Schátrané ihrisko zmenili svojpomocne na komunitnú záhradu. Najprv som bol sám, neveril som, že to vyjde, vraví otec myšlienky

Podstatou komunitnej záhrady, ako ju poznáme dnes, však nie je len možnosť čosi si vypestovať a pozerať sa na to z balkóna paneláka. Má aj posilňovať susedské vzťahy, respektíve vzťahy istej komunity, ktorej záhrada patrí. Niektoré záhrady tohto typu založili cirkevné, iné občianske organizácie či školy. Isté je, že na slovenských sídliskách sú vítaným spestrením hektického života a pripomienkou pre nové generácie, na čo by nikdy nemali zabúdať.

Na Slovensku nájdete podobné záhrady nielen v Bratislave, Košiciach a Banskej Bystrici, ale aj v Nitre, vo Zvolene, v Kežmarku či Spišskej Novej Vsi. O tom, ako funguje jedna z nich, sme sa porozprávali s Ladislavom Dudorom, predsedom OZ Komúna, ktoré takúto spoločnú záhradu prevádzkuje na bratislavských Ostredkoch.

Myšlienka záhrady, ktorá má záhony vyčlenené pre viacerých užívateľov, nie je nová. Odkiaľ ste čerpali inšpiráciu a čo vás presvedčilo o tom, že bude mať úspech?

Komunitná záhrada na Ostredkoch vznikla veľmi intuitívne. Pravdupovediac, ani som neplánoval založiť takúto záhradu. (smiech) Podstata je asi v tom, že ma odmalička fascinovali zanedbané priestory. V roku 2016, keď som sa presťahoval do Ružinova, ma zaujalo neďaleké schátrané volejbalové ihrisko. Bolo to práve obdobie, keď sa komunitné záhradky začali rozmáhať. Vznikla záhradka na Sasinkovej, na Pionierskej, v Krasňanoch.

Ako som to sledoval, napadlo mi, že práve priestor zanedbaného ihriska by bol vhodný na takúto záhradu. Samozrejme, vtedy to bola len myšlienka, sám som neveril, že to môže vyjsť. Pustil som sa do toho, začal som kresliť projekt, študovať materiály, až nakoniec v roku 2017 bola prvá brigáda.

Aj tí, čo bývajú v paneláku, môžu mať vlastný záhon. Zdroj: OZ Komuna

Pri záhradách tohto typu je najdôležitejšia komunita nadšencov, ktorá projekt posúva ďalej a v konečnom dôsledku sa o záhradku stará. Stretli ste už v tomto období priaznivcov, ktorí vám pomáhali?

Záhradu som zakladal sám, mal som pár nadšencov, ale vtedy to nedopadlo najlepšie. Prakticky som všetko riešil ja. V štádiu, keď som už sám nevedel, ako ďalej, mi veľmi pomáhala Sandra Štasselová z občianskeho združenia Vnútroblok, ktoré sa stará o mobilné záhrady na Sasinkovej, Karpatskej, ale aj o vinicu na Pionierskej. Celý čas ma podporovala a vďaka nej sa mi podarilo uspieť. Následne sa už začali pridávať prví vážni záujemcovia o spoluprácu, ktorí si projekt osvojili podobne ako ja.

Kedy začala záhrada na Ostredkoch nadobúdať tú správnu podobu a fungovať, ako má?

O niečom koncepčnom v zmysle fungovania môžeme hovoriť zhruba po troch rokoch od založenia záhradky. Prvý rok som vytvoril organizačný tím z ľudí, ktorí javili záujem, ale malo to skôr priebeh pokus – omyl. Druhý rok sme všetko riešili dvaja v spolupráci s pár dobrovoľníkmi, z ktorých sme postupne vybudovali organizačný tím, ktorý robí všetko potrebné. V podobnom zložení fungujeme dodnes. Aktuálne sme štyria koordinátori a tím trvalých spolupracovníkov.

Na začiatku bol Ladislav Dudor sám, dnes je okolo komunitnej záhrady vytvorená pevná skupina spolupracovníkov. Zdroj: OZ Komuna

Pozrime sa na komunitné záhrady zo strany záujemcu: bývam v neďalekom paneláku a chcela by som si v jednom-dvoch záhonoch komunitnej záhrady niečo pestovať. Ako mám postupovať?

