10 dôvodov, prečo sú anglické záhrady také krásne
Anglické záhrady sa právom označujú za najkrajšie v Európe. Briti sú známi svojou láskou k rastlinnému svetu, klíma krajiny bohatá na dažde podporuje bujný rast a samotná príroda s nekonečnými lúkami, riekami a mierne zvlnenou krajinou prispieva k vytváraniu neuveriteľne krásnych majstrovských diel záhradného umenia.
Dômyselné kombinácie
Na anglických vidieckych záhradách sú obdivuhodné dômyselné kombinácie rastlín vo výsadbách, ktoré bývajú často tematicky zamerané. Medzi skutočných majstrov tvorby kvetinových záhonov patrila Gertrude Jekyll, ktorá bola pôvodne maliarkou. Práve jej cit pre farby ju priviedol k tvorbe dokonalých trvalkových záhonov, kde rastliny postupne kvitnú a tvoria farebnú mozaiku, v ktorej na seba nadväzujú druhové kombinácie farebnými kontrastmi či odtieňmi tón v tóne. Typickým prvkom anglických záhrad je tiež prepojenie kvetinovej a úžitkovej časti. Zeleninu a bylinky sadia Angličania s obľubou priamo do kvetinových záhonov a ovocné stromy dokážu povýšiť na okrasný prvok.
Anglická vidiecka záhrada, to nie je dokonalý trávnik, ale nekonečné výhľady a malebné zákutia s bujnou zeleňou.
Vodné plochy
Voda ozvláštni každú záhradu. Vnáša do nej nielen celoročne premenlivý prvok, ale dokáže dokonca zmeniť i záhradnú klímu. Vo väčších anglických záhradách sa často objavujú vybudované oválne alebo geometrické jazierka. Mnoho domácich však dáva prednosť prírodným jazierkam s vodnými rastlinami. Často bývajú ukryté pred zrakmi návštevníkov vďaka bujnému porastu, ktorý ich v tesnej blízkosti obklopuje. V menších záhradách sú typické sudy s dažďovou vodou, cortenové alebo vysoké kameninové nádoby, ktoré slúžia ako pôvabný doplnok i napájadlo pre vtáky zároveň.
Kvetinová lúka
Mnohé záhrady na anglickom vidieku zdobia pestrofarebné kvetinové lúky. Porast plný kvetov láka celý rad hmyzích opeľovačov a je zdrojom potravy i pre ďalšie živočíchy. Kvetinová lúka nepotrebuje veľa zálievky. Obsahuje vysoký podiel dvojklíčnolistových rastlín, ktoré by sme v trávniku označovali ako burinu, no vďaka nim je lúka proti obdobiu sucha omnoho odolnejšia. Skúste si ju vysiať pod ovocné stromy alebo do vzdialenejšej časti záhrady blízko okrasného jazierka. Kvetinová lúka je na rozdiel od trávnika náročného na starostlivosť (v našom podnebí) takmer bezúdržbová. Stačí ju pokosiť dvakrát za rok – vždy po odkvitnutí, aby sa rastliny stihli vysemeniť a rozšíriť do okolia. A záhrade vdýchne celkom jedinečnú atmosféru.
Priehľady a výhľady
Tradičné parky nelemujú žiadne vysoké steny, ktoré by stáli v ceste krásnym výhľadom zo záhrady ani naopak – pohľadom do nej samotnej. Staršia generácia architektov sa snažila záhradu opticky zväčšiť napojením na voľnú krajinu a zároveň hľadali spôsob, ako zabrániť vstupu divokej zveri na pozemok. Šikovným riešením tohto problému sú tzv. ha-ha priekopy (alebo aj ha-ha múr). Z jednej strany boli priekopy spevnené múrom alebo kameňmi a z druhej strany boli pozvoľné, spravidla zarastené trávou.
Cesty a cestičky
Veľké anglické záhrady sa často členia na niekoľko častí, pričom v každej z nich je umiestnený jeden ústredný bod – pergola, altán, lavička, fontánka alebo jazierko. Trávnaté plochy i priľahlé záhony sa modelujú do oblúka, aby pôsobili jemne. Spevnených plôch či vydláždených chodníčkov tu nájdete len veľmi málo. Chodníky, ktoré záhradou prechádzajú, sú prevažne štrkové, mlatové, prípadne vyskladané z tehál či kameňa. Aby vznikli tajomné zákutia, jednotlivé časti záhrady sú oddelené nízkymi bránkami alebo trelážami a oblúkmi, na ktorých rastú popínavé rastliny ako ruže, zemolez, plamienok či vistéria.
Záhrada je rozdelená do viacerých tematických celkov, ktoré sa líšia nielen svojím zameraním, ale predovšetkým vzhľadom.
