Záhrada v zimnom období 1
Keď je záhrada pod snehom, zväčša v nej nie je čo robiť. Preto voľný čas využijeme na to, aby sme sa zamysleli nad plánmi do budúcnosti. Ako sa vraví - keď sa leto opýta... Mali by sme si premyslieť, čo budeme s našou záhradou v budúcom roku robiť.
Mať vždy čerstvú a chutnú zeleninu z vlastnej záhradky, vypestovanú s minimálnym množstvom postrekov, je želanie, ktoré sa môže splniť každému majiteľovi aspoň malého kúska zeme.
45673
Veľkosť zeleninovej záhrady závisí od mnohých činiteľov. Na celoročné zásobenie štvorčlennej rodiny zeleninou treba rátať s plochou 100 až 200 m2. Keď získame skúsenosti a naučíme sa využívať všetky triky a pestovateľské možnosti – ako je napríklad pestovanie dvoch až troch kultúr v jednom roku formou predplodín a následných plodín – môžeme upraviť veľkosť plochy alebo spotrebu.
Rozloženie záhonov
45680
Premyslíme si napríklad, na ktorých miestach a aké veľké hriadky si na jar v záhrade vytvoríme. Nakreslíme si plánik na štvorčekovaný papier, aby sme ľahšie a presnejšie mohli prepočítavať jednotlivé rozmery.
Väčšina zeleniny si vyžaduje svetlo a teplo, najlepšie je celodenné slnko. Skleník a parenisko musíme vždy umiestniť na slnečné miesto, inak sa nám táto investícia nevyplatí.
Zasnežená záhrada je vlastne ideálnym priestorom na kontrolu nášho papierového projektu. Do snehu si totiž môžeme vyšliapať chodníčky a priamo v teréne rozvrhnúť záhony.
Rozvrh výsadby
Jedným z dôležitých projektov je aj plán striedania plodín na zeleninových záhonoch. Dodržiavaním správneho osevného postupu najlepšie zabezpečíme, že rastliny dostanú všetko, čo potrebujú a vyhneme sa riziku, že by sa pôdou preniesli niektoré choroby.Mali by sme si urobiť jednoduchý náčrt, v ktorom zachytíme, čo kde rastie alebo rástlo a doplníme ho krátkymi poznámkami, ako sa príslušnému druhu zeleniny na uvedenom záhone darilo. Tento plánik je oveľa dôležitejší, než si myslíme, lebo je východiskom pre budúci rok, pretože každý druh zeleniny by sa mal dostať na správne miesto.
Výber a úprava pôdy
45681
Na pestovanie zeleniny sú najvhodnejšie hlinitopiesočnaté pôdy s dostatočnou zásobou humusu a s neutrálnou pôdnou reakciou. Príliš ľahké piesočnaté pôdy zle udržiavajú vodu i živiny a treba ich pravidelne prihnojovať. Proti vysychaniu treba povrch chrániť fóliou. Prílišnú kyslosť upravujeme vápnením. Ľahké pôdy sa rýchlo zohrievajú a vyhovujú skorým kultúram a plodovej zelenine. Ak máme ílovitú pôdu, ktorá je ťažká a studená, zlepšujeme ju hnojom alebo humusom. Vhodné je jesenné rýľovanie a pestovanie zeleniny vo vyvýšených hriadkach. Ťažké pôdy vyhovujú najmä hlúbovinám.
