa režú v lete, po zbere úrody, rovnako ako maliny a ostružiny.

 


Záhrada sladkého pokušenia

292085
Daniel Košťál


Záhrada sladkého pokušenia

292092
Daniel Košťál

V poslednom čase sa tešia obľube stĺpovité ovocné dreviny, najmä jablone. Možno ich dokonca pestovať aj vo väčších črepníkoch na balkónoch a terasách. Pri ovocných drevinách je veľmi dôležitý pravidelný rez. Ak ho zanedbáte, zameškané už len ťažko doženiete.

Nákup a výsadba
Ideálny čas na výsadbu ovocných drevín je v októbri a novembri, pred prvými mrazmi (vinič sa však vysádza v apríli až máji). V tomto období nájdete v škôlkach a záhradníctvach široký sortiment hlavne prostokorenných jedincov. V porovnaní so stromčekmi vypestovanými v črepníkoch sú lacnejšie a na výber je naozaj veľké množstvo kultivarov, výhodou drahších rastlín v kontajneroch je zas to, že po zasadení okamžite pokračujú v raste. Hneď po kúpe treba stromčeky vysadiť. Výsadbová jama by mala byť dostatočne veľká na to, aby sa do nej zmestil celý koreňový bal (asi dvakrát širšia), pri prostokorenných drevinách by mali mať všetky korene dostatok miesta.

Príliš dlhé a hrubé korene je potrebné asi o tretinu skrátiť a zastrihnúť by ste mali aj všetky choré a poškodené. Nikdy však neskracujte jemné korene. Stromčeky sa v jame umiestnia tak, aby miesto vrúbľovania (obvykle je zhrubnuté) bolo asi 10 cm pod povrchom pôdy, zasypú sa výživnou kyprou zeminou a dôkladne zalejú. K rastlinám je dobré dať aj pevné opory. Prvý – výchovný rez je najlepšie urobiť hneď nasledujúcu jar. Odstránia sa pri ňom všetky zvisle rastúce výhony na horných stranách bočných konárov a ostatné zvislé bočné výhony sa vyviažu do vodorovnej polohy. Hlavný výhon treba skrátiť asi o tretinu.


Záhrada sladkého pokušenia

292073
Daniel Košťál

 

Ako vypestovať chutné jahody
Ideálny čas na výsadbu jahôd je koniec leta. Ak tento termín premeškáte, môžete ich vysadiť ešte aj na jar, najneskôr v apríli. Neskoršia výsadba znižuje úrodu v nasledujúcom roku. Vo všeobecnosti sa na záhon vysádza asi 8 až 9 rastlín na štvorcový meter (medzi jednotlivými sadenicami by mal byť rozstup približne 30 cm) tak, aby boli puky srdiečkových listov tesne nad povrchom pôdy. Jahody si žiadajú slnečné, prípadne polotienisté miesto s kyprou a humusovitou pôdou. Veľmi dôležité je pravidelne ich zásobovať vlahou aj živinami – na prihnojovanie, ktoré je potrebné na jar a koncom leta, možno využiť špecializované hnojivá. V poslednom období si získalo obľubu aj pestovanie jahôd v závesných nádobách, na tento účel sa však hodia len niektoré kultivary. Aj v tomto prípade si treba dať záležať na substráte, ktorý by mal okrem iného obsahovať aj kôrový kompost a piesok.

ZDROJ: časopis môj dom JAGA GROUP, s.r.o.

Kategória: Záhrada a exteriér
Tagy: ovocie záhrada
Zdieľať článok

Diskusia