Ktoré murivo je ekologické?
Pri výbere materiálov na obvodové murivo rozhodujú nielen tepelnoizolačné vlastnosti, ale mnohokrát aj osobné preferencie. A tak je to aj správne. Pozrite sa spolu s nami na ekologický faktor.
Hodnotenie stavebných materiálov z ekologického hľadiska nemožno obmedziť len na základnú surovinu, z ktorej sa vyrábajú. Dôležité sú aj ďalšie procesy. Pod drobnohľad sme si zobrali pálené a nepálené tehly, vápennopieskové tehly a pórobetónové tvarovky.
Pálené a nepálené tehly
Podľa slov Ing. Gabriela Szöllösiho, produktového manažéra firmy Wienerberger, by princíp udržateľnosti v súvislosti so stavebnými materiálmi mal zohľadňovať všetky fázy životného cyklu, počnúc ťažbou surovín cez výrobu, zabudovanie do stavby, užívanie až po demoláciu a možnosti recyklácie na konci životného cyklu.
Výroba tehál je spojená s povrchovou ťažbou základnej suroviny a s takmer nulovou prepravnou vzdialenosťou, keďže tehelne stoja priamo v mieste ťažby. Odpad z výroby sa bezo zvyšku recykluje. Keďže základným procesom výroby tehál je výpal, emisie podliehajú veľmi prísnym limitom a pravidelným kontrolám.
Zabudovanie tehál do stavby je energeticky nenáročné, pričom sa spotrebuje minimum spojiva. „Moderné tepelnoizolačné tehly spĺňajú náročné požiadavky na tepelnú ochranu budov, preto vo fáze užívania stavby výrazne šetria energiu na vykurovanie, a tým znižujú emisie CO2.
Pálené tehly sa vyrábajú z prírodných materiálov, neobsahujú žiadne chemické prísady.
Zásadnou prednosťou tehlových stavieb je ich dlhá životnosť, čo predstavuje možno najväčší príspevok k trvalej udržateľnosti. Životnosť tehlovej stavby je min. 100 rokov. Zlomky tehál z demolovaných stavieb možno bez problémov odseparovať a po podrvení znovu použiť napríklad do zásypov komunikácií alebo ako substrát na zelené strechy.“
Ing. Oliver Kapci, technický poradca firmy HELUZ, si myslí, že materiály, ktoré zodpovedajú trvalo udržateľnému konceptu, by mali spĺňať predovšetkým požiadavku na dlhú životnosť a čo najľahšiu recyklovateľnosť po skončení ich životnosti. Ďalej by materiál na ich výrobu mal pochádzať z lokálnych zdrojov, energia spotrebovaná pri výrobe by mala byť čo najnižšia a mali by predovšetkým participovať na znižovaní energií pri samotnej prevádzke stavby.
Prečo sú tehly ekologickým materiálom?
Základnou surovinou tehly je tehliarska hlina, ktorej ťažba prebieha v bezprostrednej blízkosti tehelní, takže prepravné vzdialenosti sa počítajú na stovky metrov, preto ovzdušie nie je zaťažované emisiami z dopravy na veľké vzdialenosti.
Pálené tehly sa vyrábajú z prírodných materiálov, neobsahujú žiadne chemické prísady a neuvoľňujú do prostredia žiadne zdraviu škodlivé látky. „Môžu sa pochváliť priaznivou ekologickou bilanciou počas celého svojho životného cyklu (ťažba a spracovanie suroviny, výroba, zabudovanie, užívanie, demolácia a recyklácia). Pálené tehly sú premiantmi v oblasti minimalizácie odpadu a znečisťovania životného prostredia. Vo výrobnom procese nevzniká žiaden odpad a nedochádza ani k produkcii odpadových vôd,“ opisuje Gabriel Szöllösi.
Tehly, či už surové, vysušené, alebo vypálené, ktoré neprejdú kontrolou kvality, sa po patričnej úprave použijú ako prísada do receptúry na výrobu tehliarskych prvkov. Ekologická bilancia keramických stavebných materiálov je priaznivá aj vďaka ich dlhej životnosti a minimálnym nárokom na údržbu.
