Logické cesty cestičiek (1. časť)

Logické cesty cestičiek (1. časť)

21. 03. 2006
Zdieľať

Aby záhrada mala správny „šmrnc“, musia byť v nej správne navrhnuté aj chodníky a spevnené plochy. Chodník by mal tvoriť so záhradou jednoliaty celok – veď sú to práve chodníky a cestičky, ktoré vytvárajú dôležité kompozičné osi záhrady. Okolo nich sa vinie celá dejová niť záhrady, ktorá vyúsťuje v kompozičných bodoch a plochách, ako sú napríklad terasy so záhradným sedením, altánky, jazierko a podobne.

Okolie svojho rodinného domu sa niektorí snažia upraviť svojpomocne, iní vyhľadajú pomoc odborníka – záhradného architekta. Ten zvyčajne na základe vašich predstáv vypracuje návrh architektonického riešenia a často dokáže dať reálnu podobu aj hmlistým predstavám.


Logické cesty cestičiek (1. časť)

45092

Prvoradé je funkčné rozvrhnutie pozemku tak, aby nevznikali na ňom zbytočné prevádzkové kolízie, a estetické vytvarovanie plôch s návrhom výsadby, umiestnením prvkov drobnej architektúry (pergol, altánkov, umeleckých diel a pod.), ktoré svojím vzhľadom dopĺňajú architektúru rodinného domu atď. Komunikačné ťahy v záhrade slúžia hlavne na logické sprístupnenie najvyužívanejších miest. Niektoré sú namáhané viac, iné menej a treba ich vždy adekvátne spevniť. Rovnako aj rozmery spevnených plôch, najmä šírky cestičiek, mali by zodpovedať ich funkcii a ploche, ktorou vedú. Začlenenie cestičiek do záhrady a ich zladenie s architektúrou domu by nemalo byť štýlovo a farebne násilné. Netreba sa dať zlákať širokou ponukou materiálov a farieb, aby ste okolie domu zbytočne nevkusne neprepchali. Materiál spevnených plôch by mal korešpondovať s charakterom domu.

Od príjazdovej cesty až po dom

Od príjazdovej komunikácie až po vstupnú bránku môže viesť verejný chodník. Často, ak obec neurčí inak, má uniformný charakter. Na vašich pleciach však zostáva, čo s plochou od verejného priestoru, teda od vstupnej bránky až po vstupné dvere objektu. Tu je vhodné navrhnúť chodník, ktorý postačí pre dve vedľa seba idúce osoby. Premenené na čísla to znamená 120 až 150 cm. Taká cesta by nemala byť prerušovaná stupňami, mala by viesť v jednej rovine a jej povrch by nemal byť ani príliš plastický, ani celkom hladký. Chôdza po ňom by mala byť vždy bezpečná a pohodlná.


Logické cesty cestičiek (1. časť)

Tip: Záhradný nábytok od výmyslu sveta

45094

Spevnené plochy v najtesnejšej blízkosti domu slúžia zväčša ako odkvapový chodník. Šírka odkvapového chodníka býva zvyčajne 400 alebo 500 mm. Najčastejšie sa vytvára z betónových dlaždíc štvorcového alebo obdĺžnikového tvaru, ktoré sa kladú v spáde od obvodovej steny objektu. Lacnejším variantom je štrk, ktorý v požadovanej forme zadržia obrubníky. Ak chodník v tesnom dotyku s obvodovým múrom domu zároveň spája plochy pred domom so záhradnou časťou za domom, mal by byť široký minimálne 100 cm, optimálna šírka je 120 cm. Prístupová cesta do domu aj do záhrady sú hlavnými komunikáciami, preto aj ich vyhotovenie by malo byť adekvátne ich funkcii – napríklad vyšliapané chodníky určite nebudú tým pravým riešením. Vhodné je použiť napríklad betón v podobe zámkovej dlažby alebo vymývaný betón s dekoratívnym povrchom s obnaženými okruhliakmi alebo drobným riečnym štrkom. Okrem betónu môžeme použiť aj špeciálne tehly, prírodný kameň a pod.

K prístupovým cestám patrí aj príjazdová komunikácia pre auto, prípadne plocha na jeho státie. Na väčších spevnených plochách, kde sa počíta so státím nie len jedného auta, vynikne dekoratívne riešenie – napríklad s rôznofarebnou betónovou dlažbou, striedanie spevnených a zatrávnených plôch (spevnené sú iba jazdné pruhy). Najmä pri väčších plochách je dôležité vyriešiť aj odvod dažďovej vody. Plochy k žľabom alebo vpustom treba správne vyspádovať a vhodné je použiť aj priesakové alebo zatrávňovacie tvarovky.


Logické cesty cestičiek (1. časť)

45090

Cestičky v záhrade môžu byť užšie – ich minimálne šírka by mala byť 60 alebo 70 cm. Širšie cestičky sú drahšie a nemusia pôsobiť esteticky, najmä ak záhradu zbytočne oberajú o zeleň. Poviete si, vyšliapeme si chodník, na ňom je zelene dosť. Nápad je to dobrý, ale tí, ktorí nepoznajú zákonitosti takého chodníka, sa pri tom popália. Vyšliapané chodníky musia byť pravidelne usporiadané v páse tak, aby zodpovedali chôdzi človeka (dĺžka kroku, a teda aj optimálna vzdialenosť stredov vyšliapaných chodníkov musí byť asi 70 cm). Na tieto chodníky môžeme použiť ploché kamene, vybetónované plôšky, dlaždice, tehly, drevené klátiky. Uplatnia sa najmä v malých záhradách. Keď sa poškodia alebo keď chceme zmeniť trasu chodníčka, dajú sa veľmi ľahko vymeniť.


Logické cesty cestičiek (1. časť)

45084

Okrem betónových či keramických dlaždíc môžeme na záhradné cestičky použiť štrk, okruhliaky zaliate do betónovej zmesi, drevené klátiky alebo rošty. Samozrejme, rôzne materiály možno aj citlivo kombinovať. Napríklad vyznávači ležérnejších foriem môžu využiť aj takzvaný záplatový chodník, pri ktorom sa kamene vkladajú do malty alebo do piesku (v druhom prípade môžu voľné škáry časom zarásť trávou). Zaujímavý je i chodník z nášľapných kameňov z bridlice, ktoré sú osadené do štrkového lôžka a obsypané kôrou. Na údržbu je síce náročnejší, ale výrazný efekt sa prejaví najmä po daždi alebo po zavlažení záhrady – nádherne vonia.

V súvislosti s chodníčkami v záhrade sa vynára jedna dôležitá otázka: ako a kde ich vytvoriť? V prvom rade si treba premyslieť, čo bude kde umiestnené, teda funkčné zóny (detský kútik, terasa, okrasná záhrada, úžitková záhrada, bazén, kozub a pod.) a ich vzájomné prepojenia. Logické a funkčné trasy vzniknú aj tak, že budete pozorovať, kadiaľ sa vy a vaša rodina po záhrade prirodzene pohybujete. Takto vyšliapané trasy, môžete tvarovať a mierne korigovať tak, aby bol celkový obraz záhrady harmonický.

Kategória: Záhradné stavby
Tagy: cestičky dlažba záhrada
Zdieľať článok

Diskusia