Klíčky a mikrobylinky sú bohatým zdrojom vitamínov a enzýmov. Vypestujte si ich v pohodlí domova

V prírode platí zákon zachovania druhu, a preto každá rastlina vkladá do svojich semien to najlepšie, aby obstáli v boji o prežitie. V semenách sú teda ukryté dôležité štartovacie biolátky. Tie môžeme ľahko a rýchlo získať, ak naklíčené semená budeme konzumovať v živom, teda surovom stave.

Pôvodné stopové množstvo vitamínu C sa pri klíčení výrazne znásobí, minerálne a stopové prvky zasa semeno získa zo závlahovej vody, prípadne z pôdy, ak je v nej zasadené. Aby sa zachoval obsah vitamínov a enzýmov, je dôležité mladé klíčky nevariť – zničiť ich výživovú hodnotu dokáže teplota nad 40 °C.

Klíčky sú bohatým zdrojom nutrientov. Zdroj: Shutterstock

Okrem vlákniny je ďalším dôležitým rastlinným produktom zelené listové farbivo – chlorofyl. V prenesenom význame ho možno označiť aj ako kolektor zachycujúci slnečnú energiu, ktorý ju pri spolupôsobení vody a oxidu uhličitého ukladá v rastlinách vo forme sacharidov. A z tých následne vznikajú všetky ostatné živiny. Chlorofyl je dôležitý aj pre krvotvorbu, je zdrojom horčíka a výrazne podporuje hojivé procesy po operáciách a zraneniach.

Ako aktivovať semená

Aby dozreté semená „v spánku“ prežili rok-dva (niektoré aj desiatky), sú ich životné procesy zabrzdené enzymatickými blokátormi. Z tejto letargie ich dokáže zobudiť predovšetkým vlhkosť, teda voda. Na úspešný rast budú nevyhnutne potrebovať aj vhodnú teplotu a kyslík.

Aktiváciou semien namáčaním vo vode sa v nich začne produkovať rastový hormón, ktorý spustí bohatú kaskádu tvorby enzýmov, bielkovín, vitamínov, špecifických biolátok a začne sa aj rozklad zložitých sacharidov na energeticky jednoduchšie využiteľné. Okrem nárastu cenných nutričných látok dochádza pravidelným preplachovaním k poklesu obsahu látok, ako sú saponíny, fenoly a iné, ktoré by inak mohli spôsobovať zdravotné problémy.

Po vyklíčení mladé výhonky odstrihnite. Zdroj: Shutterstock

Ako pripraviť semená na nakličovanie

1. Výber semien

Na klíčenie si vyberajte len zdravé a nepoškodené semená dopestované bez chémie, neožarované, nemorené, geneticky nemodifikované.

2. Jedovaté semená

V žiadnom prípade nenakličujte semená z čeľade ľuľkovitých – zemiaky, baklažán, paprika, rajčina, machovka čerešňová. Sporná je tiež klasická fazuľa (nie však fazule adzuki či mungo), ktorá vo všetkých častiach rastliny, ba i v semenách, obsahuje toxín fazín, ktorý sa ničí len prevarením.

3. Výnimky

Pozor na semená, na ktoré môžu byť konzumenti alergickí, ako napríklad celiatici na lepok v pšenici, raži či v jačmeni. Niektorí sú citliví aj na zostatkové lektíny a iné prirodzene ochranné látky semien, ktoré v nich po namáčaní a klíčení zostali.

4. Teplota prostredia

Mala by byť minimálne 18 °C a viac (izbová teplota).

Aby sa mladé vňatky zazelenali, teda vytvoril sa chlorofyl, potrebujú denné svetlo. Okenný parapet je pre ne teda vyhovujúci.

Aktivácia semien

Semená dajte do väčšej nádoby a zalejte vodou (20 až 30 °C, nie viac!). Hladina vody by ich mala presahovať asi o polovicu hrúbky vrstvy, aby po vsiaknutí vody do semien zostali pokryté vodou.

Nádobu odložte na tienisté miesto s izbovou teplotou. Čas máčania semien je 8 až 12 hodín, napríklad v noci. Vodu z aktivovaných semien zlejte, semená premyte a presypte ich do nakličovacej nádoby.

V čom nakličovať?

Špeciálne nádoby na klíčenie si môžete zakúpiť, ale vystačíte si aj s tým, čo je v každej domácnosti – teda s hrncom, plastovým sitom a pokrievkou.

Vopred namočené aktivované semená presypte na väčšie sito a položte ho na okraje hrnca. Voda, ktorá je v ňom do výšky asi len 3 cm (semená nesmú stáť vo vode!), slúži na vytvorenie vlhkého vzduchu okolo semiačok. Všetko prikryte a hrniec umiestnite v kuchyni na tienistého miesto, kde nebude prekážať.

Semená na site sa odporúča dva- až trikrát za deň prepláchnuť. Vodu z hrnca vždy vymeňte za novú. Toto opakujte, až kým zo semien nevyklíčia klíčky.

Ďalšími nakličovadlami môžu byť zaváracie sklené poháre so závitovým dierovaným viečkom. Podobné nádoby môžu byť i plastové.