Na stránke komuna.sk máme formulár pre záujemcov o záhony, stačí ho vyplniť a my už o vás vieme. Jednou z otázok je, ako by ste nám mohli pomôcť. Zároveň musím podotknúť, že nespisujeme žiadny poradovník, ale snažíme sa vytvoriť pestrú komunitu zloženú z ľudí, ktorí dokážu pomôcť v udržiavaní záhrady alebo pri programoch, ktoré robíme. Sú to rôzne semináre, ale aj dielničky pre deti, prednášky, dielne. Na druhej strane, voľné boxy na výsadbu sú len vtedy, keď niekto odíde – kto chce zostať, ten zostáva.

Aká veľká je plocha záhrady na Ostredkoch?

Približne 1 200 metrov štvorcových, máme tam 66 vyvýšených záhonov. Ich veľkosť je daná pôdorysom europalety, teda 120 × 80 cm. Nevypestujete tam síce veľa, podobne ako na balkóne, ale záhradu berieme skôr ako zámienku na stretnutie s ostatnými členmi. Vnímam to tak, že po náročných rokoch máme potrebu viac sa socializovať, realizovať sa v občianskej oblasti. Teda hovoríme, že v prvom rade pestujeme susedské vzťahy. Všetci naši „nájomníci“ sú obyvatelia panelákov, takže aj ten kúsok pôdy je cenný. Dokonca niektorí chcú byť súčasťou našej komunity aj bez toho, aby mali box a pestovali si plodiny.

V komunitnej záhrade pestujú v prvom rade dobré vzťahy. Zdroj: OZ Komuna

Ak chcem mať u vás box a dohodneme sa na tom, koľko musím zaplatiť za možnosť pestovať si plodiny v komunitnej záhrade?

Stačí zaplatiť raz za rok členské v našom občianskom združení, čo je 25 eur. Za tieto poplatky napríklad meníme pôdu a riešime ďalšie záležitosti potrebné na chod záhrady. Na mieste máme k dispozícii základné náradie, a keď treba napríklad kosiť, riešime to osobitne, pretože nás už viackrát vykradli a už vieme, že drahšie pomôcky a stroje sa určite neoplatí mať v záhrade. Zberáme dažďovú vodu na polievanie, aktuálne riešime projekt studne, takže pri troche šťastia budeme mať aj vlastnú vodu. Peniaze na podobné veci sa snažíme získavať z grantov.

Všimla som si, že súčasťou záhrady je aj včelí úľ na podporu opeľovania plodín. Hoci je to medzi záhradkármi veľmi obľúbený trend, panelákoví ľudia včelám veľmi neveria…

Na tom, že máme včelie úle, je najkrajšie, že sme to nikdy neplánovali a ani v také niečo nedúfali. V druhej sezóne (2018) sa nám ozval jeden včelár, že by mal záujem o chov včiel v komunitnej záhrade. Nasledovala dosť rozsiahla diskusia, či to povoliť alebo nie, pretože včely na sídlisku neboli práve najželanejším fenoménom. Dnes sa už tento prístup zmenil a včely sú v záhradách vrátane našej vítané. Navyše pán včelár robí prednášky aj deťom, predáva včelie produkty za symbolické sumy, deti vidia, ako včielky pracujú – je to veľmi pekné spestrenie záhrady a života našej komunity.

V komunitnej záhrade na Ostredkoch na deti nezabúdajú. Práve naopak. Je to dôkaz, že keď sa chce, dá sa vytvoriť priestor na rôzne aktivity aj na kúsku nevyužitej plochy medzi panelákmi. Zdroj: OZ Komuna

Dokonca robíte aj spoločné grilovačky, no pár vecí je predsa len zakázaných.

Áno, grilovačky patria k spoločenským akciám našej susedskej komunity. Vytvorili sme sedenie, robievame aj letné kino. A zákazy? Okrem rušenia nočného pokoja je zakázané zakladanie voľného ohňa, nesmiete u nás ani fajčiť, zákaz vstupu majú psy a, samozrejme, nemôžete tu pestovať nelegálne plodiny. Snažíme sa byť čo najmenej striktní, ale musíme dodržiavať pravidla školského areálu a, samozrejme, ľudského spolunažívania.

Text: Sabína Zavarská
Foto: OZ Komúna, Shutterstock
Zdroj: Časopis Môj dom