Teraz je správny čas na sušenie šípok i brusníc. Ktoré ďalšie liečivé rastliny sa oplatí zbierať v októbri?
V októbri sa príroda začína pomaly pripravovať na spánok, ale ešte predtým nám v tejto sezóne stíha poskytnúť svoje posledné dary. Medzi nimi sú aj liečivé rastliny, ktoré momentálne rastú či dozrievajú. Využite slnečné lúče na prechádzku a nazbierajte si ich, či už vo voľnej prírode, v záhrade, na lúke alebo v lese. Ukážeme si, ako ich možno využiť na prípravu čajov, štiav či tinktúr na posilnenie zdravia, imunity a v prospech celkovej vitality tela.
Aktuálny mesiac je charakteristický sezónou bobúľ, napríklad šípok. Myslite pri ich zbere vo voľnej prírode na to, že sa rastliny rozmnožujú zo svojich spadnutých semien, a preto si z nich vezmite len pre vlastnú potrebu. Čo sa týka rastlín a byliniek, v tomto období využijete hlavne ich korene (napr. pri púpave), v ktorých sa sústredí liečivá sila. Niektoré z nich, najmä škrobové typy koreňov, sa lepšie zbierajú, ak sú vystavené chladu. Najlepšie je preto počkať na prvý mráz a až tak ich vykopať zo zeme.
Ruža šípová – šípka
Táto rastlina je rozšírená po celej Európe a rastie ako ker, ktorý dosahuje výšku 1 až 3 metre. Vyskytuje sa na stráňach, medziach či okrajoch lesov. Je charakteristická svojimi červenými plodmi, šípkami, s vysokým obsahom vitamínu C (426 mg na 100 g plodov), čo sa hodí najmä pri jesenných virózach.
Plody šípky zbierame, až keď sú úplne dozreté, ale nie zamrznuté, svetločervené a tvrdé. Sušíme ich pri vysokej teplote – najskôr na vzduchu, neskôr dosušíme v sušičke alebo rúre na 30 °C.
Šípky sú vhodné na prípravu lekvárov, sirupov, kompótov, likéru či čajov. Okrem horúčky, chrípky a prechladnutia pomáhajú aj pri zápaloch močového traktu, obličkových kameňoch, paradentóze a chorobách ďasien. Tiež zlepšujú vstrebávanie železa a sú nápomocné pri cievnych problémoch, napríklad pri kŕčových žilách.
Šípkový čaj
Šípky najprv očistíme od chĺpkov či pichľavých semienok, potom ich podrvíme v mažiari alebo sekáčikom na mäso. Takto z nich získame čo najviac vitamínu C. Pridáme dve lyžičky podrvených šípok do šálky a zalejeme ich 200 ml prevarenej vody. Necháme 15 minút lúhovať. Ak v čaji ostali zvyšky plodov či jemné štetinky, preceďte ho ešte cez kávový filter. Pijeme 3 – 4 krát denne.
Hloh obyčajný
Pre svoje kvety patrí hloh k okrasným krom, a preto ho bežne vidieť aj v záhradách či ako súčasť živých plotov. Nájdeme ho však aj popri riekach, na pasienkoch a stráňach alebo tiež na okrajoch lesov, podobne ako ružu šípovú.
Hloh je liečivá rastlina s pozitívnymi účinkami na činnosť srdca. Používa sa preto pri začínajúcej srdcovej slabosti, ischémii, rehabilitácii po infarkte, znižovaní cholesterolu a mnohých ďalších ochoreniach obehového systému. Podporuje tiež imunitu a pomáha aj pri nespavosti a depresii. Na čaj či tinktúru z hlohu sa využívajú jeho listy, kvety a plody. Plody zbierame v októbri a sušíme ich na slnku, neskôr tiež dosušujeme (napr. sušičkou). Skladujeme v suchu.
Hlohová tinktúra
Sklenenú fľašu naplňte hlohom, buď kvetmi alebo plodmi. Potom ich zalejte kvalitným alkoholom – použite vodku, prípadne slivovicu s jemnou chuťou. Nádobu uzavrite a obsah nechajte odstáť na dva týždne. Denne fľašu pretrepávajte. Po uplynutí dvoch týždňov tinktúru sceďte a prelejte do menších fľašiek. Dávkovanie extraktu je jedna čajová lyžička raz denne po dobu najmenej niekoľkých týždňov.
Brusnica obyčajná
Nájdete ju rásť na nízkych polokroch na svahoch kopcov. Vyskytuje sa v blízkosti ihličnatých lesov a za určitých podmienok sa dá dopestovať aj v záhrade. Plody – bobule – sú charakteristické červenou farbou a obsahujú aktívnu zložku tzv. proantokyanidíny. Tie sa viažu na povrch baktérií, a tým bránia ich prichyteniu na bunky močových ciest. Sú preto vhodné pri infekciách močového traktu a dajú sa užívať aj preventívne. Okrem toho sa vyznačujú silným antioxidačným účinkom, znižujú riziko aterosklerózy a zvyšujú hladinu dobrého, teda HDL cholesterolu.