Anglické ruže
Ruže patria do každej anglickej záhrady. Anglické ruže sú známe pre svoju krásu a rozmanitú vôňu a tiež dvojnásobne plné kvety. Sú veľmi variabilné a opakovane kvitnú. Preto sa dajú dobre využiť i ako živé ploty, oblúky ponad cestičky alebo na olemovanie prístupových ciest. V záhradníctvach sú označené ochrannou známkou a štítkom, ktoré zaručujú pravosť odrody. Preto býva aj ich cena (pre licenčné poplatky) vyššia. Medzi obľúbené triky anglických architektov patria osvedčené kombinácie trvaliek a ruží, rovnako vďačné je susedstvo kráľovnej kvetín s popínavými plamienkami. Letničky a dvojročky môžu byť v týchto kombináciách takisto veľmi efektné, pretože nie sú príliš invazívne a spoločne s ružami vytvoria lepší a zdravší ekosystém.
Bez hraníc
Sú to zrejme protiklady, ktoré sa priťahujú: v anglickej záhrade nájdete na jednej strane bujné a rozvoľnené divoké záhony, na druhej strane dôsledne vytvarovaný krušpán. Hranice záhrady sú len zriedkakedy tvorené plotmi, častejšie nájdete nízky latkový alebo živý plot. Niekedy zvykne byť dvor oddelený nízkym kamenným múrikom alebo splietaným viničom. Pohoda a pokoj, ktoré z anglických záhrad vyžarujú, sú tu prítomné aj vďaka tomu, že okrem údržby trávnika a zastrihávania živých plotov nevyžadujú veľa starostlivosti. Ak nejaký ten strom alebo ker prerastie, vôbec to neprekáža. Lavička, ktorá stratí vplyvom počasia svoj pôvodný náter, a mach na kamennom chodníčku len dodajú tú správnu atmosféru.
Malebné zákutia
Anglická záhradná architektúra je populárna aj dnes, a to zrejme i vďaka svojej nenútenosti, čistote a schopnosti prekvapiť. Dôležitú úlohu tu nehrá symetria, ale prirodzenosť a jednoduchý pôvab. Anglický štýl pracuje s tým, čo už v záhrade je. Veľký kameň, stará studňa uprostred, dokonca pretekajúci potôčik sú len bonusom, ktorý dotvorí celkovú atmosféru. V zákutiach často nájdeme dracénu, papraď, archangeliku, ale i výrazný hloh. Angličania si nepotrpia na veľkorysé terasy. Svoju šálku čaju si spokojne vypijú na celkom malom priestore pod stromom obklopení bujným porastom a zvukmi okolitej prírody.
Exotika
Pre pravú anglickú záhradu je typická bujná a často aj exotická zeleň. Je to dôsledok koloniálnej éry, počas ktorej si Angličania privážali z ciest aj mnohé exotické rastliny, ktorým sa v Británii vďaka vlhkosti a miernemu podnebiu darí dodnes. Majitelia ich dokážu vkusne kombinovať s miestnou flórou a vytvárať tak jedinečnú atmosféru záhrad. Stromy, kríky a kvety sú v nich umiestnené zdanlivo náhodne, zelenina a bylinky sú voľne namiešané v priestore a vzájomne sa dopĺňajú. V skutočnosti síce ide o premyslenú kombináciu farieb a tvarov, no výsledok je niekedy až ohromujúco nedbanlivý.
Pri tvorbe takejto záhrady je dôležité prepojiť ju s domom a pritom prihliadať aj na okolitú krajinu.
Obľúbené muškáty
Angličania sa neboja do svojej záhrady zakomponovať najrôznejšie dekorácie – od starých válovov, sudov, rozbitých črepníkov, bicyklov až po menšie kusy nábytku. Nezakladajú si na dokonalom vzhľade, nič nepreháňajú a všetko dokážu zladiť s okolitým porastom. Dokážu si vyskladať podmanivé zátišia pri múroch či múrikoch, kde kombinujú výsadby s kvetmi v črepníkoch. Majú v obľube najmä muškáty, patria medzi prvých šľachtiteľov muškátov na svete. Ťahavé odrody sa používajú aj ako sezónne pôdopokryvné rastliny na slnečnejších záhonoch. Najrozšírenejšie sú klasické previsnuté muškáty (Pelargonium peltatum). Skutočnými „kráľmi“ medzi muškátmi sú však muškáty kráľovské (Pelargonium grandiflorum), na Slovensku známe pod názvom anglické muškáty.
Text: Katarína Paukeje
Foto: Istock, Isifa Shutterstock, Gardeners´ World
Zdroj: časopis Môj dom