Ekológovia čoraz častejšie a intenzívnejšie varujú pred budúcnosťou. Spotreba energií rastie, čo má negatívny vplyv na životné prostredie. Jedným zo spôsobov, ako ho eliminovať, je snaha dosiahnuť čo najväčšie energetické úspory. Dostatočná tepelná izolácia je jedným z riešení, ktoré môžu prispieť k zníženiu spomínaných nežiaducich účinkov. Domácnosti sú druhým najväčším spotrebiteľom energií po priemyselnom odvetví. Zodpovednosť teda do veľkej miery nesie stavebník. Ceny energií klesať nebudú a naše životné prostredie tiež nie je nezničiteľné. Kvalitná izolácia teda stojí za úvahu.
Krok nultý – šikmá strecha nie je výnimkou
Zateplenie sa týka našich príbytkov, jednoducho povedané, od základu až po komín. Drahé teplo nám z interiéru uniká cez obvodové múry, stavebné otvory, stropy, podlahy a, samozrejme, aj strešný plášť. Najdôležitejšia je strecha, pretože chráni celú stavbu. Ak podceníme izoláciu strešného plášťa, nielenže nám bude v podstrešných izbách alebo podkroví chladno, ale časom sa vplyvom klimatických zmien znehodnotí strešná konštrukcia. No a náklady na rekonštrukciu či celú výmenu nám určite pripomenú opodstatnenie kvalitnej tepelnej izolácie. Nie vždy je pravidlom, že priamo pod šikmou strechou sa nachádza obytný priestor. Ceny bytov a domov však nútia stavebníkov rekonštruovať aj podkrovné priestory. Obytné podkrovie je v ostatnom období módnym trendom z ekonomického, ale aj estetického a architektonického hľadiska. Keďže tento priestor je určený na bývanie, šikmá strecha si vyžaduje minimálne rovnaké nároky na tepelnú izoláciu ako ostatné časti konštrukcie domu.
Krok prvý – čo a ako
Na zateplenie šikmej strechy sa najčastejšie používa izolácia z minerálnych alebo zo sklenených vláken. Tieto materiály majú vynikajúce tepelnoizolačné vlastnosti a plnia funkciu aj ako zvuková izolácia a protipožiarna ochrana. Hrúbka izolácie podkrovia závisí od klimatickej náročnosti prostredia. Na Orave alebo pod Tatrami určite treba použiť hrubšiu izoláciu ako v južných oblastiach Slovenska. Na to, ako zistiť potrebnú hrúbku izolácie, existujú presné výpočty, zohľadňujúce vlastnosti konštrukcie, podnebie a ostatné faktory. Dosky z minerálnych alebo sklenených vláken dodávajú na náš trh viacerí výrobcovia v rozličných hrúbkach a hmotnostiach. Na izoláciu šikmej strechy a zvislých plôch treba vybrať ľahší variant s hmotnosťou do 50 kg/m3, aby sa izolácia v mieste prichytenia netrhala, a tak neznižovala svoj účinok. Izolácia sa aplikuje tromi základnými spôsobmi. Najčastejšie sa tepelnoizolačné dosky ukladajú medzi krokvy strešnej konštrukcie. Izoláciu možno umiestniť aj na krokvy z vnútornej alebo vonkajšej strany. Ak potrebujeme v klimaticky náročnej oblasti zväčšiť hrúbku tepelnej izolácie a výška krokiev nám to neumožňuje, zateplenie medzi krokvami možno kombinovať so zateplením na krokvy z vnútornej strany. Systém zatepľovania podkroví je dnes štandardizovaný a využíva sa pri ňom doplnkový materiál, uľahčujúci a zefektívňujúci túto činnosť. Výrobcovia a realizačné firmy preto používajú špeciálne príchytky a terčíky, hliníkové cd-profily a pod.
