Logické cesty cestičiek (2. časť)

22. 03. 2006
Zdieľať

Priestor okolo domu môže mať rôzne funkcie, čomu treba prispôsobiť aj výber materiálu. Vstupné priestory a chodníky pred domom môžu byť z iného materiálu než chodníky a plochy v záhradnej časti pozemku alebo okolo domu. V súčasnosti je k dispozícii veľké množstvo materiálov od tradičných cez moderné, univerzálne či špeciálne na konkrétne spevňovanie. O nič menej nie je ani spôsobov vyhotovenia spevnenej plochy, len si treba správne vybrať – aby ladili s domom a zároveň vydržali každodenné používanie. Materiál by mal odolať mechanickému namáhaniu aj nepriaznivým klimatickým podmienkam, najmä mrazu. Musí sa ľahko udržiavať a v zimnom období, keď napadne sneh alebo primrzne, musí byť povrch bezpečný.

Iná funkcia, iný materiál?


Logické cesty cestičiek (2. časť)

45103

Obľúbeným materiálom na chodníky a, samozrejme, aj na terasy je prírodný kameň. Nielenže efektne pôsobí, ale má aj dobré mechanické vlastnosti. Na chodníky či väčšie spevnené plochy sa používajú kamene opracované do požadovaného tvaru štiepaním alebo rezaním. Výsledkom sú rôzne veľké dlažbové kocky alebo platne pravidelných aj nepravidelných tvarov. V podstate si môžeme vybrať z dvoch základných skupín prírodných kameňov, a to z tvrdých, ako sú žula, porfýr, rula, čadič, kremeň a pod., alebo z mäkkých, napríklad vápenec a pieskovec.

Ďalším často používaným materiálom je pálená hlina. Dlažbové tehly a ďalšie keramické prvky sa vypaľujú zo špeciálnej hliny pri teplote vyššej než 1100 °C. Hlina sa pri tejto teplote spečie a vznikne veľmi tvrdý a pevný materiál – kamenina. Je odolná aj proti mrazu a pôsobeniu kyselín, prvky z nej sú rozmerovo veľmi presné. Pálená hlina pekne ladí s prírodným kameňom i so zeleňou.


Logické cesty cestičiek (2. časť)

45082

Asi najväčší „boom“ zaznamenala v ostatných rokoch betónová dlažba. Už nie je pre ňu charakteristická iba klasická sivá farba, ale nespočetné množstvo farebných odtieňov a tvarov s hladkým alebo rôzne štruktúrovaným povrchom, môže napodobňovať vzhľad prírodného kameňa či tehly. Na výrobu betónovej dlažby sa používa rôznofarebný piesok a zmesi cementu. Pri výrobe niektorých typov dlažieb sa do vrchných vrstiev betónu pridávajú okruhliaky alebo úlomky tvrdých hornín, povrch betónovej dlažby sa môže aj brúsiť či inak štruktúrovať, čím vzniknú naozaj zaujímavé dlažbové prvky. Z betónu sa vyrábajú prvky rozmanitých tvarov a v rôznych veľkostiach – od zámkovej dlažby až po veľké dlažbové platne, ale aj doplnky ako palisády s rôznou výškou a hrúbkou, obrubníky v rovnakej farbe alebo s rovnakou povrchovou úpravou.

Vedľajšie cesty a plochy v záhrade môžeme aj vysypať štrkom. Toto riešenie patrí k najlacnejším a ponúka hneď niekoľko možností, pretože nie je štrk ako štrk. Využiť môžeme riečny, ktorý je charakteristický zaoblenými kamienkami, rôznofarebné žulové úlomky, vápencové úlomky a pod. Vzorom môžu byť aj japonské štrkové záhrady. Sypký štrk si však vyžaduje striktné ohraničenie od trávnika či záhonu a starostlivú a pravidelnú údržbu.


Logické cesty cestičiek (2. časť)

45083

Na úpravu plôch v záhrade možno použiť aj drevo – od dosiek či klátikov až po kôru. Na trhu sú dostupné už aj prefabrikované drevené panely s protišmykovou povrchovou úpravou, najčastejšie v tvare štvorca s rozličnými vzormi (v podobe šachovnice, rybej kosti či paralelne uložených latiek a iné). Drevené panely sa kladú na nosný rošt uložený v štrkovom lôžku alebo na betónové podpery, na ktoré sa položia nosníky. Drevo si však vyžaduje pravidelné ošetrovanie. A pre tých pohodlnejších tiež existuje riešenie – takmer dokonalá imitácia dreva z betónu (hoci pocit teplého dreva nenahradí).