Plody brusnice sa zbierajú v jeseni, sušia sa buď v tieni alebo na slnku, najviac však pri teplote do 40 °C. Zbierajú sa do prvého mrazu. Využívajú sa na šťavu, čaj, ale aj ako kompóty a džemy.
Brusnicový čaj z plodov
Potrebujeme: 20 bobúľ brusníc, 2 čajové lyžičky cukru, 250 ml vriacej vody
Príprava: Plody brusnice umyjeme a osušíme. V malej nádobe ich zmiešame s cukrom a výslednú zmes zalejeme vriacou vodou. Čaj sa lúhuje 30 minút a na záver sa prefiltruje. Podľa chuti doň pridajte med, škoricu alebo klinčeky.
Brusnicová šťava na močové cesty
Zmiešame brusnice a cukor v pomere 5:1 v hrnci a necháme ich odstáť do rána. Za studena šťavu prelisujeme a uložíme do chladnej miestnosti. Maximálna denná dávka šťavy je 100 ml – neprekračujeme ju kvôli obsahu kyseliny šťaveľovej.
Púpava lekárska
Púpavu síce vnímame ako burinu, ale je to mimoriadne liečivá rastlina. Sto gramov tejto bylinky pokryje dennú potrebu vitamínu C. Po púpavu nemusíte chodiť ďaleko – nájdete ju na dvore či v záhrade. Pomáha najmä pri ochoreniach pečene, obličiek a čriev a pôsobí aj proti nadúvaniu a pocitu plnosti. Zlepšuje tiež funkciu žlčníka, žalúdka a pankreasu.
O koreni púpavy sa dokonca vraví, že dokáže bojovať proti rakovinovým bunkám, nie je to však lekársky potvrdené. Koreň zbierame práve na jeseň, keď ho očistený vysušíme pri teplote 50 °C.
Púpavová káva
Počuli ste už o tomto nápoji? Ide o zdravú alternatívu ku klasickej káve, avšak na rozdiel od nej podporuje činnosť žlčníka a zlepšuje trávenie.
Príprava: Najprv vykopte korene púpavy a dôkladne ich očistite vo vode od zvyškov zeminy. Potom ich preplachujte, kým voda nebude celkom číra. Očistené korienky narežte na plátky, ktoré necháte postáť vo vodnom kúpeli, aby ste ich zbavili horčiny. Následne ich sceďte a nechajte vyschnúť. Môžete ich ešte pokrájať na menšie kúsky.
Takto pripravené korene upražte na sucho na panvici na menšom ohni. Pražte ich dostatočne dlhý čas tak, aby ste ich zbavili vody a dodali im jemnú karamelovú vôňu. Vychladnutú zmes pomeľte na prášok buď v mažiari alebo na kávovom mlynčeku. Na jednu kávu vám postačí jedna čajová lyžička prášku. Zalejte 100 ml vriacej vody a podávajte.
Žihľava dvojdomá
Tak ako púpava, aj žihľava je často považovaná za burinu. Rastie v záhradách ako liek na mnohé ochorenia. Má detoxikačný účinok, pôsobí močopudne a čistí krv. Okrem toho dokáže bojovať s reumou a dnou, tlmí zápalový proces v tele, lieči zväčšenú prostatu, optimalizuje cukor v krvi a zabezpečuje rýchlejšie hojenie rán a popálenín.
Zbiera sa celá rastlina. Okrem záhrad ju môžete natrhať aj vo voľnej prírode. Nezbierajte ju však pri rušnej ceste alebo v blízkosti priemyselných zón a miest, kde chodia ľudia venčiť psov. V takých prípadoch by ste si domov priniesli rastliny kontaminované škodlivými látkami.
Bylinka má rozličné využitie. Čaj zo žihľavy pomáha pri infekciách močového mechúra a obličkových kameňoch, no oceníte ju aj v kuchyni ako prísadu do šalátu, smoothies, rizota či pesta, ako lahodný čaj, ale aj polievku.
Žihľavový čaj
Príprava: Do šálky vložte tri až štyri čajové lyžičky lístkov žihľavy. Použite čerstvé listy. Ak ich máte sušené, stačí vám jedna lyžička. Potom ich zalejte vriacou vodou (200 ml). Nechajte lúhovať 10 – 15 minút, potom sceďte. Hotový čaj oslaďte medom alebo cukrom.
Náš tip
Ak sa v rámci konzumácie bojíte chĺpkov žihľavy, ktoré pŕhlia, rastlinu sparte vriacou vodou.
Text: Natália Turcovská
Foto: iStock