Krok druhý – nie je to až také jednoduché
Samotný izolačný materiál je len jednou zo zložiek strešného plášťa. V prípade obytného priestoru pod strechou musí táto konštrukcia spĺňať mimoriadne nároky, pretože musí zabezpečovať optimálnu tepelnú a hygienickú pohodu pre užívateľa. Konštrukcia strešného plášťa šikmých a strmých striech je preto oveľa zložitejšia, ako sa môže zdať a ako to bolo zaužívané v predchádzajúcich rokoch. Stavebníci v minulých desaťročiach ešte tak dobre nepoznali výhody poistnej hydroizolácie či parozábrany, alebo efektívnosť vzduchových medzier v strešnom plášti. Každý z týchto prvkov plní dôležitú úlohu. Preto sme teraz tak často svedkami nevyhnutných rekonštrukcií striech starších domov, hoci ich životnosť by mala byť dlhšia. Poistná hydroizolácia tvorí súvislú vrstvu pod krytinou šikmých striech. Je akýmsi poistným systémom, chrániacim spodné vrstvy strešného plášťa pred vetrom, dažďom, snehom a prachom. Zabraňuje preniknutiu vlhkosti a iných škodlivých látok do izolácie a konštrukcie krovu. Druhou základnou funkciou poistnej hydroizolácie je chrániť strešný plášť opačne – zo strany interiéru. Z vnútornej strany totiž musí byť difúzna, čiže paropriepustná, aby sa vodné pary mohli dostať smerom von do exteriéru a neostávali v izolácii. Parozábrana sa kladie medzi tepelnú izoláciu a povrchovú úpravu krovu z vnútornej strany. Keďže v interiéri takisto vznikajú pary, ktoré sa v dôsledku vzájomného pôsobenia atmosférických tlakov snažia dostať von z interiéru, parozábrana chráni tepelnú izoláciu pred týmito parami. Vzduchové vrstvy (prevetrávané alebo neprevetrávané), či už z interiérovej, alebo exteriérovej strany, potom uzatvárajú systém chrániaci tepelnú izoláciu a konštrukciu krovu pred znehodnotením. Umožňujú odvetranie alebo eliminovanie prípadného kondenzátu nahromadeného na hydroizolácii a parozábrane. Odborníci odporúčajú pre obytný priestor trojplášťovú šikmú alebo strmú strechu, ktorá má tepelnoizolačnú vrstvu vypĺňajúcu priestor medzi krokvami v spodnom plášti. Spodný plášť tvoria smerom od tepelnej izolácie k interiéru parozábrana, drevené debnenie, nevetraná vzduchová vrstva a sadrokartónová alebo iná povrchová úprava. Nad tepelnou izoláciou sa nachádza prevetrávaná vzduchová vrstva a nad ňou poistná hydroizolácia. Dvojplášťovú šikmú strechu si môže stavebník dovoliť vtedy, ak použije vysokodifúznu poistnú hydroizoláciu. Najkvalitnejšie hydroizolácie umožňujú ľahký prestup nežiaducej vlhkosti a kladú sa priamo na izoláciu, bez odvetrávacej vrstvy.
Krok tretí – povrchy v interiéri
Na povrchovú úpravu zateplenej šikmej strechy je najvhodnejší sadrokartón, ktorý ponúka rôzne možnosti riešenia dodatočnej úpravy maľovaním, stierkou alebo tapetovaním. Ak však chceme ešte zvýšiť účinok tepelnej izolácie, potom je vhodné na povrchovú úpravu podkrovia použiť drevo. Samo osebe pôsobí prirodzene a ako materiál s nízkou tepelnou vodivosťou ešte aj dodatočne izoluje. Stavebníci sa často pýtajú, aké výhody či nevýhody má dobre zaizolovaný strešný plášť v letnom období. Samotné izolačné materiály sú schopné izolovať interiér aj pred nadmerným prehrievaním cez strechu. Rizikovou časťou sú v tomto prípade stavebné otvory. Najmä strešné okná či svetlíky orientované na stranu dennej dráhy slnka spôsobujú v lete nadmerné prehrievanie interiéru a tepelná izolácia sa v tejto situácii obracia proti nám. Naakumulované teplo totiž len ťažko prepúšťa späť a tepelná pohoda sa mení na nepohodu. Pomoc je však veľmi jednoduchá. Na trhu sú efektívne tieniace systémy, ktoré dokážu tieto nepriaznivé vplyvy odstrániť. Zväčša sa ponúkajú ako základná výbava pri kúpe strešných okien alebo ich možno dokúpiť dodatočne.
Krok štvrtý – dobrá rada nad zlato
Okrem trojplášťovej strešnej konštrukcie sa uplatňuje aj spomínaná dvojplášťová alebo jednoplášťová konštrukcia. Čím zložitejšia je strešná konštrukcia, tým efektívnejšie plní svoje funkcie. Rozdiely medzi dvojplášťovou a trojplášťovou skladbou strešného plášťa sú však len minimálne. Rozhodujúce detaily (napr. bezkontaktnú a kontaktnú poistnú hydroizoláciu) by mali pri každej konkrétnej realizácii posúdiť odborníci a mali by aj odporučiť ideálne riešenie s ohľadom na architektúru, konštrukciu, statiku, požiarnu bezpečnosť, tepelnotechnické parametre, ale aj na ekonomickú náročnosť realizácie. Výrobcovia jednotlivých vrstiev strešného plášťa síce stále prichádzajú s novinkami, ktoré reprezentujú materiály s čoraz dokonalejšími parametrami, ale stavebník nesie zodpovednosť za dodržanie odporúčaných pracovných postupov, a to najmä v takých detailoch, ako sú prelepovanie spojov parozábran či poistnej hydroizolácie špeciálnou páskou, úprava izolácie pri stykoch so stavebnými otvormi a v spodnej časti krovu alebo dodržiavanie predpísaných presahov. Ak si na to sami netrúfnete, musíte sa obrátiť na odborníkov.
Krok piaty – pohoda doma i v peňaženke
Ak budete zatepľovať podkrovie krok za krokom, zvážite všetky dostupné možnosti a necháte si aj poradiť, izolácia vášho strešného plášťa bude naozaj spoľahlivá, vydrží veľmi dlho a pri šikmých strechách ušetríte až 10 % z celkovej spotreby energie. V súvislosti so zatepľovaním sa často spomína aj návratnosť investícií. Pri každej realizácii je to individuálne, ale po deregulácii cien energií sa návratnosť postupne približuje k piatim až ôsmim rokom. Nezabúdajte, že pri ekonomickej výhodnosti myslíte aj na ekológiu.
