Rekonštrukcia rodinného domu do energetickej triedy A0

Kedy je rekonštrukcia rodinného domu potrebná, kedy sa vyplatí a čo ňou možno získať?

Okrem nutných prípadov, keď sa rekonštrukciou zamedzí chátraniu stavby, je potrebná aj vtedy, keď stavba vykazuje prevádzkové nedostatky, prípadne ak chce majiteľ zvýšiť používateľský komfort. Vyplatí sa pri starých a nezateplených budovách, kde sa dajú výmenou okien a zateplením násobne znížiť náklady na kúrenie. Hĺbková rekonštrukcia je ekonomicky a časovo náročná, nie vždy návratná, no prínosom pre majiteľa môže byť to, že získa bývanie v rovnakej, možno dokonca vyššej kvalite ako v novostavbe.

Platná legislatíva od tohto roku vyžaduje navrhovať novostavby v energetickej triede A0. Je nutné dosiahnuť tento štandard aj pri rekonštrukciách?

Pri rekonštrukciách sa dosiahnutie konkrétnej energetickej triedy nevyžaduje.Toto rozhodnutie závisí od ekonomickej sily stavebníka a jeho nárokov na kvalitu vnútorného prostredia. Rekonštrukcia do pasívneho štandardu, respektíve podľa našej legislatívy do energetickej triedy A0, alebo rekonštrukcia budovy, ktorá nevykazuje vážne nedostatky, je viac o zvýšení používateľského komfortu ako o ekonomickej návratnosti.

V čom sú špecifiká rekonštrukcie do energetickej triedy A0, respektíve do pasívneho štandardu?

V prvom rade je dôležité nájsť architekta/ projektanta, ktorý rozumie technickým riešeniam potrebným pre energeticky úspornú stavbu. Návrh by mal byť totiž efektívny nielen energeticky, ale aj ekonomicky.V oboch kategóriách je zároveň nutné počítať so vzduchotechnikou s rekuperáciou.Tá môže byť v závislosti od priestorových možností rekonštruovanej stavby centrálna alebo decentrálna. Ďalej je potrebné zateplenie podlahy, stien a strechy v dostatočnej hrúbke (tá sa určí výpočtom), kvalitné okná s izolačným trojsklom a ekologický zdroj tepla.

Pasívny štandard navyše kladie dôraz na elimináciu tepelných mostov a vzduchotesnosť stavby. Tu by som podotkol, že nie je pravdou, že stavba má „dýchať“. Tak ako človek nedýcha kožou, ale pľúcami, stavba nedýcha fasádou, ale vzduchotechnickou jednotkou, ktorá do interiéru neustále dodáva čerstvý vzduch.Vzduchotesnosť stavby zabraňuje vnikaniu vlhkosti z interiéru do stien a strechy, eliminuje úniky tepla a výrazne prispieva k dlhšej životnosti materiálov.

S čím všetkým by mali ľudia pri rekonštrukcii rodinného domu počítať a aké zmeny by mali zvážiť?

Najslabšou časťou obvodového plášťa stavieb sú obvykle okná. Ich výmena za kvalitné nové okná s dostatočnou stavebnou hĺbkou, izolačným trojsklom a ideálne aj teplým dištančným rámikom by mala byť samozrejmosťou. Ďalej je potrebné posúdenie stavu konštrukcií. Najmä ak sú na nich viditeľné známky vlhkosti alebo plesní, prípadne trhliny, je nutné prizvať odborníka, ktorý určí príčiny týchto porúch a navrhne spôsob, ako ich pri rekonštrukcii odstrániť. Keď stavba takéto defekty nevykazuje, je vhodné zamerať sa na zateplenie základových pásov (aspoň do nezamŕzajúcej hĺbky) a sokla, fasády a, samozrejme, strechy. Pokiaľ sa rekonštruuje aj interiér, treba zvážiť aj zateplenie podlahy prízemia. Výmena starého zdroja tepla za nový, efektívny a ekologický, sa vďaka úsporám na kúrení, ktoré sa dosiahnu zateplením, vráti do niekoľkých rokov.

Ako presne sa dá určiť rozsah stavebných prác? Akú časovú a finančnú rezervu si treba nechať?

