Starý banícky dom v Kremnických vrchoch po premene pripomína rozprávkovú chalúpku
Modrá chalúpka, tak majitelia pomenovali tento takmer tristo rokov starý banícky dom ukrytý v Kremnických vrchoch ďaleko od rušnej cesty. Zaujal ich architektonicky, a tak ho pred rokmi kúpili a postupne renovovali. Hostili tu známych aj menej známych ľudí, okrem iných aj krásnu huslistku Vanessu Mae.
Kedysi typický banícky dom, v tejto oblasti všeobecne nazývaný Hauerland, pri pohľade z diaľky pripomína rozprávkovú chalúpku, ktorej drevené vrátka túžite nedočkavo otvoriť a nazrieť dovnútra. Poschodovú drevenicu so šindľovou strechou a s vonkajšou pavlačou miestni označovali ako K pastierskemu vŕšku a neskôr ju tiež pomenovali Blauhaus, keďže v minulosti bola celá natretá namodro. Dnes zostali stopy modrej skalice len na hranoloch v spodnej časti chalúpky.
A čas pomaly plynie…
Rok 1740 bol pre túto romantickú chalupu veľmi podstatný. Práve do tohto obdobia sa totiž datuje jej stavba. Prvou vážnejšou rekonštrukciou prešla v roku 1832, no a necelé posledné štvrťstoročie je jej majiteľom architekt Boris so svojou rodinou. Ten mal pod palcom celú jej rozsiahlu novodobú rekonštrukciu. Pokojne by sme ju však mohli prirovnať k resuscitácii, ktorá je vrátila život.
„Dodnes považujem za osudovú náhodu, ako som sa dostal k tejto nehnuteľnosti. V tom čase tu býval a chalupu vlastnil holič Vilo Weiss. Keď si predstavíte Barbiera zo Sevilly, tak to je on. Upravené fúziky, kučeravé vlasy a kufrík s holičským vybavením,“ spomína na predchádzajúceho majiteľa ten súčasný.
Holič Vilo mu chalupu pôvodne nemienil predať. „Chystal sa ju rekonštruovať sám. O niekoľko mesiacov si to však rozmyslel, bola totiž skutočne v dezolátnom stave, čo si žiadalo nemalé investície. Tak mi ju napokon predal,“ hovorí Boris.
Okolie vtedy len neveriacky krútilo hlavou nad jeho investičným počinom. Dnes však z hlavy snímajú klobúk. Počas skutočne náročnej rekonštrukcie od podlahy po špic na streche majitelia organizovali aj takzvané medzinárodné dobrovoľnícke tábory.
„V jednom momente sa tu na pozemku stretli ľudia z Kanady, Turecka či z Kanárskych ostrovov. Spoločne pracovali, kopali jamu na jazierko, kosili, no a my sme im na revanš ukázali okolie a krásu Slovenska.“
Potenciál tohto miesta je úžasný a unikátny. Poznal som ho z detstva, takže som šťastný, že mi bolo dopriate podeliť sa oň so svojou rodinou, s deťmi a dnes už aj s vnúčatami.
Boris, majiteľ
Čaro tradičných prvkov
V prednej izbe – v dnešnej jedálni, púta pohľad veľká biela pec, ktorá slúži nielen na kúrenie a svietenie, ale aj na leňošenie. Jej „obsluhu“ si však po niekoľkých nie práve dobrých skúsenostiach berie na zodpovednosť už iba majiteľ. „Nuž, treba to vedieť. Naši hostia z Ruska to veru nevedeli a takmer nám podpálili chalupu,“ konštatuje dnes už s úsmevom Boris. Vtedy však bol potrebný aj zásah hasičov.
Tak či onak, každému hosťovi je dopriate zažiť, ako sladko sa oddychuje na vyhriatej peci s dizajnom, ktorý je výsledkom fantázie a predstavivosti majiteľa. Na rovnakom mieste stála pôvodná pec s ohniskom, Boris si ju nahrubo naskicoval a s murárom jej postupne, meniac ju za pochodu, dávali finálnu podobu.
„V jednej chvíli sa na mňa starší murár vážne pozrel a opýtal sa: ,Počuj, a ty čo hneď nepovieš, ako to chceš?‘ Odpovedal som mu: „Jaj, to keby som vedel,“ smeje sa majiteľ.
Zanedbaný vzhľad, strecha, do ktorej tečie, a rozpadávajúce sa múry – tak to tu pred rokmi vyzeralo. Skôr ako som sa pustil do opravy, obehal som skanzeny, aby som získal predstavu, ako budem postupovať.
Boris, majiteľ
Monumentálny priestor s atmosférou
Horné poschodie v minulosti slúžilo na uskladnenie sena, ktoré zabralo skutočne celý priestor až po povalu. V spacích komorách, ako sa kedysi nazývali dnešné spálne, boli pôvodne len veľmi malinké okienka, ktoré im v tom čase, samozrejme, postačovali. Po dohode s pamiatkarmi majitelia jedno okno doplnili ďalším, aby aj počas dňa bolo v izbách dosť svetla.
Z prvého poschodia sa po pomerne strmom schodisku, po takzvaných mlynárskych schodoch, dá vystúpiť ešte vyššie – celkom pod strechu, kde sú ďalšie spálne. Z galérie sa naskytá pekný výhľad na otvorenú obývaciu časť interiéru. Dizajn a atmosféru tejto nefalšovanej chalupy majitelia dosiahli vďaka prevahe materiálov, ako sú drevo, kov, ale aj tkané pokrovce, a vďaka množstvu dobových predmetov a dekorácií.
Kto tu býva
Architekt Boris mal pred rokmi víziu – urobiť z tohto miesta krásny harmonický priestor, kde bude jeho rodina s radosťou relaxovať. Podarilo sa! Dokonca sem vďaka podnikaniu jeho dcéry chodia oddychovať aj zahraniční turisti.
Text: Kristína Falťanová
Foto: Miro Pochyba
Zdroj: Časopis Tvorivé bývanie