Ako ochrániť drevo na terase či v záhrade?
Drevo je síce nádherný prírodný materiál, ale neustále „pracuje“ a rýchlo podlieha poveternostným vplyvom, najmä vlhkosti či slnečnému žiareniu. Ochrániť ho treba aj pred škodcami a drevokaznými hubami.
Letné obdobie, ale aj to zimné, predstavuje zaťažkávaciu skúšku pre všetky drevené plochy v exteriéri. Sú totiž vystavené nielen kolísavým a extrémnym teplotám, ale tiež vlhkosti a snehu. Nebezpečenstvom je aj drevokazný hmyz, ktorý sa do vašich milovaných kúskov veľmi rád zahryzne.
Pred aj po sezóne je preto potrebné urobiť dôkladnú obhliadku drevených altánkov, domčekov, pergol aj plotov a vykonať potrebné opatrenia.
Druhy dreva a ich životnosť
Životnosť drevených konštrukcií ovplyvňuje použitý druh dreva, frekvencia a spôsob ochrany. Mali by ste vedieť, že niektoré druhy dreva sú takzvane rozmerovo stabilnejšie než iné. K odolnejším patria napríklad smrekovec, dub, agát či borovica, menej stabilné sú pre zmenu javor či topoľ.
Čo to v praxi znamená? Čím vyššiu stabilitu drevo má, tým väčšiu záťaž poveternostných vplyvov znesie. Zo stabilnejších druhov dreva by sa mali zhotovovať rozmerovo nestabilné drevené prvky, ako sú pergoly, altánky či ploty. Odolnosť dreva však dokážete zvýšiť správnou pravidelnou starostlivosťou s dôkladným ošetrením.
Dobrá rada
V prípade dreva je už na začiatku (v čase zhotovenia a montáže dreveného prvku) zásadná jeho konštrukčná ochrana. To znamená upraviť a umiestniť ho tak, aby z neho mohla odtekať voda a aby drevo nebolo v priamom styku s vlhkým povrchom či hustou zeleňou, napríklad v tesnej blízkosti trávnika alebo bujného porastu.
Ideálne je situovať takéto drevené prvky do závetria a opatriť ich zastrešením alebo šikmými plochami pre ľahšie stekanie dažďovej vody.
5 krokov k novému náteru
1. Drevo dôkladne skontrolujte
Všetky prvky a drevené stavby si dobre obzrite. Pozornosť by ste mali zbystriť, ak zaregistrujete mokré škvrny, tmavé fľaky, olupovanie drevených povrchov a náterov, stratu lesku ošetrených plôch, zmäknutie dreva, vyblednutie či zmenu jeho farby, ale aj škáry v spojoch, praskliny či diery okolo hrčí, ktoré začínajú vystupovať na povrch.
Niektoré zmeny môžu zasa signalizovať napadnutie škodcami, napríklad drobné dierky po larvách, zvuky (jemné škrabanie či chrúmanie), drobné piliny v okolí napadnutého dreva, ale aj zmodrané drevo, riasy a plesne. Poškodenie dreva môže sprevádzať aj vôňa po vlhkosti a hubách.
V prípade väčších drevených stavieb, napríklad pergol, ktoré nemajú súvislé zastrešenie, si treba všímať najmä južnú a západnú stranu. Drevené ploty sú náchylnejšie na poškodenia, ak sa nachádzajú v blízkosti porastu.
Je potrebný nový náter? Otestujte ho
Test kvapkou vody
Ak na drevo kvapnete trošku vody a tekutina sa udrží na povrchu, náter ešte netreba obnovovať. Ak však voda vsiakne a zanechá mokrú škvrnu, treba drevo ošetriť.
Zdroj: Shutterstock
Test lepiacou páskou
Takto si overíte priľnavosť staršieho náteru. Lepiacu pásku nalepíte na povrch a prudko strhnete. Ak na nej zostanú kúsky náteru, treba ho obnoviť.