Kompletná rekonštrukcia je v porovnaní s novostavbou trošku mačka vo vreci.Vopred totiž nie je možné odhadnúť, čo všetko sa na stavbe odhalí po začatí stavebných prác. Z tohto hľadiska je problematické presne určiť predpokladaný rozsah prác – či už časovo, alebo ekonomicky. Napriek tomu sa oplatí obetovať trochu viac času projektovej príprave, pretože výsledok môže byť veľmi dobrý. Čím podrobnejšia je projektová dokumentácia, tým presnejšie sa dá spracovať aj rozpočet danej stavby. Samozrejme, vždy existuje riziko, že počas rekonštrukcie sa budú musieť niektoré veci modifikovať a zmeniť aj oproti projektu. Preto si netrúfam odhadovať rezervy všeobecne, každá stavba je totiž iná. No po dokončení projektovej dokumentácie by sa mali dať aspoň približne určiť aj potrebné rezervy.

Čo ďalšie považujete pri rekonštrukcii starého domu za dôležité? Na čo si treba dať pozor?

Určite si treba dať pozor na odkopávanie základov pri dopĺňaní izolácie. Dôležité je, aby sa nenarušili stabilizované základové pomery a stavba nezačala sadať. To platí najmä pri domoch postavených vo svahu. Ďalšou dôležitou vecou pri starých domoch je vlhkostný režim v konštrukciách. Ideálne je posúdiť kompatibilitu nových materiálov s pôvodnými, z ktorých bola stavba postavená, inak hrozí ich degradácia.V neposlednom rade by som upozornil, že aj pri rekonštrukcii treba dbať na architektúru. Nie je v poriadku urobiť napríklad z vidieckeho domu modernú presklenú vilu, ktorá do okolitého urbanizmu nezapadá.

Z praxe

Pri rekonštrukcii rodinného domu v Modre vychádzal návrh architektov z ateliéru VIZE z jasného zadania: v maximálnej možnej miere zachovať jeho pôvodný vzhľad a zároveň eliminovať negatívne vplyvy predošlých rekonštrukcií. To všetko bolo treba spojiť s modernými technológiami a dosiahnuť parametre energeticky pasívnej stavby. V dome je preto centrálna vzduchotechnická jednotka s rekuperáciou, ktorá sa stará o neustály prísun čerstvého vzduchu a tým aj o zdravé a kvalitné vnútorné prostredie.

Predtým. Zdroj: VIZE Ateliér

Najväčšie zmeny sa odohrali v dispozícii. Objekt prešiel v minulosti viacerými premenami, istý čas dokonca slúžil ako komunitné centrum, čo sa podpísalo aj pod rozdrobené a pre rodinný dom nevhodné rozdelenie miestností.

Predtým. Zdroj: VIZE Ateliér

Aby stavbu adaptovali na staronovú funkciu, navrhli architekti odstránenie väčšiny vnútorných priečok, ktoré tvorili hygienické jednotky a množstvo menších izieb. Kľúčové bolo aj presunutie schodiska, čím sa uvoľnil priestor na veľkú obývačku spojenú s kuchyňou a jedálňou.

Potom. Zdroj: VIZE Ateliér

Rekonštruovaný dom bol dosť veľký na všetky požadované funkcie, jeho základnú hmotu preto zachovali, rovnako aj prvky pôvodnej
architektúry – materiál škridlovej strechy s presahom, olemovanie otvorov šambránami, rímsy či farebné rozlíšenie vystupujúceho sokla. Na južnú fasádu doplnili nové pozdĺžne okno, ktoré presvetľuje obývačku a pracovňu a zároveň napráva nevhodné proporcie pôvodných otvorov, ktoré vznikli postupne pri predchádzajúcich rekonštrukciách.

Po rekonštrukcii. Zdroj: VIZE Ateliér

Zvláštnu pozornosť venovali autori vzduchotesnosti stavby. Podmienkou dobrého výsledku blower door testu bolo precízne vyhotovenie omietok, vzduchotesných pások, osadenie okien atď. Pri tejto stavbe sa podarilo dosiahnuť výsledok n = 0,9, čo je pri rekonštrukcii výborné.

Potom. Zdroj: VIZE Ateliér

Starý rodinný dom zrekonštruovali do pasívneho štandardu – podľa našej legislatívy ide o energetickú triedu A0, teda o najvyšší energetický štandard. Podmienkou dosiahnutia takéhoto výsledku bola dobrá spolupráca klienta, architekta a realizátora.

Pripravila: Erika Kuhnová

Foto: VIZE Ateliér

Zdroj: Časopis Môj dom