S tým, že pálené tehly patria k jedným z najekologickejších materiálov, súhlasí aj Oliver Kapci. „Na ich výrobu stačia dve suroviny, hlina a voda. Pri samotnom vypaľovaní získavajú ideálne vlastnosti, ako vysokú pevnosť, požiarnu odolnosť, vysokú schopnosť akumulácie tepla, objemovú stálosť, nulovú výrobnú vlhkosť a vysoký tepelný odpor.“
Ako sa pálené tehly zmenili za posledné roky?
Tehla prešla mnohými inováciami s cieľom dosiahnuť maximálne tepelnoizolačné vlastnosti. Vývoj dodnes prešiel dvomi etapami. V prvej sa výrobcovia snažili vyťažiť maximum zo samotnej pálenej keramiky. Táto generácia tehál využíva na dosiahnutie tepelnoizolačných vlastností množstvo vzduchových dutín oddelených tenkými keramickými rebrami.
Tento typ tehál má však svoje materiálové limity. Výrobcovia preto siahli po kombinácii keramiky s tepelnoizolačnými materiálmi. Dutiny rôznych tvarov vo vnútri tehál sú plnené rôznymi tepelnoizolačnými materiálmi. Najčastejšie sa používa minerálne vlna, polystyrénový granulát alebo perlitová pasta.
K zlepšeniu tepelnoizolačných vlastností tehlového muriva prispelo aj zníženie podielu malty v murive, keďže malta má v porovnaní s tehlou horšie tepelnoizolačné vlastnosti. Dalo by sa povedať, že v rámci muriva pôsobia vrstvy malty ako tepelné mosty. Nehovoriac o tom, že zníženie spotreby malty znamená aj urýchlenie murovania. Preto nastal vývoj aj v oblasti technológií murovania.
„Prvým krokom bolo zavedenie zvislého spoja pero + drážka, vďaka ktorému nie je potrebné premaltovanie zvislých škár medzi tehlami. Ďalšie podstatné zníženie spotreby murovacej malty priniesli brúsené tehly, ktoré umožňujú namiesto murovania na klasickú maltu s hrúbkou približne 10 až 12 mm používať tenkú vrstvu malty v hrúbke približne 1 mm alebo dokonca murovaciu penu,“ približuje zmeny Gabriel Szöllösi. A vo finále môže tepelnoizolačné vlastnosti tehlového muriva zlepšiť aj tepelnoizolačná omietka.
„V porovnaní s plnými pálenými tehlami, ktoré mali súčiniteľ prechodu tepla približne U = 1,8 W/(m2 . K), sú dnešné rebrované plnené tehly schopné dosahovať hodnotu prechodu tepla U = 0,11 W/(m2 . K). Tehly s takýmito hodnotami prechodu tepla už nie je potrebné dodatočne zatepľovať a stačí použiť finálnu jadrovú alebo tepelnoizolačnú omietku.
Okrem vylepšovania tepelnoizolačných vlastností však vývoj napreduje aj v oblasti úspory materiálu a presnosti. Ako príklad možno uviesť portfólio doplnkových tehál, vďaka ktorým na stavbe nevzniká zbytočný odpad od odrezkov,“ dopĺňa Oliver Kapci, ktorý rovnako poukazuje na presnosť brúsenia tehál spojenú s úsporu malty: „Murovaním na tenkovrstvové malty alebo murovaciu penu predchádzate vzniku možných tepelných mostov v rámci ložných škár.“
Výrobcovia murovacích materiálov majú v ponuke okrem pálených tehál aj tehly z nepálenej hliny. Zásadný rozdiel je v ich výrobe, pretože neprechádzajú procesom výpalu. „HELUZ NATURE Energy je nepálená tehla využívaná na vnútorné priečky a ako akumulačné murivo, určená na stavby z prírodných materiálov a zlepšenie vnútornej mikroklímy.
Tehla má dobrú akumuláciu tepla, zvukovoizolačné vlastnosti, pričom vytvára zdravé vnútorné prostredie a pohlcuje vzdušnú vlhkosť. Tehly z nepálenej hliny a murivo však treba chrániť pred vodou a zamedziť kontaktu s tečúcou vodou,“ hovorí Oliver Kapci.
