Ako si mladá rodina splnila svoj sen o bývaní mimo centra veľkomesta
Do zelene lukratívnej viedenskej štvrte Rodaun, mimo rušné centrum veľkomesta, privial mladú rodinu vietor ich spoločného sna o bývaní. Ich motto „Užívať si voľné chvíle v kruhu priateľov a pozorovať pritom deti hrajúce sa na lúke našej vlastnej záhrady“ sa stalo leitmotívom aj pre architektov, ktorých pred stavbou domu oslovili. Sen o rodinnom bývaní sa im podarilo zrealizovať za menej ako osem mesiacov na parcele s plochou necelých 500 m2.
{R1}
Na začiatku bol sen jednej mladej rodiny o bývaní. Najskôr si skúsili, čo znamená žiť uprostred rušného veľkomesta, so všetkým dobrým i zlým, čo takéto bývanie prináša. Potom prišla túžba po dieťati a spolu s ňou aj predstava spoločného nažívania si v kruhu rodiny. Obaja mladí rodičia vyrastali na okraji Viedne – v štvrti Rodaun, preto svoj pohľad celkom prirodzene upriamili práve sem. Tu – v dnes už lukratívnej časti veľkomesta – sa im podarilo odkúpiť od niekdajších susedov neveľký pozemok, ktorý vznikol predelením pôvodnej parcely, a tešili sa, ako s ním v mene spoločného sna naložia.
K architektom sa nedostali náhodou. Vyberali si dôkladne – vo dvoch kolách sa zhovárali s asi tuctom zástupcov architektonických ateliérov. Dôveru aj pomerne štedrý rozpočet nakoniec vložili do rúk viedenského tímu Caramel Architekten.
I keď je pozemok pomerne malý, vzhľadom na lukratívnosť i zastavanosť štvrte je aj veľmi vzácny. Úloha architektov bola preto neľahká. Ako zrealizovať sen o bývaní, voľnosti a záhrade a zastavať pritom čo možno najmenšiu plochu drahocenného pozemku? Dodržať regulatívy územia nebolo až také ťažké, väčším problémom bolo prísť s niečím originálnym do uličnej zástavby s tradičnými šikmými strechami, pokrytými keramickou škridlou. Našťastie sa ich cítenie pre súčasnú architektúru stretlo s pochopením tamojších úradov a v ceste za vysnívaným bývaním uprostred zelene vlastnej záhrady tak už nič nebránilo.
Exteriér – interiér
Na pozemok sa vstupuje z južnej strany, preto je aj vchod do domu orientovaný k juhu. Dom je pritom na parcele umiestnený tak, aby sa záhrada otvárala smerom na juh a západ – aj západy slnka tu majú svoje čaro a západný horizont, ktorý vymedzuje línia mierne svahovitého lesa, vytvára záhrade prírodnú kulisu.
Architekti obohnali dom plotom z priehľadného lexanu, ktorý vďaka svojej svetlosti na ulici zaujímavo vyniká. Zároveň sa s neprerušenou líniou plota pohrali ako v exteriéri, tak aj v interiéri domu: v dome vytvára hranicu medzi „vonkajším“ a „vnútorným“ interiérom – oddeľuje vstupné a komunikačné priestory od dennej zóny s obývačkou a kuchyňou, na ktorú ďalej nadväzuje „interiér“ obytnej záhrady. V rovnakom duchu pokračuje lexanový plot aj mimo domu – ako súvislá línia, vymedzujúca súkromný a verejný priestor. Oddeľuje nielen verejný priestor ulice od súkromného priestoru záhrady, ale aj v rámci vlastného pozemku odčleňuje od záhradnej „obývačky“ vstupnú časť a parkovacie miesto na hranici so susedom.
Obývačka: 500 m2
Koncept oddelenia „vnútorného“ a „vonkajšieho“ rovnako v dome, ako aj mimo neho, umožnil vznik jednotného obytného priestoru, ktorý zahŕňa jednak dennú časť interiéru, jednak aj záhradu s bazénom – ich prepojenie a ničím nerušený výhľad zabezpečuje železobetónová konštrukcia domu a celosklenená fasáda prízemia.
Obývačka s kuchyňou tvoria jeden priestorový celok, len čiastočne ich od seba oddeľuje biely nábytkový prvok – z jednej strany je na ňom umiestnený televízor, z druhej slúži ako vitrína v jedálni. Nosný prvok nábytku sa využil aj na vedenie komína ku kozubu, ktorý vidieť ako z jedálne, tak aj z obývačky.
