Bytový underground

Železná bránička, ktorá si pamätá ešte posledné desaťročie rakúsko-uhorskej monarchie, a priedomie s úzkym pásom zelene sú malou predohrou k solídnej stavbe. Vymurovali ju do výšky dvoch podlaží ešte na začiatku 20. storočia, ale isto-iste sa chystá prežiť ďalších sto rokov. S potešením nasáva do útrob vylepšenia mladých vlastníkov bytu. Za svoju „príchylnosť“ dostáva omladzujúcu kúru hneď od základov. Vojsť do inkriminovaného bytu znamená vzdať sa pokusu o vstup hlavným vchodom. Po vynovenom chodníku, ktorý sa rozumne odkláňa od stien budovy, treba zájsť za jej roh. Potom po schodíkoch zostúpiť do zapusteného prízemia.

Otvoria sa vstupné dvere. Spoza chrbta na poslednú chvíľu vdýchne záhrada kúsok jari. Nakoniec sa otvorí nežne osvetlený priestor bytu. Prekvapenie sa – koná. Návštevník sa mimovoľne otáča a hľadá veľké okná a dvere. Sú, ale veľké určite nie. Svetlo sa prelieva miestnosťami vďaka šikovnej dispozícii. Stredom bytu sa síce tiahne masívny múr, ale na troch miestach sa rozostupuje v oblúkoch do dverí a vnútorných okien, ktoré privádzajú svetlo z prednej časti bytu do spálne a vstupnej chodby. Biele steny a pocit čistoty…

97461

Liečba šokom

Tak Starého Mesta sa im zachcelo? Chodili, hľadali a napokon jeho mama doslova vyňúrala najprijateľnejšiu ponuku. Dobrá adresa: ani chvíľu neváhali. Potom prišiel čas na prvú návštevu bytu v pôvodnom stave. Iba skúsené oko chalana, ktorý za študentských čias preskákal niekoľko brigád pri rekonštrukciách starých bytov a domov, mohlo vidieť v zanedbanom podpalubí starého domu svoj budúci domov. Byt si pamätal obdobie, keď v ňom žilo dvanásť ľudí.

„Natoľko som bol opantaný touto časťou mesta, že mi neprekážalo ani tých 48 m², ktoré sme na začiatku mali. Neodradil ma ani katastrofálny stav. Bolo to vlhké, zatuchnuté, malé a tmavé. Vedel som ale, že sa z toho dá niečo vykresať. Takáto robota ma vždy zaujímala. Naučil som sa rozumieť rekonštrukciám. K skúsenostiam som prišiel doslova vlastnoručne. Nakoniec ma privyrábanie si počas štúdií priviedlo aj k terajšiemu zamestnaniu. Vedel som odhadnúť, že toto určite nebude stratová investícia. Navyše, lokalita lákala nielen mňa,“ spomína Viktor.

Zhmotňovanie

Vízie sú výborná vec, ale ak ide o bývanie v starom dome, potom zvyčajne treba niekoľko dobrých rozhodnutí, väčšiu dávku trpezlivosti a najlepšie staticky bezproblémový objekt. Našťastie, obvodové a nosné múry boli vymurované z plnej pálenej tehly do hrúbky 60cm na zdravých základoch. „Po odkopaní som zistil, že dom je založený na riadnych balvanoch. Videl som to na vlastné oči: najprv zvnútra, kým sme nepoložili hydroizoláciu, a potom aj po obnažení základov z vonkajšej strany. Byt sme teda robili nie od podlahy, ale od základov.

Ak sme chceli domov, ktorý zodpovedá požiadavkám na súčasné bývanie – hygienický, tepelne izolovaný a zabezpečený proti vlhkosti, nemali sme inú možnosť. Kládli sme novú hydroizoláciu zvnútra i zvonku. Nový vyspádovaný chodník počas dažďa a topiaceho sa snehu odvádza tečúcu vodu od stien budovy priamo do kanalizácie. Viete, pred hlavným vchodom do domu bola roky otvorená splašková kanalizácia, múry z nej pridlho nasávali vlhko a zápach. Kým sme prestavovali, niekoľko mesiacov to tu bolo otvorené a vetrané, až kým nebolo treba kúriť.

Steny sme vyvetrali až na kosť. Potom sme injektovali, izolovali, kládli nové rozvody kanalizácie i vody, betónovali, položili podlahové kúrenie,“ vyratúva samostaviteľ postup rekonštrukcie vlastného bytu. Priznáva sa, že rozvrh stavebných prác a vlastné zamestnanie nedokázal „uhrať“ tak, aby sa byt skolaudoval do svadby. Manželka síce perfektne zorganizovala svadbu, ale na byt si museli ešte dva mesiace počkať.

