Plán záhrady, stavebné prvky v záhrade

Projekt záhrady – význam

Vzťah medzi sadovníckym materiálom (strom, ker a pod.), jeho ekologickými nárokmi, pôdno-klimatickými podmienkami, nadmorskou výškou, priemernou ročnou teplotou, výkyvmi teplôt a expozíciou riešeného územia je veľmi dôležitý. Aby vznikla harmonická premena záhrady počas vegetačného obdobia, treba zosúladiť kompozičné princípy krajinnej tvorby (symetria, asymetria, gradácia, rytmus, vytvorenie zaujímavých pohľadov, priehľadov, výhľadov) s jednotlivými taxónmi – rastlinami (ich vzhľadom, veľkosťou, tvarom, textúrou a farbou). Výsledkom by mala byť dynamická premenlivosť rastlín v priestore a čase (zmeny farby listu, dreva, veľkosti, kvitnutie). Všetky tieto požiadavky dokáže najlepšie splniť skúsený odborník. Preto prvým krokom k úspechu sú konzultácie a vypracovanie projektu záhrady u sadovníka, resp. záhradného architekta. Projekt by mal vznikať paralelne s realizáciou domu, aby sme sa vyhli zbytočným komplikáciám a neplánovaným investíciám.

Ako začať

Skôr než sa začne budovať komunikačná infraštruktúra (odstavná plocha pre autá, chodníky, príjazdové komunikácie), treba pozemok vyčistiť od stavebnej sutiny a nevhodného podložia pre záhrady (íl, štrk) a očistené územie doplniť hmotou (zem, substrát). Ak sa v projekte navrhujú prvky nadmerných rozmerov (bludné kamene v záhrade a v okolí vodných plôch alebo skalkový materiál), treba pri práci použiť ťažkú techniku. V rámci tejto etapy treba podľa potreby oddrenážovať pozemok. Na odvádzanie prebytočnej vody sa v sklone terénu vykopú ryhy široké približne 0,5 m. Ryhy sa spoja do jednej alebo viac hlavných vetiev. Drenážne perforované rúry sa zabalia do plstenej textílie, zasypú štrkom s rôznymi frakciami a zasypú hlinou. Drenáž sa zvedie buď do kanalizácie, alebo do vopred vykopaných drenážnych jám, z ktorých sa voda postupne stratí. Drenážne jamy majú objem asi 1 m3. Tri štvrtiny jamy tvorí výplň štrku s rôznymi frakciami, ktorá sa prikryje geotextíliou a zasype hlinou.|

Ak plánujete inštalovať automatický závlahový systém, je nutné vytvoriť priechodky pre zavlažovacie potrubie (hrubšie zemné rúry) a označiť miesta pod spevnenými plochami. Od zdroja vody treba položiť prvé zavlažovacie potrubie. Nezabudnite na položenie elektrických rozvodov na napojenie záhradného osvetlenia, vodných čerpadiel (jazierko, studňa), altánka, úžitkového záhradného domčeka. Tieto siete je vhodné viesť na kraji pozemku, aby nedošlo k náhodným kontaktom pri používaní kultivačných zariadení alebo pri výsadbe.

Oplotenie

Presná charakteristika konfigurácie terénu v projekte je dôležitá pri budovaní komunikácií a oplotenia. Oplotenie či vstupná brána sú neoddeliteľnou súčasťou obydlia a môžu mať rozmanité podoby. Tvarová rôznorodosť pozemkov sa odzrkadlí až na oplotení. Striedmosť a účelovosť pri výbere oplotenia sú preto namieste. K dispozícii sú rôzne druhy materiálov: drevo, kov, plast, kameň, tehla, pohľadový betón s rozličnými povrchovými úpravami. Vstupná reprezentatívna časť plotu by mala byť kompozične prepojená s celkovou architektúrou domu a jeho prvkami (napr. rustikálny vzhľad domu sa prejaví aj na zábradlí terasy či lodžie a kovaní). Podľa charakteru predzáhradky môžeme oplotenie dokonca úplne vylúčiť a jej reprezentatívnu funkciu budú plniť komunikačné cesty v mäkkom prostredí okrasných drevín.