Klíčkovacie nádoby môžete vytvoriť z toho, čo máte doma. Zdroj: Shutterstock

V konopnom vrecku môžete nakličovať strukoviny a obilniny. Namočenými semenami naplňte vrecko, ktoré zaveste (nesmie stáť na podložke). Pri preplachovaní semien môžete vrecko do vody ponárať a chvíľu ho tam nechať. Po prepláchnutí vrecko zasa zaveste. Vrecko s hotovými klíčkami skladujte v chladničke a vždy po 2 dňoch klíčky prepláchnite vodou.

V uvedených nakličovadlách sa z naklíčených semien prakticky nedajú dopestovať zelené výhonky. To však neplatí o miskách na klíčenie. Jednotlivé misky sa dajú na výšku na seba naskladať. Vrchná pokrievka zaistí, že v nakličovadlách bude vlhký vzduch potrebný na klíčenie.

Terakotové okrúhle nakličovadlá z neglazovanej keramiky majú jemne dierkované dno a pokrievku. Sú vhodné aj pre veľmi drobné semená. Tieto semená netreba namočiť na noc, ich aktivácia prebieha priamo v takomto nakličovadle. Klasikou zostáva nakličovanie na vate či servítke.

Mikrobylinky a ostatné zelené vňate si môžete dopestovať aj v substráte.

Mikrobylinky možno pestovať aj ako zmiešané minizáhony. Zdroj: Shutterstock

Semená vhodné na klíčenie a zelené výhonky

• Šošovica: Vyklíči o 3 dni. Klíčky sú bohaté na vitamín C. Jej jemná oriešková chuť vynikne napríklad v rajčinovom šaláte.
• Lucerna: Vyklíči už o 2 dni. Klíčky sú bohatým zdrojom stopových prvkov, zinku aj vitamínu A. Sú ideálne do zeleninových šalátov.
• Hrášok: Vyklíči o 2 dni. Je dobrým zdrojom vitamínu A, rovnako aj klíčky kapusty a horčice. Možno ich použiť ako náhradu kukurice v cestovinách.
• Žerucha: Zelené lístky možno zberať o 4 dni. Jemne pikantná chuť vynikne v zemiakovom šaláte, ale aj ako posýpka do polievok či na chlieb.
• Rukola: Mladé výhonky sa dajú zberať o 6 dní. Keďže chuťou pripomína čierne korenie, môže slúžiť ako jeho náhrada v šalátoch.
• Adzuki: Klíčky tejto fazule vyklíčia o 3 dni. Sú bohaté na železo, rovnako ako lucerna, šošovica či mungo. Ideálne do cestovín či k mäsu.

Kedy sú klíčky zrelé na jedenie?

Na to nás upozorní dĺžka klíčkov – zvyčajne sa pohybuje od 2 do 5 dní. Závisí to od druhu, veľkosti a klíčivej energie semena a dosť významne aj od teploty prostredia. Na namáčanie i premývanie klíčiacich semien zásadne používajte vlažnú vodu do 30 °C.

Nakličované semená by nemali byť v nádobe vo vysokej vrstve – na ich zdravé a vitálne klíčenie potrebujú vzduch. Pri niektorých semenách možno predĺžiť čas klíčenia, ale je tu reálne riziko zaplesnenia semennej násady.

Dopestovanie zelených výhonkov

V plochých krabicových nakličovadlách môžete po dorastení klíčkov pokračovať a dopestovať mladé zelené výhonky tak, že misku vystavíte plnému osvetleniu (priame slnko nie je potrebné). Mladé výhonky sa zazelenajú od vytvoreného chlorofylu.

Na toto môžete využiť najmä naklíčené semiačka brokolice, kapusty, kelu, kalerábu, reďkovky, horčice, ďateliny, lucerny, kôpru, feniklu, cibule, cesnaku, slnečnice, pohánky, cukrového hrachu, žeruchy, ľanu, chie, psýllia či rukoly.

Mladé a šťavnaté výhonky zostrihajte tesne nad substrátom. Na pestovanie používajte vždy nový substrát.

Klíčky ani zelené výhonky v žiadnom prípade tepelne neupravujte – pripravili by ste sa tak o cenné výživové látky. Ideálne je zamiešať ich do šalátov, posypať vrch už naservírovanej polievky či nimi obložiť mäso alebo burger.

Výhonky pšenice, jačmeňa či ovsa sa používajú skôr na prípravu čerstvých štiav; na priamy konzum nie sú veľmi vhodné, lebo obsahujú dlhú pevnejšiu vlákninu.

Klíčky sú najlepšie čerstvé a surové.

Oživenie jedál

Klíčky a mladé výhonky sú vhodné do surových šalátov, ale aj do kombinovaných šalátov s časťou tepelne upravených zložiek. Oživiť nimi môžete aj smoothie.

Výborne však doplnia a skrášlia každé jedlo na tanieri, dokonca i sladké, ale skvelé sú aj v polievkach a omáčkach. Pridávajte ich tam až po miernom ochladení, aby ste nezabili enzýmy. Dobré uplatnenie majú v rôznych plnkách, napríklad do palaciniek, ale aj v nátierkach.

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: Shutterstock
Zdroj: Tvorivé bývanie 2/2023