Logické cesty cestičiek (2. časť)

45089

Väčšina zo spomínaných materiálov sa dá použiť aj na úpravu chodníka, aj na vytvorenie peknej terasy. Materiály všetkých chodníkov, cestičiek a terás by mali byť nielen vo vzájomnej harmónii, ale mali by aj ladiť s architektúrou domu. Funkčnosť a bezproblémový pohyb sú však vždy dôležitejšie než forma.

Rybiny a spol.


Logické cesty cestičiek (2. časť)

45091

Pri ukladaní dlažby je dôležitý aj spôsob, akým sa jednotlivé prvky kladú. Vďaka vzoru môže vyniknúť aj jednofarebná plocha z rovnakých prvkov. Asi najjednoduchšia je lineárna väzba, pri ktorej sa obdĺžnikové prvky v rade dotýkajú kratšou hranou. Nasledujúci rad sa ukladá tak isto ako predošlý. Nevýhodou je, že na takej ploche vidieť každú nerovnosť povrchu. Často sa používa aj takzvaná behúňová väzba. Prvky jedného radu sa ukladajú rovnako ako pri lineárnej väzbe, ale nasledujúci rad sa o polovicu dĺžky posunie. Behúňová väzba je vhodná aj na oblúky a mierne zakrivené plochy. Obľúbený je aj rybinový vzor, keď kamene sú oproti sebe natočené o 45°, a parketový vzor, pri ktorom sa vytvárajú plôšky z dvoch alebo troch rovnobežne uložených dlažbových prvkov a prvky v susedných plochách sú na seba kolmé. Veľké plochy sa dajú odľahčiť vloženými oblúkmi, do seba zasahujúcimi kruhmi alebo rozličnými obrazcami. Pri ukladaní zložitejšej dlažby pomôžu podrobne rozkreslené plány.

Ako na to?

Pre tých, ktorí si chcú v záhrade sami urobiť chodník či terasu z betónovej dlažby, sme pripravili krátky návod.

  • Najprv si na papier v zodpovedajúcej mierke nakreslite obrysy spevnených plôch, pričom si musíte uvedomiť aj výškové rozdiely terénu a smer ukladania dlažby.


  • Plochu, ktorú budete dláždiť, si vymerajte a vytýčte pomocou kolíkov. Z takto vytýčených plôch odstráňte pôvodnú zeminu a vytvorte stabilnú podkladovú vrstvu – nosnú a schopnú prepúšťať vodu.


  • Skladba podkladu závisí od predpokladaného zaťaženia, teda od využívania (pre autá, iba na chodenie a pod). Pri málo zaťažovaných cestičkách sa dlažbové kamene alebo dosky ukladajú do tenkej vrstvy pieskového lôžka priamo na pôvodnej zemine, pri zaťažovaných plochách tvorí podklad niekoľko vrstiev kameniva rôznych frakcií.


  • Na dostatočne pevnú alebo spevnenú zeminu s priečnym sklonom 2 až 3 % sa uloží nosná vrstva z ťaženého kameňa alebo zo štrkodrviny a zhutní sa, čím sa zabráni neskoršiemu sadaniu.


  • Na zhutnenú a vyrovnanú plochu sa nanesie dlažbové lôžko a vyrovná sa. Vždy sa pripraví iba toľko lôžka, koľko sa za deň položí dlažby.


  • S ukladaním dlažby sa spravidla začína v pravouhlom rohu, v najnižšie položenom mieste dláždenej plochy. Po uložení dlažby a zvibrovaní lôžko ešte sadne, preto treba dlažbu ukladať asi o 1 cm vyššie, než bude výsledná úroveň spevnenej plochy. Počas ukladania dlažby stále kontrolujte jej rovnomernosť uloženia a sklon.


  • Uložená dlažba sa zasype škárovacím materiálom malej zrnitosti 0,4 až 1,3 mm tak, že sa vyplnia všetky škáry. Nakoniec sa plocha zhutní vibračnou platňou s gumovou podložkou a opäť zasype škárovacím materiálom. Ten možno na dlažbe ponechať aj dlhšie a postupne sa vmetie do škár.


  • Výhodné je, že vydláždenú plochu môžete ihneď používať. Nesmiete však zabudnúť, že plochu treba odvodniť, preto pri jej ukladaní treba zabezpečiť vhodný sklon – v priečnom smere 2 až 3 % a v pozdĺžnom smere 0,5 %. Okraje jednoduchých záhradných cestičiek netreba spevňovať. Ak sú však vystavené väčšej záťaži, spevňujú sa pomocou šikmej maltovej pätky alebo špeciálnych obrubníkov do maltového lôžka.

Kategória: Záhradné stavby
Tagy: cestičky dlažba záhrada
Zdieľať článok

Diskusia