V mestskom prostredí sa naopak viac prejavuje snaha o zabezpečenie intimity a ochrany pred rušivým vonkajším svetom. Bežné sú vysoké múry či drevené ploty, ktoré však niekedy pôsobia až klaustrofobicky. Na ich zmäkčenie, najmä na malých pozemkoch, sú vhodné popínavé vždyzelené rastliny (napr. Hedera helix). Vhodným variantom sú vzdušné priehľadné ploty vymedzujúce hranice pozemku, pričom malý pozemok sa opticky zväčší. Osobitnou skupinou sú vnútorné ploty na zakrytie, oddelenie alebo zvýraznenie prvkov v záhrade. Pocit súkromia najlepšie vytvárajú živé ploty, či už strihané, voľne rastúce, alebo z popínavých rastlín. Dokonale zapadajú do zazeleneného prostredia, dotvárajú celkový ráz krajiny a sú v harmonickom súlade s ostatnými prvkami záhrady. Najlacnejší variant predstavuje plot z pletiva s plastovou ochranou povrchu, ktorý sa uchytáva medzi stĺpikmi. Stĺpiky sa odporúča osadiť do múrika pozdĺž celého pozemku. Jeho výška musí zodpovedať konfigurácii terénu a našim zámerom. Úplne nevhodným prvkom sú ploty z kovových výliskov.

Komunikácie a spevnené plochy

Paralelne so stavbou plotu môže staviteľ pokračovať v budovaní komunikácií. Často ide o nemalé plochy. Výber materiálu, farby, veľkosti, tvaru, povrchovej úpravy a spôsob kombinovania materiálov je vhodné konzultovať s architektom. Spevnené plochy v rámci jedného priestoru (pozemku) by mali na seba nadväzovať vo všetkých smeroch: od vstupnej brány cez chodníky, odstavné plochy, príjazdové cesty až do interiéru záhrady. Na zmäkčenie tvarov sa zvyčajne vynecháva „ostrovček“ na sadové úpravy.

Ak to dovoľuje situácia, je dobré urobiť komunikáciu medzi vstupom a domom v tvare jemnej esovitej línie. Dlažba z malých jednotiek sa hodí na tvarovanie rozličných oblých línií a na vytváranie mozaík. Skladbou dlažby možno opticky predlžovať, skracovať či rozširovať jednotlivé plochy. Veľké dielce 40 × 20, 40 × 40 alebo 40 × 60 cm sa lepšie uplatnia na veľkých plochách.

Terasa

Terasa tvorí prechod medzi interiérom a exteriérom. Jej tvar korešponduje s tvarom pôdorysu domu. Možno použiť aj kontrastujúci okrúhly pôdorys, prípadne pôdorys v tvare kruhového výseku. Veľkosť terasy je úmerná pozemku a intenzite využitia. Terasa je miestom na relax, zábavu, v letnom období sa využíva na večerné stretnutia. Materiály na výstavbu terasy treba zvoliť veľmi citlivo s ohľadom na architektúru domu a na funkčné (praktické) aj estetické vlastnosti materiálu.