Zdroj: Shutterstock
2. Odstráňte poškodenia
Nový náter môžete aplikovať jedine na suchý (vlhkosť maximálne 20 %), odmastený a hladký povrch, ktorý je zbavený nečistôt, prachu a zvyškov starého nefunkčného náteru.
Časti, ktoré sú poškodené v menšom rozsahu, pred novým ošetrením najskôr očistite, prebrúste a odstráňte piliny. Pri brúsení postupujte od brúsneho papiera s hrubšou zrnitosťou po papier s jemnejšou zrnitosťou.
Zdroj: Shutterstock
Na odstránenie starého laku môžete využiť aj mosadznú kefu alebo škrabku s výmenným ostrím. Dávajte si však pozor, aby ste nezničili aj zdravé drevo a nespôsobili v ňom zárezy, ryhy či preliačiny, ktoré jednak zbytočne znižujú odolnosť dreva a navyše sa ťažko „maskujú“.
Neraz si s nimi neporadí ani tmel. Ten sa však dá využiť na zamaskovanie drobných prasklín a rýh, nanášajte ho špachtľou, nechajte vyschnúť, následne prebrúste a v poslednom kroku prelakujte.
V prípade úpravy väčších plôch vám dobrú službu urobí elektrická brúska. Modrenie dreva, ktoré je spôsobené hubou, môžete skúsiť odstrániť bielidlom na drevo alebo peroxidom vodíka. Ide však skôr o estetický problém, ktorý možno vyriešiť aj krycím náterom alebo tmavším odtieňom lazúry.
Ak narazíte na časti dreva, ktoré sú výrazne poškodené, vyžraté hmyzom či prehnité, nemíňajte energiu ani peniaze na ich obnovu, rovno ich odstráňte a vymeňte za nové.
Aký náter zvoliť?
Pre množstvo ľudí je správny výber a použite náterov stále španielska dedina. Najjednoduchšie je zapamätať si, že rozlišujeme základné a povrchové nátery.
Základ zvyčajne tvorí impregnácia, čiže ochrana proti škodcom, plesniam a hubám, zvyšné vrstvy vypĺňa lazúra alebo (krycí) lak či email. Tie povrch dreva buď prekryjú, resp. posilňujú tak, aby bolo odolnejšie proti UV žiareniu, poveternostným vplyvom, vlhkosti, plesniam, riasam, prípadne aj proti mechanickému poškodeniu.
3. Drevené povrchy impregnujte
Pred škodcami, najmä hmyzom a drevokaznými hubami, vaše drevené povrchy spoľahlivo ochráni sanačný náter s obsahom biocídov. Zvyčajne sa aplikuje raz alebo dvakrát.
Vedľajším efektom je, že impregnácia znižuje nasiakavosť podkladu. Treba však počítať s tým, že proces schnutia trvá dlhšie, a to dva až tri týždne. Impregnácia však zabezpečí hĺbkovú ochranu dreva, pretože prenikne do jeho štruktúry. Samozrejme, existujú aj sanačné produkty určené aj na hubenie škodcov, ktorí už napadli drevo.
Na výkvety rias je zasa vhodné použiť tzv. sanačné činidlo, zvyčajne ide o bezfarebnú koncentrovanú tekutinu, ktorá sa riedi s vodou. Impregnačný náter je potrebné naniesť na drevo zo všetkých strán a nevynechať ani ťažko dostupné miesta.
Dobrá rada
Drevené plochy sa natierajú zvyčajne pri teplote 20 – 25 °C a pri relatívnej vlhkosti vzduchu maximálne 60 %. Vyššia vlhkosť totiž môže spôsobiť, že nátery budú schnúť oveľa dlhšie. Obzvlášť citlivé sú na to nátery na báze vody. Počas jari a jesene sú preto ideálne najmä úseky uprostred dňa, zatiaľ čo v lete sa pracuje lepšie ráno či večer.
4. Zabezpečte povrchovú ochranu
Po impregnácii alebo základnom nátere nasleduje povrchový náter, samozrejme, až po úplnom zaschnutí podkladu. Vrchný náter doslova uzatvorí povrch dreva, takže používateľ sa nedostane do priameho kontaktu s biocídnymi látkami.
