Vypúšťanie odpadových vôd v súčasnosti?

Za predpokladu, že len polovica z nich vypúšťa odpadové vody do žumpy, až 1,3 milióna obyvateľov by malo vyvážať odpadové vody zo žúmp. Časť z nich to skutočne aj robí, ale, žiaľ, podstatná časť z nich má zriadené žumpy s vypúšťaním do „na kolene“ budovaných trativodov, do potokov, dažďovej kanalizácie alebo má žumpy s odčerpávaním na povrch, dokonca aj do dažďových rigolov pred domom. Ak štvorčlenná rodina vyprodukuje 10 m³ odpadových vôd za mesiac, to predstavuje 3,2 mil. m³ za mesiac a 38,4 mil. m³ odpadových vôd za rok z neodkanalizovaných domácností na Slovensku. V tomto kontexte asi volanie po lepšom životnom prostredí do radov tejto skupiny obyvateľstva vyznieva komicky.
Meradlo znečistenia odpadových vôd je parameter BSK5 (biochemická spotreba kyslíka po 5 dňoch). Tento kvantitatívny parameter udáva znečistenie vôd hlavne organickými látkami. Čím je hodnota v mg/l vyššia, tým vyššie je znečistenie. Ak predpokladáme priemerné znečistenie vôd zo žúmp podľa parametra BSK5 1 000 mg/l (reálne merania ukazujú, že tieto hodnoty môžu byť od 200 do 50 000 mg/l, podľa toho, či ide o „hustý“, alebo „riedky“ odpad), potom celková hodnota vypusteného znečistenia zo žúmp predstavuje 38,4 mil. kg BSK5 za rok. Vplyv na životné prostredie a najmä na kvalitu podzemných vôd asi netreba ďalej približovať. Za odpadovú vodu a jej likvidáciu zodpovedá jej producent. Ak sú predpoklady na napojenie na stokovú sieť, mal by ich využiť. Ak tieto podmienky producent nemá, jeho povinnosťou je žumpu pravidelne vyvážať na najbližšiu ČOV. Ak by všetky domácnosti museli dokladovať spôsob likvidácie odpadových vôd, zrejme by nastal pomerne hlasný krik. Treba však korektne dodať, že kapacita súčasných čistiarní odpadových vôd na takéto vývozy žúmp nestačí. Zdá sa, akoby sme boli v slepej uličke, hoci situácia sa pomaly zlepšuje. Jedným z aktuálnych riešení pre stavebníkov a vlastníkov domov je rozumné použitie domových ČOV. Úlohou domových čistiarní nie je riešiť čistenie odpadových vôd v rozsiahlych aglomeráciách a obciach. Domové ČOV sa uplatnia v samostatných obytných celkoch, častiach obcí a v oblastiach, kde nie je efektívne budovať centrálnu stokovú sieť. ČOV sa hodia aj ako dočasné riešenia nakladania s odpadovými vodami.

Legislatíva a skutočnosť

Slovensko má v rámci Európskej únie v niektorých ukazovateľoch pomerne prísne limity na vypúšťanie vôd. Zariadenie ČOV je vodohospodárske dielo a jeho stavba podlieha vydaniu stavebného povolenia.
Schváleniu čistiarne predchádza predloženie projektovej dokumentácie dotknutým organizáciám. Podľa doterajších skúseností sa najnepriaznivejší variant spája až s 30 vyjadreniami. Legislatíva z pohľadu konania nerozlišuje stavbu domovej čistiarne a čistiarne pre celú obec. Rozčarovanie stavebníkov po úvodnom nadšení a následnom schladení pri zistení, čo všetko realizácia čistiarne v prípravnej etape vyžaduje, je len prvá nepríjemná skúsenosť. Aby sa predišlo zbytočným problémom, je dôležité nadviazať kontakt s kvalifikovaným projektantom, ktorý spracuje projektovú dokumentáciu.
Väčšina stavebníkov rodinných domov je presvedčená o opodstatnenosti čistenia vôd domovou čistiarňou a žumpu považuje za krajné riešenie. Povedomie zákazníkov v tomto smere sa výrazne zlepšilo, aj vyššia vstupná investícia je pre nich prijateľná.
Čistiareň sa musí zriadiť presne podľa stanovených pravidiel. V súčasnosti je ich garantom Úrad životného prostredia (ÚŽP), ktorý plní podľa zákona úlohu špeciálneho stavebného úradu pre vodohospodárske diela. Na uľahčenie celej schvaľovacej procedúry by bolo potrebné na úrovni legislatívy zriadiť alebo poveriť niektorú z odborných inštitúcií, aby vykonávala praktické merania (kvality čistiaceho procesu) a hotové zariadenia zaraďovala do tried. Zariadenia s najvyššou triedou (a teda aj s vysokou kvalitou) by nepodliehali celej tortúre stavebného konania, ale mohli by ich inštalovať odborne spôsobilé osoby. Možno investorov prekvapí, že v certifikátoch výrobkov sa hovorí len o bezpečnosti zariadenia a nie o jeho účinnosti alebo vhodnosti použitia.