Väčšina terás je orientovaných na juhozápadnú až juhovýchodnú stranu tak, aby z nich bolo možné vnímať rôzne priehľady, výhľady, prvky aj kompozíciu záhrady. Terasa sa začleňuje do záhrady prostredníctvom schodiska, chodníka a pod. Deliacim prvkom medzi terasou a rušivým okolím môžu byť záhony strihaných, voľne rastúcich, vždyzelených alebo opadavých živých plotov. V bezprostrednej blízkosti domu nájdeme napr. záhon byliniek bežne používaných v kuchyni (tymián, materina dúška, mäta, medovka a pod.) aj rastlín, ktoré majú príjemnú vôňu (ruže, levanduľa). Súčasťou terás sú často aj vodné plochy, ktoré spríjemňujú pobyt na terase – vnímame ich nielen zrakom, ale i sluchom. Na dotvorenie útulnosti a na ochranu pred horúcim slnkom počas leta výborne poslúži jednoduchá drevená pergola obrastená vhodnými popínavými rastlinami (vistéria) alebo drevená stena. Umelou náhradou sú výsuvné markízy či slnečníky. Pergoly sú dostupné a relatívne ľahko zmontovateľné.

Osobitnou skupinou sú terasy (altánky) vysunuté v záhrade, ktoré možno spojiť s úžitkovou miestnosťou na odkladanie záhradníckeho náradia. Ich umiestnenie a proporcie treba prispôsobiť vzhľadu záhrady a domu. Je dôležité, aby domček nepôsobil uzavreto a ťažkopádne.

Komunikácie

Komunikácie v záhrade aj miesto s altánkom by mali ponúkať netradičné pohľady na dom i na detaily v kompozícii záhrady (múriky, skalky, jazierka, potok, zátišia, rôzne záhony, skulptúry, plastiky). Vzájomné prepojenie materiálov by malo pôsobiť harmonicky, tvrdé materiály zjemňujú práve výsadby rastlín. Typickými materiálmi na záhradné chodníky sú kameň s rôznymi povrchovými úpravami (protišmykovými), tehla, opracovaný betón, sypaný štrk s rôznymi frakciami a drevo.

Ak máme vybratý materiál na záhradný chodník, napr. kamenné pieskovcové platne s hrúbkou 5 až 7 cm, môžeme ich položiť aj svojpomocne. Podľa projektu si pieskom označíme líniu chodníka. Šírka chodníka pre jedného človeka je 0,75 m. Výkop hlboký 0,2 m spravíme o 5 až 7 cm širší. Štrkový násyp hlboký 0,1 m s frakciou 8 až 16 mm treba zhutniť pneumatickým kladivom alebo vibračnou doskou. Potrebné profesionálne náradie si môžeme požičať v požičovniach. Takto pripravené podložie sa zasype pieskom s frakciou 0 až 4 mm vo vrstve 3 až 5 cm. Pomocou vodováhy a natiahnutého špagáta potom uložíme kamennú dlažbu. Začiatočníci by nemali klásť kamene polygonálnych tvarov.

Podobný pracovný postup platí aj pre povrchovo upravenú betónovú dlažbu. Na zhutnené podložie osadíme do suchého betónu (zmes piesku a cementu 4 : 1, trochu vody) tenké záhradnícke obrubníky a dlažbu. Po vyschnutí lôžko vysypeme 5 cm vrstvou piesku a celé stiahneme drevenou rozpierkou. Nezhutňujeme ho! Dlažbu ukladáme od okraja, resp. od predchádzajúcej položenej plochy. Musí byť 1 cm nad líniou pätníkov alebo obruby. Každý kus poklepeme gumovým kladivom a spád priebežne kontrolujeme vodováhou. Na záver celý povrch zhutníme vibračnou platňou s gumovou ochranou, aby sme ho nepoškodili. Škáry vyplníme suchým pieskom s frakciou 0 až 4 mm.

Schodiská

V záhrade často musíme prekonávať rozličné prvky a terénne vlny. Bezpečné a pohodlné kráčanie nám umožní správne vybudované schodisko. Ako materiál na schodisko sa najčastejšie používajú: lomový kameň (kamenné bloky a platne), drevené trámy, štrk, tehla a betón.

Schody v skalke sa prispôsobujú celkovej kompozícii skalky a nemusia sledovať základné princípy navrhovania schodiska. Na schodisko vyberáme kamene, ktoré majú aspoň jednu stranu plochú a sú dostatočne ťažké, aby boli v štrkovom lôžku stabilné.