Treba ho vyberať jednak na základe toho, kde sa daný drevený prvok nachádza, ale tiež vzhľadom na to, ako by mal drevený povrch vo finále vyzerať. Pre drevo v exteriéri je kľúčová najmä UV ochrana podobne ako pre ľudskú pokožku.
Zdroj: Shutterstock
Vrchné nátery môžu obsahovať nielen UV filtre, ale tiež lapače voľných radikálov či UV absorbéry, ktoré bránia zožltnutiu dreva. Pozor však, na tmavom dreve môžu vytvárať mliečny film a pozmeniť jeho farbu, preto ich radšej pretrite ďalšími vrstvami lazúry.
V zložení povrchového náteru hľadajte aj vosky, zvyšujú totiž jeho odolnosť proti vode. Oceníte ich najmä pri terasách, pretože zvyšujú aj odolnosť dreva proti oderu.
Ako často?
Náter by sa mal pravidelne obnovovať, v prípade rizikovejších povrchov aj každé 2 až 4 roky, pri plochách s minimom priameho slnečného žiarenia každých 8 – 10 rokov.
Lazúry by sa mali aplikovať v jednej až troch vrstvách podľa odporúčania výrobcu. Zaschnutie náteru overíte tak, že ho jemne zbrúsite (toto je žiaduce urobiť po prvej vrstve povrchového náteru) – ak vám to ide ľahko, môžete aplikovať ďalšiu vrstvu.
Keď chcete zachovať viditeľnú štruktúru dreva, na výber máte priesvitnú lazúru.
Tenkovrstvová alebo hrubovrstvová?
Lazúry vo všeobecnosti zachovávajú viditeľnú štruktúru dreva. Sú paropriepustné a chránia drevo pred mastnotou aj poveternostnými vplyvmi. Kým tenkovrstvové lazúry sú redšie a rýchlo vsakujú do dreva, hrubovrstvové alternatívy sú hustejšie a vytvárajú na dreve ochranný film – hodia sa na drevené prvky v náročných podmienkach.
5. Stavte na ekológiu
Namiesto lazúr a krycích náterov môžete zvoliť aj prírodné oleje, napríklad ľanový či sójový, ktoré nezaťažujú životné prostredie. Na rozdiel od lazúr nevytvárajú na povrchu dreva film, ale vsakujú dovnútra, čím však chránia aj jeho povrch a zároveň mu umožňujú dýchať.
Ďalšou výhodou je, že zachovávajú prirodzenú farbu aj kresbu dreva a náter navyše príjemne vonia. Postarajú sa o prirodzenú impregnáciu dreva, jeho vododolnosť či odolnosť proti hubám, hmyzu aj UV žiareniu.
Zdroj: Shutterstock
Ak zvolíte olejový náter, vyhnete sa tiež postupnému praskaniu, olupovaniu a opadávaniu jeho zvyškov. V porovnaní s tenkovrstvovou lazúrou ho však treba častejšie obnovovať, ideálne aj každý rok. Nevýhodou olejov môže byť aj cena, ale na druhej strane majú pri aplikovaní na porovnateľnú plochu aj väčšiu výdatnosť.
Dobré rady
Odtieň náteru si otestujte na malom kúsku dreva, pretože výsledný efekt sa môže líšiť podľa toho, koľkokrát ste náter aplikovali alebo aký druh dreva ošetrujete. Mäkšie drevo, ako napríklad borovica, má vyššiu nasiakavosť, náter sa preto vpije hlbšie do dreva a vo finále bude svetlejší.
Keď natierate olej, nebojte sa naniesť ho v poriadne hrubej vrstve. Po 15 – 20 minútach by ste však mali zvyšok oleja, ktorý sa nevpil do dreva, pretrieť a odsať handrou. Keď dopracujete, dôkladne od oleja očistite všetky štetce, nástroje aj handry, mohli by sa totiž samovoľne vznietiť.
Text: Anna Salvová
Foto: Ivyline, shutterstock.com
Zdroj: časopis Môj dom