97457

O čom sa schodom nesnívalo

Pôvodne to bol domovnícky byt. Z neho na svojom mieste ostala iba obývačka. „Objavili sme pre ňu v obvodovom múre zamurované okno, pridali niku, ktorá bola predtým otočená do chodby. Našli sme spôsob, ako obývačku prepojiť s kuchyňou. V nijakom prípade sme nechceli nechať kuchyňu tak, ako bola – v predizbe. Veľa som rozmýšľal o novej dispozícii, rodičia nám poradili umiestniť kúpeľňu napravo od vstupných dverí a spálňu posunúť do najhlbšej časti bytu. Potrebovala priviesť svetlo.

Počas rekonštrukcie sme obúchali celú omietku až na tehlu a našli sme ich – klenby nad zamurovanými dverovými otvormi. Tehlu voľakedy uložili takzvane na kant. Ľahko sme ju vybúrali. Potom sme sa rozhodli, že toľko dverí nepotrebujeme, ale oblúkov sme sa už nechceli vzdať. Vznikol teda nápad s oknami vo vnútorných stenách bytu.“ Dvere po pás zamurovali, do ostenia vložili kovové úchytky a do nich osadili dymové sklo. Zahaľuje dianie v spálni a súčasne prepúšťa svetlo do inak tmavého interiéru.

Oblúkové otvory medzi kuchyňou a obývačkou delia i spájajú zároveň. A potom prišiel nápad so schodmi do pivnice. Dom má ešte jedny; tieto nikto nepoužíval. „S vlastníkmi sme sa dohodli, že si ich osvojíme. Odložili sme ich do šatníka vedľa spálne,“ ukazuje Viktor za posuvnými dverami schodisko, čo nikam nevedie. Pozdĺž steny, od každého schodu až po strop, iba množstvo políc, kam sa zmestí oblečenie. A potom – nekúpte si schody!…

Svojím názorom prispela Ing. arch. Barbora Svatíková, autorizovaná architektka:

97473

“Vydarená rekonštrukcia. Snaha, prirodzený cit vlastníkov bytu, odborná pomoc v osobe architekta a kvalita vyhotovenia priniesli dobrý výsledok. Nové dispozičné riešenie za daných podmienok je usporiadané ideálne. Ide naozaj o jeden ucelený priestor v podobe dvojizbového bytu pre dvoch ľudí. Pôsobí čisto a svetlo, čomu pomáhajú priehľady medzi jednotlivými časťami bytu, v niektorých miestach vyplnené sklenými plochami.

Vhodne je zvolený aj výber materiálov jednotlivých povrchov stien a podláh. Takto tvoria podklad pre variabilný výber mobiliáru. Potom už záleží na vkuse majiteľov, ktorý štýl im vyhovuje, aby si vytvorili ten správny pocit z bývania. Zaujímavo riešený je šatník na schodoch, pričlenený k spálni v šírke približne jeden meter a dĺžke štyri metre. Našťastie je utajený za posuvnými zrkadlovými dverami. O jeho existencii a prípadnom neporiadku, ktorý tam zákonite musí vznikať, návštevníci nemusia mať ani potuchy. Len aby tam nikoho neschovali…”

K prestavbe sa vyjadril architekt Juraj Hriň, autor návrhu:

97472

“Ojedinelosť rekonštrukcie spočívala v umiestnení bytu v objekte a v skutočnosti, že obytný dom sa nachádza v pamiatkovej zóne Starého Mesta, čo komplikovalo schvaľovanie rekonštrukcie. Špecifickosť umiestnenia pôvodne nebytových priestorov v polozapustenom prízemí bola priam výzvou pre architekta. Prehĺbením podláh sa dosiahla prijateľná podchodná výška a zachovaním pôvodného rázu otvorov s oblúkovými nadpražiami sa učinilo pamiatkovej ochrane zadosť.

Požiadavkou bolo oddelenie jednotlivých priestorov a presvetlenie tmavých častí bytu. Použitím deliacich stien z matného skla sa priestor opticky oddelil a zároveň presvetlil. Takto sa podarilo nenásilne spojiť historické s moderným. Snaha využiť každý štvorcový meter viedla majiteľov k odkúpeniu postranného schodiska. Premena na netradičný šatník, kopírujúci pôvodné schody, bola najlepším riešením. Premyslenými a dôkladne uváženými zásahmi do pôvodného priestoru sa podarilo vytvoriť príjemný, a najmä funkčný byt v ideálnej lokalite v centre mesta.”