Na pohodlné kráčanie vo svahu či skalke je vhodné použiť drevené trámy (dub, smrekovec, agát, borovica) s perfektnou povrchovou úpravou. Môžeme ich uložiť priečne na svah, zapustiť do štrkového lôžka (aby 2/3 boli v zemi) a kraje ukotviť veľkými kameňmi alebo vejárovito uložiť a spojiť oceľovými svorkami. Medzistupne vyplníme štrkom, ktorý slúži ako nášľapná plocha a zároveň trativod. Schody z kamenných kvádrov a platní ukladáme do betónového lôžka a čo najtesnejšie vedľa seba.

Stúpanie chodníka by nemalo prekročiť 10 % (t. j. 1 m na vzdialenosti 10 m), pri zhotovení schodov na terasu treba dodržať pomer 2 × výška + šírka schodu = 64 cm. Pre schody v záhrade však volíme výšku 12 až 15 cm. Po piatich schodoch sa odporúča vybudovať medzistupeň široký 0,8 až 1 m. Vždy postupujeme zdola nahor. Každý schod predkopávame zvlášť a zapúšťame do svahu.

Modelovanie terénu

Po dokončení plotu, terasy, príjazdovej cesty, chodníkov a schodov okolo domu sa podľa projektu vykonáva hrubá modelácia terénu. Robia sa násypy z ornice uloženej na okraji pozemku, dotvárajú sa roviny, klesania, stúpania. Celkové prevýšenie zameriame pomocou pásma, špagátu a vodováhy. Na kolmej spojnici medzi najvyšším a najnižším bodom zameriame rozdiel. Potom budujeme jednotlivé prvky v záhrade a vykonávame stavebné práce (chodníky, schody, skalky, múriky).

Monotónnosť v záhrade je odstrašujúcim aspektom pri tvorbe konfigurácie terénu. Preto rovinné pozemky premieňame rôznymi terénnymi vlnami, násypmi. Vo svahoch, naopak, vytvárame roviny pomocou tehlových, kamenných, drevených a betónových múrov. Ak sú nároky na pevnosť a odolnosť múru veľké, odporúčame použiť ako stavebný materiál železobetón. Povrch možno dotvoriť napr. kamenným obkladom, ktorý ladí s architektúrou domu a štýlom záhrady. Stena z tzv. kyklopského muriva je voľne uložený kameň (žula, okruhliaky) spojený betónom. Škáry v obklade možno vyplniť cementovou maltou. Takéto múry sú pomerne ťažkopádne.

Proporcionálne najestetickejšie, ale veľmi prácne sú tzv. suché múriky. Stavajú sa z pieskovcových, vápencových alebo bridlicových platní s rôznou hrúbkou. Základ tvorí asi 40 cm hlboký štrkový zásyp. Jednotlivé poschodia budujeme ukladaním a viazaním kameňov vo vodorovných vrstvách naplocho. Spojovacou hmotou (s hrúbkou približne 0,5 až 1 cm) býva hlina alebo piesok (0 až 4 mm). Každý kameň zvlášť poklepeme gumovým kladivom. Je vhodné, aby sa jednotlivé poschodia budovali pomocou vodováhy. Kameň vyberáme tak, aby mal približne pravouhlé hrany a ploché ložné a styčné plochy. Sklon je 10 % (t. j. 10 cm na 1 m výšky) a maximálna výška 1 m. Terén možno rozdeliť dvoma suchými múrikmi nad sebou, čo dynamicky obohatí celkovú kompozíciu. Výplňou za suchým múrom je trativod prepojený so základom. Surový a tvrdý kameň zmäkčíme pomiestnou výsadbou rastlín v škárach medzi kameňmi (Phlox subulata, Alisum saxatile, Iberis tomentosum, Thymus semperfilum, Saxifraga sp.).