Veľkorysá kuchyňa s jedálenským stolom je orientovaná na juhozápad. Juhozápadný roh domu, ktorý sa mäkko zaobľuje, zvonka ohraničuje kuchynskú linku, a tá zasa zvnútra detailne kopíruje krivku sklenenej fasády. Veľkorysosti kuchyne nasvedčuje i jej vybavenie. O gurmánstve obyvateľov domu vypovedajú dve rúry na pečenie, zaujímavým prvkom je aj skrytá nádoba na bioodpad, do ktorej možno biologicky odbúrateľné odpadky zmiesť rovno z pracovnej dosky. Dokonca sa tu myslelo i na čestné miesto na čerstvé bylinky – vyrastajú rovno z nádob zapustených do pracovnej dosky a tvoria tak nespochybniteľnú súčasť domácej kuchyne.
Na kuchyňu nadväzuje obývačka, ktorá na prvý pohľad upúta nekonvenčným sedením. Pochvaľuje si ju najmä domáca pani, lebo pri malom dieťati oceňuje výhody, keďže poskytuje – zelený koberec farebne i mäkkosťou nadväzuje na zeleň záhrady a znížená podlaha vytvára akúsi hranicu, kde je radosť byť a hrať sa s batoľaťom.
Za severnou stenou obývačky sa nachádza priestranná kúpeľňa, poňatá skôr ako domáce wellnes či fitnes. Keďže je v jednopodlažnej prístavbe k hlavnému objektu, mohli architekti vpustiť denné svetlo priamo do jej stredu pomocou strešného svetlíka. Na ploche 50 m2 si možno oddýchnuť vo vani alebo si zacvičiť, v lete je kúpeľňa sklenými dverami priamo spojená so záhradou a k bazénu je to naozaj len na skok.
Na poschodí
Nočnú časť domu tvoria štyri izby na poschodí, zoradené vedľa seba do jedného traktu, všetky s oknami do záhrady. Vychádza sa k nim po jednoramennom schodisku. Na severnom konci je izba pre hostí, vedľa nej, v strede dispozície, veľká detská izba, ktorú architekti koncipovali tak, aby ju bolo možné v budúcnosti predeliť priečkou a vytvoriť z nej dve rovnocenné miestnosti. Má preto už dnes dva vstupy a dve okná. Z chodby je prístupná aj malá kúpeľňa medzi hosťovskou a detskou izbou.
Na opačnom konci má miesto rodičovská spálňa s vlastnou kúpeľňou – z originálne umiestnenej vane sa tu otvára výhľad do priestoru horného podlažia. Do spálne sa vstupuje cez šatník, ktorý spolu s kúpeľnou a izbou vytvára jeden funkčný celok.
Na najvyššom poschodí je pracovňa domáceho pána. Je to miesto na kreatívnu prácu i oddych – výhľad na strešnú krajinu a okolitú zeleň ju predurčuje na chvíle príjemného podvečerného rozjímania či premýšľania pri práci neskoro večer. Možno z nej aj kedykoľvek vyjsť na južne orientovanú strešnú terasu, nadýchať sa čerstvého vzduchu a pokochať sa pohľadom na okolie.
Viacúrovňová zelená
Zeleň vstupuje do domu na viacerých úrovniach – ako zelený trávnik záhrady či koruny okolitých stromov, na streche má zas podobu popínavých rastlín. Záhrada mala byť od začiatku lúkou, na ktorej môžu voľne behať hrajúce sa deti. Jej návrh a realizácia prebehli zároveň so stavbou domu pod taktovkou vedúceho architekta Martina Hallera. Vyššia zeleň pomáha vytvoriť prirodzenú hranicu so susedom na západnej strane pozemku, či zvýrazniť mierne zvýšenie terénu. Miesto na stromy sa našlo dokonca aj na plochej streche. Dom sa tak začlenil do bujnej zelene okolia a prispieva svojou troškou k miestnej biodiverzite.
V interiéri si zelená našla miesto najmä na stenách – vo forme mozaikového obkladu v domácom wellnes, ale aj ako hlavná farba druhého podlažia. Zelená tu odlišuje spoločnú chodbu od jednotlivých izieb, ktorých spoločným menovateľom je útulnosť.
Dom v skratke:
Vedúci architekt: Dipl. Ing. Martin Haller
Spolupráca: Dipl. Ing. Günter Katherl, Dipl. Ing. Ulrich Aspetsberger, Dipl. Ing. Kolja Janiszewski
Plocha parcely: 500 m2
Zastavaná plocha: 200 m2
Obytná plocha: 300 m2
Celkové náklady na realizáciu: približne 660 000 €
Začiatok projektu: máj 2009
Začiatok výstavby: máj 2010
Dokončenie výstavby: december 2010
Vizitka architektov:
Caramel Architekten,
Viedeň, Rakúsko
www.caramel.at