Vápennopieskové tehly
„Vzhľadom na charakter vstupných surovín na výrobu vápennopieskového muriva – vápno, piesok, voda –, ich dostupnosť v mieste výroby a nízke energetické vstupy je tento výrobok nielen mimoriadne ekologický svojou materiálovou podstatou, ale vyniká aj minimálnou tzv. uhlíkovou stopou, t. j. emisiami CO2, a to tak počas výrobného, ako aj celého životného cyklu,“ vysvetľuje Rastislav Bosák, produktový manažér KM Beta, spol. s r. o.
Vápennopieskové murivo plní najmä statickú, akumulačnú a zvukovoizolačnú funkciu. Na dosiahnutie tepelnotechnických parametrov musí byť stavba kvalitne zaizolovaná, čím sa odstránia tepelné mosty.
Pórobetónové tvarovky
„Pórobetónové tvárnice sa vyrábajú výhradne z prírodných surovín, ako je piesok, vápno, cement a voda. Suroviny použité na výrobu tvoria veľkú časť zemskej kôry a sú vďaka tomu prakticky nevyčerpateľné, navyše ich ťažba prebieha spôsobom, ktorý je šetrný k životnému prostrediu. Pórobetón tak vďaka priaznivej surovinovej bilancii šetrí suroviny a energie,“ hovorí Ing. Martin Mihál, vedúci technického oddelenia Xella CZ/SK.
Pórobetón nielenže neobsahuje žiadne chemické látky, ale dom z tohto materiálu dýcha, udržuje stálu teplotu a vlhkosť interiéru a chráni zdravie. Vďaka svojej pórovitej homogénnej štruktúre majú pórobetónové tvárnice vo všetkých smeroch rovnaké vlastnosti, a to aj keď ich opracujete, a zabraňujú tak vzniku tzv. tepelných mostov – tzn. kritických miest pri murovaní v oblasti základov, rohov, parapetov, dverí a okien.
Vďaka svojej štruktúre zároveň fungujú ako ochranná membrána domu. Drobné póry zaisťujú, že pórobetónové tvarovky prirodzene dýchajú a nedochádza v nich ku kondenzácii vodných pár. Póry odvádzajú aj prebytočnú vlhkosť z interiéru alebo ju uvoľňujú späť v prípade, že je v dome nezdravo presušený vzduch – tvárnice fungujú ako funkčné oblečenie, ktoré reguluje telesnú teplotu a odvádza pot.
Pórobetón navyše nevytvára ani podmienky na vznik plesní. Teplota okolo dvadsiatich stupňov a optimálna vlhkosť vzduchu sú považované za hlavné podmienky zdravého bývania – vytvárajú ideálne prostredie, ktoré nepodporuje vznik plesní. Na stenách z pórobetónových tvárnic sa vďaka optimálnej povrchovej teplote muriva a zásaditému zloženiu bieleho pórobetónu nikdy nezačnú šíriť plesne.
Ako sa pórobetónové tvarovky zmenili za posledné roky?
V súčasnosti je z pórobetónu dostupný komplexný stavebný systém, z ktorého možno postaviť celý dom od pivnice až po strechu. „Využitie jedného materiálu na hrubú stavbu je spoľahlivou cestou k eliminácii tepelných mostov. A tam, kde je potrebné zlepšiť akustiku alebo pevnosť stien, máme k dispozícii vápennopieskové tvarovky a priečky Silka, ktoré sú zladené s pórobetónovými tvarovkami Ytongom,“ opisuje výhody Martin Mihál.
Drobné póry zaisťujú, že pórobetónové tvarovky prirodzene dýchajú.
V posledných rokoch sa navyše čoraz viac presadzujú veľkoformátové tvárnice a stenové panely, ktoré výrazne znižujú počet škár medzi prvkami steny, a tým minimalizujú vznik tepelných mostov.
Text: Andrea Dingová
Odborná spolupráca:Ing. Gabriel Szöllösi, produktový manažér Wienerberger, Ing. Oliver Kapci, technický poradca firmy HELUZ, Rastislav Bosák, produktový manažér KM Beta, spol. s r. o., Ing. Martin Mihál, vedúci technického oddelenia Xella CZ/SK
Foto: Wienerberger, HELUZ, Britterm, KM BETA, Xella
Zdroj: časopis Môj dom Špeciál